Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Život pred svadbou

Neviem, či ho ľúbim a či s ním chcem byť

Zobraz úvodný príspevok

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

25.10.2012

Ahojte dámy, chcela by som Vás poprosiť o Vaše názory na môj príbeh. Predsa, je Vás tu dosť a každý názor mi dúfam niečo dá. Takže ak máte čas a chuť... Som študentka VŠ v poslednom ročníku štúdia. Mám úžasného partnera! Je pre mňa dokonalý a ja som dokonalá pre neho ;) Je preto až neuveriteľné kam som sa s týmto presvedčením dostala...:( Náš vzťah trvá už viac ako 6 rokov. Hovorí sa, že ten siedmy je vraj kritický. My sme si však za ten čas, čo sme spolu preskákali už ozaj všeličím. Typickým však pre nás bolo spoločné riešenie každého problému. Všetko sme vždy spolu zvládli bez hádok a ubližovania si. Obaja sme vedeli čo od života chceme a čo je pre nás dôležité. Veľa sme spolu cestovali, máme spoločných priateľov, lásku a jeden druhého. Neviem kde sa stala chyba. Položila som si otázku, či partnera milujem. Viem, že ak sa samej seba toto opýtam, už to nie je to čo by malo! Ale začala som hľadať príčinu... Partnerova rodina? - pre viac ako 20. rokmi prišiel partner o otca po nehode. Veľmi ich to poznačilo. Matka si nikoho nepripúšťa k telu, brat je uzavretý do seba. Neviem si k nim nájsť cestu, ale nie som sama. Partner tvrdí, že ma majú radi, len ja to nevidím ;) Sex? Už dávno nemám chuť. Skúšali sme všetky možné aj nemožné riešenia, partner stojí vždy pri mne. Je ohľaduplný, citlivý, láskavý!! iný by ma už dávno poslal kade ľahšie. Je to môj prvý vážny vzťah. Nikdy som nemala nikoho iného a bola som si istá že iného ani nechcem...Spoločné bývanie? Po dlhých rozhovoroch a plačoch je len jediná možnosť. Ísť bývať do veľkého domu, kde žije partnerova matka sama (teraz ešte stále s mojíím partnerom) pretože dom je veľký dá sa prestavať a matka sa nedokáže o dom, záhradu a ani finančne o celý ten domisko postarať. Sľúbil mi dva vchody a úplne oddelené bývanie. Nie som veľmi nadšená. Stačil by mi malý bytík a určite nie s rodičmi (ani mojimi ani svokrovcami). Svadba? Áno, vedela som, že je ten pravý. Viem, že ma nikdy neopustí. Obaja vieme, aké je to vyrastať v neúplnej rodine a tej svojej chceme dať všetko čo sme my mať nemohli. Som si ním 1000% istá. Tak v čom je problém? Prečo zrazu neviem či ho ľúbim, či s ním chcem byť... Poraďte mi prosím.

Odpovedať

1 2 3 4

…

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

08.11.2012

@petronellynka viem, že chce aby sme boli obaja šťastní. Viem, že chce žiť len som nou. Stále mu hovorím, že keď to bude zlé, odídeme. A on to vie, akceptuje a ja mu opäť verím :) Akosi som sa s tým zmierila. Beriem to ako taký náš "začiatok" v bývaní. Uvidíme kam nás to ďalej zaveje ;) Necháme sa prekvapiť. Jasné, že napíšem :) ♥ a ešte raz ďakujem. aj Ty sa maj krásne ;) určite sa máš ako v siedmom nebi, mladomanželka ;) :) prajem Vám to, veľmi!! :)

Odpovedať

laleeta laleeta

08.11.2012

@chockolocko11 a idete teda k jeho mame do domu ci nie?

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

09.11.2012

@laleeta áno, ideme to vyskúšať...

Odpovedať

laleeta laleeta

09.11.2012

@chockolocko11 ufff, tak to ho musis naozaj velmi lubit. Ja by som to nedokazala. Drzim palce, i ked som dost skepticka.

