je na tebe ako dlho si ochotna preslapovat na mieste a cakat az sa pan uraci. Kludne sa nemusis aj dockat. Ak si Ty zastancom manzelstva ako prirodzeneho vyustenia niekolkorocneho vztahu a tvoj partner nie, tak budes tahat za kratsi koniec a nebudes takto stastna. Ved chlapov zas az tak malo nie je, a perspektivnejsich. Nacrtni frajerovi moznost rozchodu kedze vas vztah nikam nesmeruje, uvidis ako zareaguje. Mozno sa preberie.
@zufala888 nezúfaj. Neviem koľko spolu chodíte, ale my sme sa k tomu dopracovali až po 5 a pol roku chodenia (začínali sme ale veľmi mladí)... a to som si istú dobu tiež myslela, že nikdy to nepríde.... potom som nakoniec avizované zásnuby pred piatym výročím zrušila ja a nakoniec to po pol roku zrušenia tak nejak vyplynulo, že ma prekvapil a ja som súhlasila ...
ak to má prísť, tak to príde... ale rozprávať by ste sa o tom určite mali ;) načrtni a uvidíš
@lillika ja nie, ja som uz stastne vydata. :-D Len som poradila zufalej. Ja osobne by som roky necakala az sa niekdo raci rozhupat. Mala som svoj vnutorny limit kolko casu som ochotna investovat do vztahu kym sa niekam posunie. Ak by som mala pocit, ze limit sa naplnil tak arive derci, chlapov dost. Ale nebol to moj pripad, kazdy vedel na com je, ziadne roky trvajuce nezavazne vlacenie. :-D
ja som ho trosku musela podpichnut aby ho to napadlo a kamoska mi tiez pomohla, lebo sa ho stale vypytovala ze kedy bude svadba a ze na co caka a tak..... az mu to potom doplo a sam kupil prsten a prekvapil ma na vianoce....
Hovorili ste spolu? Myslim, ci ste si ujasnili, kam chcete, aby to smerovalo - my sme mali od zaciatku rozdielne predstavy - ja som vzdy chcela rodinu a on nie ...nakoniec ma kvoli poziadaniu vytiahol do Prahy a o tom, ze to chcel spravit uz 3/4 roka som sa dozvedela az ked klacal na Karlovom moste. Komunikacia je velmi dolezita a reci o tom, ze raz si Ta vezmem nevedu predsa nikam :-S
Ja som so svojim ex chodila 12 rokov, reci o svadbe boli, a vzdy to dopadlo tak, ze povedal, ze ved niekedy ked bude spravny cas... ja som sa tuzila aspon zasnubit, on to povazoval za zbytocnost. Ked som to ukoncila, tak mu to doslo asi po polroku...
@seia aj ja som to tak mala s byvalym. Ja by som sa aj vydavala a on po 2 rokoch vztahu povedal, ze sa nechce nikdy zenit ani mat deti... Tak sme sa rozisli, ja som si po case nasla teraz uz skoro manzela a byvaly prisiel asi po roku za mnou, s prstenom, ze urobil chybu a miluje ma a poziadal ma o ruku. Odmietla som ho, trosku si to zle naplanoval, alebo to tak malo byt? :-)
S mojim som si pockala skoro 5 rokov na zasnubny prsten :-) a bude svadba :-)
baby, teda mate moj obdiv, ze dokazete s niekym chodit 12 rokov! Toto uz je take akesi umele predlzovanie cohosi co nechce niekam dospiet. Asi zo zvyku a zotrvacnosti. Ja som zastancom toho, ze zivot mame len jeden a bohuzial dost kratky na to, aby som ho premrhala placanim sa vo vztahu, ktory sa vlecie ako zuvacka a nevedie k nicomu zasadnemu. V case kedy som sa citila nezrela na vdavky som mala par vztahov, ale par rocnych a necakala som, ze niekam vyustia, hoci to bolo s partnermi, s ktorymi by sme v pripade tehotentstva so svadbou problem nemali. To si treba preklepnut hned. Ja som vzdy bola na istom, ze stane sa, fajn, neni problem vztah posunut do roviny manzelstva. No a neskor, ked uz som bola vo veku, ze ano, teraz je spravny cas na skutocne vazny vztah tak som mala nastaveny ten vnutorny limit, co som spominala - v urcitom veku je tazky luxus vyckavat a preslapovat na mieste. Takze, ja po tridsiatke vedela, ze ked niekoho stretnem, ziadne take, ze vlacime sa ako trotli cele roky a potom sa mooooozno uvidi. Da sa naznacovat kadejako, aj tak, ze dotycny jo sakra pochopi, ze tuto sa bavkat natahovanim vztahu neoplati. A tak sa aj stalo. Manzel ma poziadal o roku po roku chodenia. Ja som mala limit rok a pol, takze to stihol. :-D Ak by sa nerozhojdal, co by ma sice mrzelo, tak papa kamarat, ide sa dalej. Dopadnut totiz ako partnerka jeho brata, ktoru natahuje svagor uz cez desat rokov by som nechcela. Uz maju dieta, a ani to s nim nepohlo. Vkuse vyhovorky! Ja vsak tvrdim, ze si ona za to moze sama. Ak neformulujem jasne hned na zaciatku co chcem a ake mam predstavy, no tak potom ti chlapi so zenou takto mavaju. Nechce papier, fajn, vyhoviem, sak fasa....no a potom zostava akurat sklamanie.
