Ahojte kočky, mam dost velky problem a neviem ako dalej. Sme so snubencom spolu takmer 2 roky a teraz 1,5mesiaca pred svadbou sa zacinam na neho asi inak pozerat... Milujem ho najviac na svete a som si ista, ze on mna rovnako, ale posledne tyzdne to s nami ide dolu vodou. Strasne sa hadame, ako nikdy pred tym, najhorsie je, ze si zaciname hovorit pri tom otrasne veci... Mam pocit, ze vobec nehovorime o tom istom, napadame slovne jeden druheho, aj ked casto nechtiac, ale nakoniec to skonci plačom a odchodom druheho... Nedokazeme sa ani normalne porozpravat, vzdy, vzdy to konci znova hadkou. Ked sa s nim chcem v klude o tom bavit, sme zasa tam, kde predtym. Neviem ako dalej, som z toho naozaj zufala. Naposledy vcera sme sa hadali rovno na namesti, bolo to pre mna strasne, ze uz ani takto sa neovladame vonku, strasne som sa hanbila - a to sme boli vyberat obrucky... Je pravda, ze dost viny ma na tom to, ze ja som nervozna zo svadby a z novej prace, on zasa z uveru... Uz to trva cele tyzdne. Zobrat sa chceme, ale uz padli aj reci o zruseni svadby - pocas hadky... Nemame vela casu do svadby, treba nam aj obrucky, no vcera to bolo zase o tom, ze ziadne nebudu, ked sa pocas toho dokazeme tak hadat.
Nedokazem bez neho zit, nie to este rozist sa, z jeho strany je to tak isto, ale ako mame takto existovat? ako dalej? ;-( ;-(
ahoj, takym obdobim sme presli aj my...hadali sme sa kvoli kazdej blbosti (a vlastne aj teraz nas to trochu obcas chyta, ale uz to nie je az take hrozne)...dokonca aj my sme sa hadali kvoli obruckam na namesti :-N ...a pocas hadok reci typu "ked som taka hrozna, tak si ma neber" boli beznou sucastou...ale casom to preslo nejak samo...a dufam, ze na nas uz dalsia predsvadobna kriza nepride ;-)
ale to asi nebude normalne, ked su to cele tyzdne... ;-( take obdobia hadkove sme mavali aj predtym, ale vzdy to trvalo par dni a potom to zase bolo dlho super. A to super obdobie teraz asi vynechalo 5 cyklov... :-| Horsie, ze to vidia vsetci a vsetci z jeho rodiny sa ma pytaju, co je s nim, preco je stale taky nervozny... a ja sama neviem. :-(
každý prejde tým obdobím, ale treba sa niekedy krotiť a nie hystericky si nadávať. v tom amoku si treba aj trošku uvedomiť, že je to človek, ktorého miluješ, ktorého si máš VÁŽIŤ a nie správať sa k nemu ako keby to bol posledná špina na tomto svete. treba si jeden druhého vážiť a sem-tam aj kúsnuť do jazyka. každá hádka sa dá aj normálne vyriešiť. nie len nadávkami
Ja si myslím, že tieto Vaše hádky sú zo stresu. Ako vravíš, Ty si nervózna zo svadby, z novej práve, on z úveru. Je to normálna vec a zrejme nastala kríza vo Vašom vzťahu. Tie sú všade a raz prejsť musia, len záleží na Vás dvoch ako sa k nej budete stavať a ako ju budete brať, či ste ochotní niečo urobiť preto, aby čím skôr pominula..., alebo budete obaja priečni a budete robiť "just" napriek tomu druhému. Takže si skúste obaja sadnúť a porozprávať sa s "chladnou" hlavou, keď bude všetko ok, lebo ak budete riešiť problém len vtedy, keď sa práve hádate, nevyriešite nič, akurát si pekne ponadávate a budete obaja z toho nešťastní :-| .