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

10.11.2012

@laleeta ja som si tiež myslela, že to nedokážem. Nehovorím, že som nadšená, ale stojí to za pokus ;) Skepsu si nechávam na inokedy :P Teraz idem do toho s odvahou a nechám sa prekvapiť. Dúfam, že sa nám čoskoro podarí stretnúť a porozprávať sa so všetkými, ktorí majú do toho domu čo hovoriť. Nie je to také jednoduché. "Svokra" má veľa práce, veľmi málo sa zdržiava doma a jej brat (ktorý má na tomto rod. dome tiež podiel) žije dosť ďaleko. Ale už vie, že ak bude mať cestu, má sa zastaviť. Som veľmi zvedavá, ako to bude... Ale momentálne sa zamestnávam tým čo ma baví a v týchto chvíľach aj trošku napĺňa. Vyberám si nábytok a snažím sa kombinovať ho tak, aby nám vyhovoval a páčil sa nám. Nehovorím, že ideme hneď nakupovať. Najprv si to bývanie vyskúšame a potom možno budeme riešiť nábytok, a iné.:D Je mi oveľa lepšie, aj keď to celé určite nie je podľa mojich predstáv. Uvidíme čo bude...

Odpovedať

•

Diskusia pokračuje po 1 roku

•

sunshineka sunshineka

27.04.2014

@chockolocko11 ako pokracujete?ostali ste spolu?zzila si sa so svokrou?

Odpovedať

forusak forusak

20.05.2014

@chockolocko11 hej veru tiez by ma zaujiimalo ako sa to vyvinulo :D skoda ze ludia vzdy zanevru na svoje diskusie, ktore mozu inym pomoct :)

Odpovedať

anickaapetko anickaapetko

20.05.2014

normalne som sa do tejto temy zacitala a myslim ze vela neviest si vnej naslo prave svoj problem... ale zaujima aj mna ako ste skoncili ???? :) co nove po 2 rokoch ??

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

22.05.2014

@sunshineka @forusak @anickaapetko Ahojte. Nie je pravda, že by som na tému zanevrela. Práveže s dievčatami, s ktorými som sa "stretla" a bavila práve tu, si doteraz píšeme! :-) Áno, začala som žiť v ich dome, a aj so svokrou to je celkom OK. Presťahovala sa na dolné podlažie, a teraz prerábeme celý dom :-D Náš vrch bude samostatný a oddelený. Už máme aj dva vchody ;-) Na rok plánujeme svadbu. Dúfame, že dovtedy sa prerábky podaria a budeme sa môcť sústrediť už len na náš veľký deň. So snúbencom je všetko v najlepšom poradku! Užívame si, že spolu žijeme :-) Trochu tie prerábky v dome obťažujú, no s tým treba počítať. Už sa tešíme na výsledok!! :-) Ale prerábame si pomaly a postupne. Svokru pravidelne volávame na obed ku nám, najmä v nedeľu a je to tak fajn. Keďže je sama, máme potrebu ju často kontaktovať, baviť sa s ňou alebo ju len tak zavolať na obed, večeru ;-) Myslím, že to je takto vyhovujúce pre nás všetkých. Aj keď stále mám roblém s tým, keď chcem niečo v záhrade urobiť, zasadiť, alebo z domu niečo vyhodiť, príadne tam dať niečo nové, vždy sa musím pýtať, ako malé dieťa, či vôbec môžem :-D Ale tak, to sa dalo čakať... Je to ich dom, a aj keď máme určité práva, nedokážem si len tak dovoliť niečo urobiť bez vedomia mojej budúcej svokry :) Ale toto ozaj nie je kameňom úrazu :-))))

Odpovedať

orchidea121 orchidea121

22.05.2014

@chockolocko11 jéééj, ja už som aj zabudla na túto tému, a pozerám na hlavnej ploche vo fórach že - veď túto poznám! ;-) Sranda, koľko ľudí, a máme podobné osudy ;-) a ty si príkladom ako sa veci riešiť a "opravovať" naozaj dajú!! Váš vzťah je podľa mňa ukážkový

Odpovedať

anickaapetko anickaapetko

22.05.2014

fakt Vam fandim vela stastia: je to urcite narocne... tak som sa zacitala do vasho pribehu ... a tiez som sa tam kusok nasla.. drzim palce :) vela laaasky :))

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

22.05.2014

@anickaapetko si zlatá! Veľmi pekne ďakujeme ;-) a v živote nie je nič také ľahké. Dôležité je určiť si čo je podstatné, a pre čo sa oplatí bojovať. Tiež Vám prajem veľa šťastia a lásky, keďže si sa v mojej "telenovele" tiež z časti našla ;-)