moj priatel je dobry a pozorny ale niektore veci v nasom vztahu mi prekazaju a som z toho potom rozladena...napriklad ze fajci a ja to neznasam a nic s tym nerobi (kedysi sa "pokusal" prestat ale nic to nebolo platne dokonca fajcil a predomnou sa robil ze nie), dalej nie je "aktivny" v pracovnom zivote, mam pocit, ze sa o rodinu nebude vediet postarat (ked raz bude), pracu ma len ako keby nebol taky akcny a cielavedomy, ze by chcel stale stupat vyssie...a taktiez sa neviem uvolnit v spolocnosti jeho rodiny, neviem o com sa s nimi rozrpavat, taktiez citim isty odstup zo strany otca a brata, chodime spolu uz par rokov ale stale mi u nich chyba pocit "rodinneho tepla", su taki odmerani a tiez mam problem pri rodinnych oslavach (a casto aj pri obycajnych navstevach)ze sa rozpravaju po rusky (kedze su rusi)a ja nic nerozumiem, obcas ked si uvedomia tak zacu aj po slovensky ale vacsinou im nerozumiem...priatel sa potom pyta preco som ticho, preco sa s nimi nerozpravam preco sa nezabavam..no ale da sa to? ked im nerozumiem a aj ked po chvili zacnu hovorit po slovenky, uz som uplne mimo a ani sa mi nechce zapajat do rozhovoru, lenze priatel to nejak nechape...este mi vadi, ze vsetko berie vazne, nezasmeje sa na nejakej blbosti len tak, zda sa ze nemame ani podobny zmysel pre humor ale mne to chyba...a casto sa dotahujeme za blbosti, ja by som to ani tak neriesila ale on chce stale rozpytvavat moj uskrn v tvari, moj ton, nejake slovo alebo vetu co som povedala, ze preco som to povedala co mi je atd.....vobec to nevie brat z nadhladu a zasmiat sa na tom, on to radsej bude nasilu rozpytvavat az z toho vnikne sarvatka...uz ma to niekedy fakt nebavi a aj preto, ze sme skoro stale len my dvaja a nejdeme sa nikam bavit, aj ked mu hovorim ze by som rada sla do spolocnosti (nie k rusom) a normalne by som sa chcela zabavit tak nic uz mam asi ponorku neviem....ale mam aj pozitiva a to ze je galantny, je dobra dusa, dobry k detom, spolocne si varime, aj vie upratat ked ho o nieco poprosim tak to spravi.....len tiez mam niekedy pocit ze je ako dieta..ze mu treba veci hovorit aby sa spravili...priatel mi hovori ze ma lubi aj ja jeho lubim ale niekedy uz si ani nie som ista, ci k sebe vobec pasujeme a ci nam to vydrzi, neviem co mam robit, ci sa s im rozist alebo dufat v lepsiu buducnost.....priatel hovori, ze vsetko bude lepsie a moc si veci beriem....co myslite keby ste boli na mojom mieste?
@pocahonntas u nas tiez snubenec fajci, aj mi slubil pred mojimi bakalarskymi statnicami, ze ked zostatnicujem, prestane fajcit... ale neprestal... niekedy ma to hneva, niekedy mi je to uz sumafuk... ked ma to nahneva, no viem, ze s tym aj tak nic nespravim, spocitam, kolko za posledny mesiac prefajcil a cca za taku sumu si idem kupit nieco pre seba... :-D (nastastie prefajci len cca 20-30€, takze to este nejak zvladame :-N)
ak ti vadi, ze rodine nerozumies, skus sa pomalinky aspon slova ucit... napr. sa svokry spytaj na nejake to slovicko, uvidis, hned budu radsej, ze sa chces medzi nich zaclenit ;-)
takisto ak tvoj nie je ambiciozny, nemozes mu to mat za zle... ak ma dobru pracu a ma vo vyhlade, ze danu pracu si udrzi, ze sa v tom citi dobre, len jedina chyba, ze nepostupuje, nechaj ho... mozno sa neciti len na velku zodpovednost, ktora ide ruka v ruke s vyssim postom ci platom... mozno by ste sa menej videli, ci v danom odbore/firme sa neda tak postupovat, ako by sa dalo predpokladat a tak ostava na tom istom mieste...
citam, ze si si predstavovala, ako budete mat spolocne zaujmy, povahu, predstavy... no, kebyze sme vsetci taki, bola by to nuda... mozno by ste skor skoncili vztah, ako ho vobec zacali...
zvykni si, ze je partner taky, aky je... a ber to tak, ze pokial ste odlisni, no zaroven vase povahy nesposobuju medzi vami vaznejsie rozbroje a dlhodobe problemy, tak to tak ma byt... kazdy tak do vztahu moze priniest nieco ine, co vas obohati navzajom...
vniecom sa mozu partneri navzajom ovplyvnit a zmenit sa, ale nie uplne... vzdy tam zaklad povahy ostava a uz je len na druhom, ako sa s tym vysporiada... ak ho lubis a pozries nan v globale a s nim spokojna, nehladaj na vztahu co najviac zleho... ber pozitivne to, co sa ti na nom paci...
spolocny zaujem moze byt napr. aj len v pozerani filmu, spolocnom vareni, prechadzke... nemusite pravidelne pestovat narocne konicky...
@pocahonntas to nevadí, že hovoria aj slovensky, ukáž aspoň snahu, záujem, že sa chceš ich jazyk naučiť...
Ja som sa ruštinu neučila nikdy a také veci ako dobrý deň, ďakujem, ako sa máte, rozumiem/nerozumiem rusky a veľa hlúpostí viem i bez toho...navyše ja sa učím priateľov jazyk, a chodím aj na jazykový kurz, kde sú mojimi spolužiakmi skoro všetko Rusi a Ukrajinci a ten jazyk je predsa len podobný, keď začnú medzi sebou mleť, tak sa im dá veeeeľmi veľa rozumieť, je to naozaj len o tom CHCIEŤ :-) budeš sa aj ty lepšie cítiť a poteší to priateľa i jeho rodinu.
@mariankamk napadlo mi, ze je taky nervozny a vybuchne za kazdu blbost mozno preto, ze vela vyzadujem a potom ma "komplexy" a nevie sa uvolnit.....potom mu chyba aj zmysel pre humor....uvidime skusim zmenit svoje spravanie, ci sa zmeni aj to jeho :)