Takže hlavu hore a držím palce ;-) , aby všetko dobre dopadlo a 22. 9. bola svadba x-)
nas v skole ucili,ze ked nas niekto vytoci,tak najprv treba naratat do desat a potom cosi povedat..za ten cas to vacsinou prejde a clovek nereaguje tak agresivne..
odporucam vyskusat..pomaha to.. ;-)
Tazko davat nejake rady...v Tvojom prispevku som sa aj ja trocha nasla,aj my sme sa hadali na namesti a nielen tam :-N Citila som sa brutalne trapne...no preslo to akosi samo...u nas bol ten problem ze som nemala pracu a z toho vyplyvala nejedna hadka,kedze sme nemali prilis podporu u draheho rodicov kym nebudem pracovat a stale sa opakoval ten isty kolotoc...No chvalabohu uz pracujem a aj pripravy na svadbu sa tym padom pre mna stavaju prijemnejsimi... :-) Ale ked si predstavim tie hadky,ako sme tiez slovne neraz rusili svadbu je mi na jednej strane z toho zle,no na druhej strane s odstupom casu mi to pride celkom usmevne :-N
vazit slova, nezranovat jeden druheho navzajom, tolerovat nazory i nalady partnera... svadba je vyznamna zmena v zivote cloveka, vymene nazorov sa nikto nevyhne + financne starosti tvojho nastavajuceho, tvoja praca... same stres faktory
hlavu hore, vsetko sa utrasie
a nezabudnut na uprimne "prepac"...
janickova, nejsi nahodou moje druhe ja :-D
ako keby som o nas s nastavajucim citala, ja som si myslela, ze baby tu na stranke take problemy nemaju, ze im ide vsetko po masle, maju chapajucich skoromanzelov, ale vidim, ze je to inak. Pocas tych 9 mesiacov co planujeme svadbu som s tym mala najmenej 10x chut prastit, a nebolo by mi luto ani tych penazi, co sa do toho uz dali.
Aj my sa hadame ako psy, naposledy pre blbe tielko pod svadobnu koselu- obil mi hanbu v predajni, skoro som ho zabila, koselu so mnou kupoval tak, ze sa tam len dostavil- a este ma nahanal, lebo sa ponahlal na ryby :-) a to ani nehovorim o tom, ze som nakoniec upustila od kupy noveho obleku s vestou a topanok, lebo skorej by som ho asi zabila, ako by mal nieco nove. Ten chlap, to je nieco otrasne- na nic nema cas, vsetko je prenho este skoro zabezpecit, kupit a pod. Ked sa s nim chcem poradit, tak nevie a mam si rozhodnut sama a ked sa ho zase pre zmenu neopytam, tak sa so mnou hada, ze preco vsetko len ja organizujem. Akurat dnes som mala taky den, ze som si povedala, ze dajte mi vsetci pokoj, ja chcem mat este len 15 rokov a nechcem sa vydavat :-D , ale potom ma to zase rychlo preslo, lebo aj ked sa hadame, navzajom sa posielame pri hadkach niekam..., tak jeden bez druheho nevieme zit a nikdy by som nechcela mat ineho chlapa, len jeho- predsa len 6 rokov vztahu robi svoje.
A to najlepsie na koniec, zhruba pre mesiacom sme sa rozhodli, ze na jar kupime pozemok a zacneme stavat a on teraz nema inu temu, len uz v snoch kope zaklady, stavia dom, muruje- no na porazenie, nie aby mi pomahal s finisujucou svadbou, on ma este otravuje s domom, na ktoreho stavbu potrebujeme mat najprv pozemok a ten este nie je ani kupeny. No na zabitie :-)
Ale zase som este nestretla par, ktory by podobnymi problemami nepresiel.
janickova, hlavu hore, vitaj v klube, neboj to bude dobre a v svadobny den budete ten najstastnejsi parik- uvidis ze to tak bude.
Drzim palceky Tebe a vsetkym nam ostatnym podobne zainteresovanym
baby!!! ;-( ;-( ;-( ;-(
je to zase zle a horsie. Vcera to bola taka hadka v aute, ze sme sa mohli zabit... 130/h do zakruty a ...
