Teraz v auguste som bola prvýkrát u rodičov môjho snúbenca a priznám sa, mala som obavy, ako ma ohodnotia, ale našťastie, moje obavy boli zbytočné. prijali ma naozaj srdečne, najmä budúci svokor je celý bez seba. Asi som si ho získala obedom, čo som nachystala.Aj svokra je skvelá. Myslím, že ma ako nevestu berú už teraz.
Ako vychádzate Vy so svojimi svokrovcami, , či budúcimi svokrovcami?
Mne moja budúca svokra so svokrom (už sú babka a dedko nášho syna :) ) krátko po narodení syna hovorí: "A čo keby sme si potykali? :D :D :D Ja som Jana a ja Rudko :D :D :D " samozrejme, že oni mi od začiatku tykajú ale ja im vykám :) neviem, proste mi to slušnosť nedovolí im tykať :) ale ako oni hovoria neboj sa za chvílku si na to zvykneš a budeme si len tykať :) sú celkovo pohodoví ľudia :) (keď ich oslovujem babka a dedko vtedy im viem tykať ale to hovorím akože za syna :D ) takže osobne si myslím, že sa nemám na čo sťažovať, s naším tatíkom sme spolu od marca 2012 oficiálne :) ale svadbu máme až 9.9.2017 :)
Jooooj, so svokrovcami je u nas kriz. Pred svadbou sa to len vystruje a kedze si oni postavili hlavu a idu este aj proti tomu, co chce ich vlastny syn - nemam s nimi viac co riesit. Stupidne hlasky typu a my sme boli im ma svadbe, my musime pozvat, vratit dairy... Blaaaa blaaa. Svokre som oznamila, ze dakovaciu party si moze usporiadat sama a nema sa mi montovat do svadobneho dna. Uz ani len svadobne oznamenie nema, lebo som jej odmietla dat pre dalsiu z jej kamaratok a dala jej svoje. Dost bolo ustupovania, dievca narazilo na tvrdy odpor :-p Len nech ma dalej serie a zrusim jej aj vianocne a velkonocne navstevy.
Ja som svojich svokrovcov spoznala na zaciatku vztahu. Zhodou okolnosti mala svokricka narodeniny, takze som vtedy v prvu navstevu, spoznala polku snubencovej rodiny. Nikdy nezabudnem, ako svokra pred vsetkymi vyhlasila, ze dostala dva darceky na narodeniny, jej druhy syn cakal babatko a ze si moj snubenec nasiel mna. No a takto sa zo seba tesime doteraz. Nahradili mi rodinu, ktoru som nikdy nemala. Hoci ich volam teta a ujo, v mojich ociach su davno moja mama a otec. Taki, po akych som stale tuzila. Zienky, velakrat su vztahy o kompromisoch a tolerantnosti, treba mysliet na to, ze nasi svokrovci vyrastali v inej dobe a podla toho sa k nim aj spravat. To samozrejme nehovorim o nejakych svokrach typu moj synacik, moja sukna, ci zakomplexovane svokry, to potom naozaj pomoze iba bezpecna vzdialenost.
Moja svokra buduca je rozvedena:) Vychadzame spolu perfektne voláme si dennodenne sme kamosky tykame si:) A svokor nestretavame sa casto ale tiez si tykame :)
Moja budúca svokra je diablovo dielo :-D Zoznámili sme sa asi pol roka od začiatku vzťahu. Ja som sa snažila ju mať rada alebo aspoň byť na ňu milá, ale ona je na môjho nastávajúceho = jej syna tak odporná, že sa to nedá. A to som ešte ani nespomenula, ako nás každý rok okráda. Keď sme sa s priateľom po 7 rokoch zasnúbili, tak začala byť na mňa milá, ale ja som z jej strašnej povahy už tak znechutená, že mi to príde neprirodzené. Po svadbe si chceme s priateľom postaviť domček a on sám hovoril, že nevie, či jej o adrese niekedy povie.
S buducimi svokrovcami mam povedala by som velmi dobry vztah ale tak sa uvidi ako to bude o par rokov a hlavne ked pridu deti. Aspon od kamaratiek viem ze vtedy sa zacnu vztahy kazit lebo sa svokri zvyknu casto starat do vychovy vnucat. No vsak uvidime ale myslim ze u nas take nieco nebude. Svokra sice povie svoj nazor ale nejak ho nevnucuje ;-)
Zo začiatku to bolo také zvláštne, keď sme sa rozhodli ísť spolu bývať, tak som mala pocit, že mi to jeho mamina vyčíta, že som jej z domu vytiahla synčeka. No musela si zvyknúť. Pomáhala nám a aj pomáha. Potom, keď sme kúpili byt, tak nás brala už úplne inak. Po zásnubach, keď ma bol pýtať s rodičmi u našich o ruku,sme si aj potykali,( vlastne všetci), telefonujeme si, chodíme si tam a sme už ako rodina. Ale chcelo to čas, aby si zvykla. To bolo jediné, ale radi ma mali od začiatku obaja, celá rodina vlastne :-)