@jabadaba ono podla mna zalezi na veku, lebo ak zacne chodit slecna v 16tich a chodia spolu 8 rokov je to ok, ale fakt uz slecna v 27 nebude chodit s chlapom 7 rokov kym si ju vezme, ale byva svadba aj do roka
Súhlasím s tým, že je rozdiel, koľko máte rokov.
Mňa už začína rozčuľovať, že som v tomto odkázaná na chlapa, kedy sa rozhodne on...A že to veru trvá...
Niektoré názory moc nechápem... keď mi na vzťahu záleží, tak to ťahám akokoľvek dlho... vzťah nie je len o svadbe... Ja som čakala 8 a pol roka a neľutujem... čo potom v starobe - už sa to nikam nehýbe, tak sa na staré kolená rozvediem?? alebo zostanem len zo zvyku, lebo ten môj si ma po roku chodenia zobral?? keď to má zmysel a je to ten pravý, tak počkám aj 20 rokov... život nie je o jednom dni alebo o blbom papieri... :-N
@vsicka036 ja zase nechapem nazor tvoj!...kazdy vztah ma niekde viest, nikto z nas vo vztahu nie je len tak pre nic za nic...vidim ze si cakala 8 a pol roka, je to dlha doba, ale ked to tebe tak vyhovovalo...ja osobne keby som mala cakat taku dlhu dobu tak uz spolu davno nie sme. Je logicke, ze chceme mat istotu, pozri sa naokolo kolko je tam parov, ktore chodili spolu cez 10 rokov a nakoniec sa aj rozisli...vies, ked si za toho cloveka vydata, to potom uz nie je len tak, ludia sa po hadkach snazia spolu zmierit...to uz nie je o tom ze si zbalis kufrik a hotovo...tak aby si vedela, aj ten "blby papier" ako si povedala ten vztah istym sposobom upevnuje...a co robit v starobe? No predsa tesit sa z vnucat alebo pravnucat ak mas to stastie....mozno by som sa na tvojom mieste nad tym trosku zamyslela... :-)
@janka3112 ja som zamyslená... mne nešlo o papier, preto sme aj mali svadbu v kostole... a koľko je párov, že spolu chodili 10 rokov, vzali sa a do roka sa rozvádzali?? ani s tým papierom nie je ťažké zbaliť kufrík a odísť v dnešnej dobe, takže ani ten papier ti nedá istotu... skús sa zamyslieť ty nad týmto... ;-)
ja som cakala 7,5 roka na to, aby mi moj kupil prsten....a popritom sme sa o tom bavili skoro kazdy den, vlastne ja som mu nedala pokoj :-p on hovoril, ze on nie je na take veci, jemu to nechyba a tak..ale rodinu mozme mat aj bez papiera...a nakoniec na vianoce som nasla krabicku na strome :-) takze oplati sa :)
neda mi nezapojit sa. suhlasim s @vsicka036, pokial mi je s niekym dobre a viem, ze s nim chcem byt a tak isto aj on so mnou, tak je jedno ci si ma vezme po roku, piatich alebo nikdy. my sme sice svadbu mali - po 10 rokoch spolocneho nazivania si, ale po svadbe sa absolutne nic nezmenilo, ani nic zasadne neprislo. lubime sa a fungujeme stale tak isto. a nikdy ma nejak nenapadlo, ze nemam "papier", nemam ani istotu. bud partnerovi verim a lubim ho alebo nie. na to svadbu nepotrebujem, aby som si toto zarucila.
bez nicoho priznavam, ze my sme sa brali v podstate len preto, lebo mne by bolo jedneho dna luto, ze som nemala oblecene svadobne saty, ze som chcela, aby si so mnou moj otec zatancoval na mojej vlastnej svadbe a ze deti az po svadbe. :-D jedneho casu sme rozmyslali, ze spravime len neoficialnu svadbu bez "papiera", ale nakoniec, ze ked uz do toho vrazime prachy, tak sa zoberieme naozaj. istotu sme vobec neriesili, tu uz sme mali davno pred tym. nikto z rodiny uz ani necakal, ze sa niekedy vezmeme, lebo vedeli, ze je nam spolu dobre aj bez toho a ze by svadba aj tak nic nezmenila.
takze ak vam je s vasimi polovickami dobre a lubite sa, tak si to uzivajte.