normalne chytil amok, nieco strasne, takto sme sa nikdy nepohadali, musela som mu normalne capnut po lici - poriadnu - aby prestal. Nakoniec sme odparkovali niekde na poli a hadali sa.... ;-( zobrala som mu kluce, aby nemohol nastartovat, kym sa neukludni. Ja som samozrejme vrieskala tiez dost, staci, ked vam poviem, ze sme obaja boli vecer bez hlasu? ;-( SOM ZUFALA! nemozem to povedat doma ani znamym, bolo by z toho halooo... Rano chcel odist bez slova, nastastie som sa zobudila. Pytala som sa ho, ci sa chce rozist, ci zrusime svadbu... taky rozhovor - zase nikam neviedol, lebo je jasne, ze sa nechceme rozist, ani rusit svadbu, ale takto to dalej nemoze byt... ;-( Uz som skusala hocico.. ja uz neviem co s tym... a ta hadka bola za druh, farbu a znacku dlazby do kupelne...
uplne banalnosti,napriklad minule bola extra hadka preto ze manzel chcel jest halusky z misy,ja som mu chcela dat tanier....a pohadali sme sa do krvi,on odisiel do prace,chodi do zahranicia,a od nedela sa neozval
no my mame obaja 23. Cítim, ze ma miluje, ze mi nechce zle, nikdy mi nepovedal nijak zle - myslim nadavku, ale je strasne výbusny... Teda sme obaja, ale on chyta uplne amoky, keby ste ho videli, bol cerveny ako rak, fialove pery, cely sa triasol od nervov.... ;-( preto som mu capla po líci, aby mi este pocas jazdy nezinfarktoval... a navyse dupol na plyn a pustil volant... od vcera ma strasne boli srdce, po nom som nasa rano takomer a v pamati bol tlak 150/60 a pulz 102!!!!!
uf, tak toto je silne kafe....
ja som sice vybusna ----- sa vykricim a do 5 minut som ticho, len mi netreba oponovat a potom sa so mnou aj da rozpravat...........priatel o tom nastastie vie, tak je ticho, kym zurim :-N
kazdy sa pohada pre hluposti..............niekedy mu vycitam aj to, ze sa vobec narodil, ale on vie, ze to nemyslim vazne a ze po par minutach bude klidek.
simonko, co keby ste dali nejaky rozhovor ------ a urcili si pravidla????? dokedy sa budete takto trapit???? ----- aby onedlho neksoncilo niecim horsim........slova sa nedaju vziat spat, ale skor na ne zabudnes a odpustis, ako ked ta zacne mlatit
:-S
no som na nervy. a po svadbe to lepsie asi nebude, ak s tym nevieme pohnut teraz... teraz je v práci a ked som mu pisala sms, len mi napisal, ze tiez nevie co s tym, ze si nevie rady. Vzdy sa to nejakoupravilo, ale teraz vieme obaja, ze vcera to bolo to najhorsie, co mohlo byt. Po nasich hadkach sa viem dat rychlo do kopy, ale toto asi tak rychlo nerozchodime... nechcem, aby to bol koniec, stale si ho chcem zobrat, ale neviem, ako budeme spolu zit...
Janickova, uprimne mi je luto, co sa deje...urcite velku ulohu zohrava predsvadobny stres, ale zas na druhej strane urcite si zvaz, ci by si s nim v buducnosti chcela takto zit, s vedomim, ze sa dokaze az tak rozculit, ved v manzelstve treba stale riesit nejake drobne ci vacsie problemy, a co ked tu zurivost zacne davat najavo inak a nebodaj Ta zacne mlatit, alebo vase buduce deti...? :-| Z toho by som mala strach....
