Ahojte žienky :-(, viem že toto je fórum o svadbe, ale mám jeden problém a neviem ako ďalej. Mám 28 rokov, môj frajer bude mať tento rok 31 a správa sa horšie ako malé decko. Zoznámili sme sa pred 1,5 rokom keď som ešte pracovala v zahraničí. Vtedy to bolo super. A po polroku sa to začalo komplikovať. Do konca minulého roka sme chceli spolu začať spolu bývať, aby sme nemali vzťah na diaľku ale klasický. Lenže..viete, aké je to v dnešnej dobe ťažké s prácou. Ja prácu momentálne nemám, on je technik a býva v podnájme so svojimi kumpánmi... k veci... Od toho polroku keď som videla, ako mi nie je oporou a nepodporuje ma, som sa prestala snažiť. Cez leto sme to nejako ustáli, no prišla jeseň, potom zima a ja som padla do čoraz väčšej depky. Bola som podráždená, vyhorená, unavená a mala som také "samonasieracie obdobie" - všetko a všetci ma štvali, dokonca aj ja som si liezla na nervy. S frajerom sa to "zlomilo" v novembri-resp. decembri. Tak sme sa pohádali, že som chcela odísť domov a takmer sme sa rozišli. Odvtedy sa len hádame, ja sa naštvem, že idem domov a stále dokola. Je to čoraz horšie a už nedokážeme si robiť na nervy ani jeden spoločný víkend (pretože sa môžeme vidieť iba vtedy, lebo spolu nebývame). Jemu vadí, že si vraj nestojím za slovom, vraj doma nič nerobím a len čakám na jeho telefonát - aspoň takto si to on predstavuje, keďže bývam s rodičmi momentálne. Všetko si vyhadzujeme na oči, už aj ten vzduch čo dýchame. Už ani ten sex nechce, resp. minule ma odmietol. Tak som mu povedala, že okej, kúpim si vibrátor a on že super, že jak je libo. Odvtedy sa mi 3 dni neozval, ani ja jemu. Ja by som veľmi chcela žiť v tom meste ako on, keď aj by sme spolu nebývali. Ale bez práce to nejde...
@matusik71 mala som podobnu skusenost a toto mi dost pomohlo, ta predstava..sice chalan nebol zly atd ale v niektorych veciach nezodpovedny, no nechcem velmi rozoberat je to minulost, tak ci tak sme boli strasne vela rokov spolu a ukoncila som to...staci ked sa pozries dozadu a preklopis si to dopredu ako bude tvoj zivot vyzerat, lebo ludia sa malokedy menia a ked nema snahu uz sa nezmeni...
dakujem vam baby :) ste uzasne a som rada, ze som sem napisala. necakala som taku podporu a o to viac si to cenim :) uz len pozbierat zvysky odvahy a sebavedomia.
@matusik71 urcite pre teba existuje niekto kto si ta bude vazit a kto bude s tebou rad a bude ta podporovat :) mozno nepride dnes ani zajtra ale urcite pride :)