@vsicka036 myslim, ze zachadzas do extremu a uvadzas kus odveci priklady, ako to s tou starobou. A tiez s tym prikladom o svadbe po roku a s nim suvisiaci tvoj vyrok ci zostanes zo zvyku. Som to nepochopila. To je o tom, ze hlavne, ze si ma niekto po roku vezme, co na tom, ze stoji za velke h? No tak to mas potom riadne pomylene, ze o com je vztah a manzelstvo nasledne. Totiz uz po tom roku vies dost dobre odhadnut ci je to ten spravny na spolocny zivot alebo nie. Neberies si predsa chlapa len preto, ze je hrrrr do zenenia, ak to tak nejaka spravila alebo to nejake robia tak su to kravy nebeske. Co viac dodat.
Ono to ma byt spontanne a vzajomne co sa tyka predstav o napredovani vztahu. Nefunguje take, ze jeden ma vizie manzelstva a druhy nie a tlaci partnera do vyckavacej pozicie. Takyto vztah nestoji za nic, ak si niekto mysli, ze ano, tak zije v iluzii. Skor ci neskor pride sklamanie a roky nevratis. A ano, tu uz je to to prave prezivanie len z cistej zotrvacnosti, pohodlnosti a neschopnosti zacat inde s niekym inym.
Po půl roce chození jsem dostala prstýnek, bylo mi 18, přítelovi 19. Dnes je mi 24, svatba ještě nebyla. Chystali jsme ji sice, ale nakonec jsme se rozhodli, že nejdříve dostudujeme a pak se můžeme vzít. Prstýnek mi prý přítel dal, abych měla jistotu, že mě má rád. Až si našetříme na společné bydlení, můžeme začít šetřit na svatbu. Tak jsme se dohodli a jsem za to moc ráda. Určitě nemáme kam spěchat, je jedno, kdy ten den nastane. Zatím oba cítíme, že ještě ten čas nepřišel. Nechceme se vzít a přesto být dál na krku rodičům, na kterých jsme zatím finančně závislí. I když je jasné, že spolu v den svatby můžeme být i 10. rok. Alespoň se dokonale poznáme. Nám to tak vyhovuje.
@zufala888 bude to zniet blbo, ale ja som svojho doslova dokopala k svadbe... Tiez som tu pred asi 2 ci 3 rokmi cela zufala pisala, ze po 5 rokoch moj drahy akosi neciti potrebu vztah posunut dalej. Po par scenach, placoch, dalsich scenach a vysvetlovaniach preco je to pre mna take dolezite ma nakoniec po 6 rokoch o tu ruku poziadal. Ale musim mu uznat, ze trpezlivost mal so mnou riadnu, lebo toto by som ja ako chlap asi nezvladla :)
Nam vztah klapal a klape doteraz, rozumieme si, dohodneme sa, proste vsetko ako v normalnom zrelom ztahu, ale pre neho manzelstvo nebolo priorita c.1. Jemu stacilo, ze sme spolu, ze byvame spolu, ze spol vieme jednoducho fungovat. Plus ako stale hovoril, on sa nebal ani samotnej svadby, ako tej oslavy a hunbuku okolo toho. Nakoniec sme to vsetko prezili, dokonca si tu svadobnu hostinu uzil, hoci hovori, ze uz nikdy viac :)
Nebudem Ti radit, ze sa snim mas rozist, hoci popravde ja som na to v tom obdobi myslela casto, ze asi som mu dala vsetko, co chcel a jednoducho sa uz viac nemusel snazit, bojovat o mna a mal by si uvedomit o co by prisiel, keby som odisla. Ale jednoducho som citila, ze by som bez neho bola neskutocne nestastna, aj tak by som na neho myslela 24 hodin, tak som stale bola s nim a cakala, kedy si aj on uvedomi. Nastastie to trvalo asi "len" 3 mesiace, takze sa to dalo zniest. Ty musis citit, ze to s nim stoji za to, a ked sa on nevie rozhupat, aspon mu nacrtnut,lepsie na rovinu povedat, lebo chlapi nechapu naznaky, ze by si to rada posunula uz aj dalej a co on na to hovori. Viem, ze odpoved no vsak : No vsak urcite, niekedy sa chcem zenit, nieje moc uzasna odpoved, ale mas na com dalej rozvy(i)jat temu. Jednucho to chce rozhovor.