Janickova, my sme sa s priatelom tiez jeden cas naozaj velmi hadali. Chvilu bolo ticho a potom zase...Az raz sme sa pohadali koli absolutnej kravine...Isli sme sa kupat a ako sme kruzili okolo jazera (v aute) bola som coraz nervoznejsia, pretoze vsetky dobre miesta boli uz obsadene a mne to bolo luto a stvalo ma to, lebo som chcela mat sukromie. Neznasam ked je tlacenica...Tak som zacala nervacit, priatel tiez, az napokon prudko vystartoval, auto nabehlo na kamen a narazom sa odtrhla hadicka a zacal striekat benzin.........Vtedy som si uvedomila jednu velmi dolezitu vec. Kebyze neznacnem nervacit, mohli sme sa v pokoji kupat a tulit sa k sebe a vsetko by bolo fajn, krasny vylet. Lenze ja som sa musela nastavt koli takej kravine a stvrdli sme tam dobre styri hodiny na palivom slnku. Ja som to cele preplakala a bolo mi priatela velmi luto lebo to bola moja vina......Ja som zacala.....Nevravim ze som sa nejako extra zemnila, ale uz si uvedomujem koli comu sa oplati mracit a koli comu nie. Ja viem ze to ide tazko, ale skus zachovat v situacii ked sa nezhodnete chladnu hlavu, ved nejako sa to vyriesi a hadka je to najhorsie............. :-)
marya - toho sa nebojim, urcite sa ma nechyti, pokial nebude mat dovod na ziarlivost a ten mu nedam ani minimalne, zazil to pocas detstva a ma z toho traumu, boji sa hadok,preto takto reaguje... od zaciatku mi hovoril, ze straca zem pod nohami pri hadke, ze to neznesie. Na druhej strane ked sme vyýbusní obaja... Preto je to take hrozne, ked k tomu pride... varovala ma aj jeho mama a surodenci, ze s hadanim to nebude lahke, ale k bitke to az nepojde, skor k infarktu...
Hmmm, ani neviem v podstate nic poradit, lebo taketo situacie nepoznam...
Ale pred par dnami mi jeden starsi kolega daval rady ako prezit v zdravi manzelstvo a odvolaval sa na nejakeho znameho psychologa, ktory povedal, ze ked sa schyluje k hadke, tak by mali obaja partneri zacat sepkat. A hadat sa posepky. Ze potom cloveku dojde ze je to vlastne blbost... :-)
Alebo co tak vzdy napocitat do 10 pred tym nez nieco poviete?
Alebo skusit psychologa? Vad sa za to netreba hanbit, milujete sa, chcete byt spolu cely zivot, len takto v praxi Vam taketo situacie mozu celu buducnost pokazit. MYslim, ze spolocne sedenia u psychologa by fakt mohli pomoct ;-)
Fuha, toto je silne kafe, co tu citam, to sa ludia musia takto vytrapovat a robit si zle? Uplne tomu nechapem, niekedy mi baby pridete ako masochistky, co sa vyzivaju v problemoch a v tom, ze ti chlapi su teda pekne blbi. Naco si ich potom berete? Ked moj manzel zacal rozpravat o svadbe, miminalne 75% organizacie som nechala vybavit na neho, ved ked sa mame hadat kvoli svadbe (taka blbost), co bude dalej? A myslim, ze to zvladol lepsie ako ja a este bol na seba aj pysny. Preco by som mu mala kupovat oblek, alebo topanky, alebo sa starat o jeho hosti? Ved je normalny zodpovedny clovek, ktory sa raz bude starat o rodinu a ked nedokaze trivialne veci, nemame o com diskutovat. To mozeme tolerovat len u mladsich bratov, aj to iba do 25 rokov a dovtedy by sa chlapi nemali vobec zenit. Niekedy mi pripadate, ze by ste sa radsej este mali bavit na diskoteke alebo na dovolenke s kamoskami a nie sa vydavat. Ved svadba nema byt preboha o tom, ze rok predtym sa nervujete a revete po sebe ako sialeni a potom zistite, ze ste premrhali krasny cas, ked sa mate mat najradsej, najviac si pomahat . Nebude vam za 30 rokov luto, ze ste tento cas stravili ziapanim a zbytocnym krikom? Preco si ludia, ktori maju byt v najvacsej jednote tak ublizuju? Nie je vam luto, ked po niekom kto ma s Vami zostat do smrti dokazete revat za blbosti? Planujete si tu svadby pomaly 2 roky dopredu, saty povyberane, vsetci informovani a v sukormi ako zvery? Zajdite si do kostola, porozmyslajte, aky ma toto vsetko vyznam, ked zajtra tu uz vobec nemusime byt. Sorry, som v tychto veciach velmi nekompromisna, keby ste videli zoci voci smrt, umierat svojich blizkych a riesili tazke existencne otazky, velmi by ste sa hanbili. Tiez som zvykla byt emotivna a akcna, ale dovtedy kym ma zivot nevyfackal ako kona zo vsetkych stran. Moj manzel ako 8-rocny zachranoval umierajuceho otca, lebo jeho mama sa z toho zrutila a dodnes je tym tak zasiahnuty, ze pre neho kazda minuta zivota je velkym darom. Ked na vas pridu nervy, tak si spomente na to, ze raz budete pochovavat rodicov a rodit deti a vtedy sa budete hanbit za kazde zbytocne sproste slovo a myslienku, ktoru vypustite. Iny navod nepoznam. Takze stop emociam a nech zije zdravy rozum!
