caute baby, viem, ze sa uz tato temu tu preberala, ale aj tak mi neda ju neotvorit znova. Vydavala som sa pred 3 mesiacmi. Ten den bol nadherny, jedinecny a neopakovatelny. Avsak, ked nastala kruta realita, zistila som, ze po svadbe to vobec nie je take ruzove, ako som si myslela. V prvom rade som strasne osamela. Manzel sa mi venuje kolko len moze, ale je podnikatel a tak moc casu nema. Mame rodinnu firmu a ja v nej pracujem tiez. Problem je vsak v tom, ze opat som tam sama, pretoze je to mensia firma a okrem mna su tam len chlapi robotnici...viete si domysliet, ze sa velmi nestretavame a aj ked, tak vacsina z nich su nie velmi zdvorili, cize ani ich nenapadne mi pozdravit. Vzdy som mala okolo seba vela kamosiek, avsak po skonceni skoly sa vztahy akosi priridzene odcudzili, kedze sa nestretavame, ony su v inych mestach a ostala mi len jedna....ta je vsak odo mna vzdialena kilometre daleko a sme odkazane len na telefony :-( uz som z toho taka nestastna. Manzel je zase nestastny zo mna, pretoze nechce, aby to takto bolo. Stale sa snazi byt so mnou, ale ono sa to stale neda. Teraz som ho poslala konecne von, nech ide s kamosmi na pivo a ja neviem, co so sebou :((( mate niektora taky pocit ako ja? nechcem sa citit tak osamelo, je to hrozne :(((
nerozumiem Tvojmu prekvapeniu, zrejme bolo mozne odhadnut, ze to takto bude, ak je on zaneprazdeny podnikatel, to zeny podnikatelov asi dobre poznaju. Kedze su to len tri mesiace, je mozne, ze si zabehnes svoje rutiny a najdes svoje zaujmy alebo rozptylenie, je to vsetko asi pre Teba nove. Mozno dake zaujmove skupiny, sport, hudba, atd. u Vas v okoli alebo tak...treba najst novych priatelov, ak su stari fuc...A druha moznost je mat vlastne deti...Zazraky sa asi neudeju, ani sa toho vela sameho nezmeni, manzel bude zrejme zaneprazdeny este vela rokov, je to na Tebe, co s tym urobis. Neber to tak tragicky, skor si premysli vsetky moznosti a daj sa do aktivne do toho.
vies, ja si to uvedomujem, beriem vsetko, co si napisala a nechcem sa lutovat, len mam pocit, ze do toho padam cim dalej, tym viac. Aby si mi spravne rozumela, vedela som, ze to bude nejako takto podobne, ale problem je v tom, ze vtedy som byvala s rodicmi, so sestrou, s ktorou si super rozumiem, ale teraz som od nich daleko a zrazu som uplne strasne zufalo osamela. Hladam si konicky, rada malujem a prihlasila som sa na vytvarnu, zial, pretoze az pred par tyzdnami, tak len sukromne, do normalnej triedy ma nechceli zobrat, lebo je uz neskoro a maju ju preplnenu
takze aj tam som ucitel a ja...zase sama :) az mi je z toho smiesno. Na sport zrovna nie som, nikdy mi nesiel, skor ma stresoval. Musim nieco vymysliet ine, lebo sa zo mna stane nutene samotar, ktory sa strani ludi
certicekxxl, prosim oprav si rok svadby, ked pises ze uz si sa vydala a v albe mas rok 2010. Pises, ze si strasne osamela, tak chod s manzelom aj ty stale niekam posediet, on ako pises isiel na pivo, chod aj ty na kavu. Len tak si najdes priatelov, ked budes niekde v spolocnosti a nie iba sama doma. Aj tu na fore si urcite najdes vela kamaratiek s ktorymi si aspon co to popises, vela uzitocneho sa dozvies a aj ked budes sama doma, nebudes sama so svojimi starostami. Drzim palce, chce to trochu vydrzat a prispôsobit sa novej realite.