A len tak mimochodom, kolko ste spolu?
plne suhlasim s nazormi s jabadaba.. mam 33 rokov a viem povedat, ze som inac rozmyslala ked som mala 20 rokov, 25 a ked som uz mala 30. pred mojim stale ste snubencom som mala priatela ktoreho som poznala skoro 10 rokov a vzdy mi vyznaval lasku, az to nakoniec laskou skoncilo... boli sme spolu dva roky, ale akonahle ma mal, na tu lasku akokeby zabudol a po otazke ci si vie so mnoo predstavit spolocny zivot a mat spolu rodinu ma doslova vysmial. Najprv som si myslela, ze aka sranda, ale ked sa mi smial aj po dvoch rokoch a o svadbe a detoch a spolocnom zivote akosi nechcel ani pocut, povedala som si, ze toto nie, ze ja nikoho nebudem nutit aby si ma zobral a ze je pod moju uroven prosit niekoho o lasku. Tak som to po dvoch rokoch ukoncila a kedze toto necakal, hned po nasom rozchode ma poziadal o ruku.. vtedy som ho vysmiala ja, aj ked mi bolo tazko, ale moja hrdost mi povedala, ze mi tento chlap za to nestoji. Hned na to som spoznala svojho snubenca, ktory ma po pol roku poziadal o ruku a od zaciatku vztahu mi dava najavo ze ma lubi a ze mat svadbu a rodinu je jedine co chce... ja osobne " neuznavam" prechodene vztahy - 8 a viac rocne... mam kamosky, ktore som vydali po 8 rocnom chodeni a k nicomu to neviedlo... akurat tak k rozvodu... ale zase samozrejme, kazdy vztah je iny a nehadzem vsetkych do jedneho vreca... drzim palce a ak vies, ze to nema zmysel, tak to naozaj radsej dalej nenatahuj....
@jabadaba sme sa asi nepochopili, alebo zle pochopili... ja nehovorím, že si vezmeš nejakého debila po roku, že ťa požiadal o ruku... ja hovorím, že ak ti na ňom záleží, tak počkáš aj 100 rokov, lebo patríte k sebe... z tvojho príspevku som to pochopila že: ľúbim ho, je mi s ním dobre, viem si s ním predstaviť zbytok života, ALE nepožiadal ma o ruku do limitu, tak sa zbalím a idem preč... však chlapov je dosť... toto nechápem... pravý je len jeden... a idem od neho len preto, že nestihol limit?? a s tými hodnotami sa ma to dotklo... nepoznáš ma a dovolíš si napísať, že to mám pomýlené... myslím, že ich mám správne nastavené... ja neodsudzujem niekoho ani preto, že sa berú pre peniaze... aj to je láska, len iný druh... :-D
@ooo ďakujem za podporu... ;-)
je to len o veku a o tom, aký má kto na to názor. My sme začali spolu chodiť, keď som ja mala 19 a on 22. Vedela som, že to neni ten typ "ja sa nikdy neožením", tak som bola spokojná, lebo som dúfala, že k tomu raz dospejeme.
A potom som 5 rokov študovala, on bol 3 roky v zahraničí a svadbu sme ani nespomínali. Vedeli sme, že chceme byť spolu, tak sme boli. A keď som ja skončila školu, on sa vrátil z UK, našli sme si prácu na slovensku, začali sme bývať a potom to prišlo. My sme obaja tie typy, že sme nechceli byť zasnúbený niekoľko rokov. Chceli sme to tak, že sa zasnúbime v čase, keď už naozaj reálne budeme riešiť aj svadbu, deti a budúcnosť. Btw. ku konkrétnym číslam, žiadosť o ruku prišla po 8 rokoch a úplne prirodzene vyplinula zo situácie :)
Ale keby som v tomto veku sama, a nájdem si priateľa, tak by som asi nečakala 8 rokov :)
a baby... všimli ste si, že zufala sa uz k teme dalej nevyjadrila? :)
@janka3112 je to smutné, ale sobášom už dávno ľudia nedostávajú istoty... podvádzať sa dá rovnako za slobodna aj pod chomútom... rozdiel je iba v tom, že kým v manželstve sa snažíte vzťah zachrániť o mnoho viac (pre rodinu, opletačky na súde...), počas randenia to ide celkom ľahko - rozchodom... to je môj názor... a je škoda, že sa mnohé páry nesnažia vzťahy zachraňovať aj počas fázy randenia a jednoducho zutekajú pri prvom probléme...
@jabadaba hmm, niekedy ani po 5 rokoch nevieš, s kým si.. ako som čitala jeden príspevok, kde sa nešťastná nevesta sťažovala, že po roku manželstva sa jej manžel totálne zmenil a povedal jej, že už je manžel, už sa nemusí snažiť ako to bolo počas 5 rokov randenia...