lenusiatko myslim ze toto bolo dost silne kafe....ak to malo byt nejake vyburcovanie do boja-zeny spamatajte sa-tak aj tak by sa dali volit jemnjesie slova,prijemnejsie prirovnania...kazdy vztah je individualny,takze mozem hovorit len za seba!!!ked som sa vydavala bola som ten najstastnejsi clovek na svete,pretoze som si brala muza,ktoreho som milovala celym svojim srdcom,v kostole pred oltarom som dakovala ze mozem mat pri sebe jeho,ze mame krasneho syna a ze su pri mne v tej chvili vsetci ktorych mam rada...bola som sialene stastna ze je tam starky,co prokonal mesiac pred tym mrtvicu....a na druhej strane som bola smutna z toho ze tam nemohla byt stara mama,ktora by to uz nezvladla....rano po svadbe ju odviezli do nemocnice,a za dva tyzdne potom odisla...Ale videla som kolko lasky je okolo mna,a ja som vtedy dufala ze ja tohto muza budem mat pri sebe navzdy....Realita je teraz ina....nevravim ze za to nemozem ,lebo bez vetra sa ani listok nepohne...ale takto som si to vobec nepredstavovala,toto som vobec nechcela...moj zdravy rozum mi hovori ze mam ist dalej bez neho lebo takto si len ublizujeme,ale srdcu clovek rozkaze tazko....
Som vydata uz takmer rok a presne tolko byvame s manzelom v spolocnej domacnosti, riesime kadejake problemy (uver, stavba domu, zamestnanie), no este nikdy sme sa tak nepohadali, ze by sme po sebe kricali a pouzivali vyrazy, ktore by nas neskor mrzeli. Nebolo to tak ani pred svadbou. Jasna vec, ze mavame vymeny nazorov (naposledy vcera), ale vieme si to povedat slusne, ospravedlnit sa jeden druhemu, ak treba a udobrit sa.
Ja si neviem predstavit, ze by som nanho hulakala a nadavala mu ... dufam, ze sa toho ani nedozijeme, hoci viem, ze vselico sa moze udiat ... ale proste lubime sa a takto si zatial (a dufam, ze nikdy) nedokazeme ublizit.
Som tiez povaha, ktora dokaze vyletiet a aj poriadne zvysit hlas, ale voci ludom, na ktorych mi zalezi a ktorych mam rada, sa dokazem vacsinou ovladat ...
Ja si myslím, že je úplne normálne, ak sa partneri z času na čas pohádajú, ale v rámci slušnosti, a nie ako ľudia, čo sa nenávidia...Ja sa idem za dva týždne vydávať, a s priateľom sme sa na zatiaľ na všetkom okolo svadby vedeli dohodnúť v kľude, raz sme sa síce pochytili, kratšia výmena názorov, ale zachvíľu sme sa udobrili a bolo všetko OK. A po celý čas, čo spolu chodíme, sme sa povadili asi tak 3-4 krát, ale nikdy sme si vzájomne nenadávali, ani sme si nikdy jeden druhému nepovedali, že zrušíme svadbu alebo že sa rozídeme...
Simonko pre mna je silne kafe, ked ludia po sebe bez zmyslu revu, pripadaju mi, ze si nevazia nic okolo a najma nie toho partnera, plati to aj na muzov, aj na zeny. Nikto sa nevydava s tym, ze sa to raz pokazi, ale myslim si, ze ked dlho poznas partnera a zazila si ho v rozmanitych situaciach a najma dobre poznas jeho rodinu, mozes sa vyhnut mnohym sklamaniam, alebo teda ist do toho s tym, ze sa moze nieco udiat a ratas s tym. Ale preco mnohe zeny idu do manzelstva s ruzovymi okuliarmi a myslia si, ze tato institucia spasi vsetko a kazdy problem? Myslim si, ze ked po svadbe nastane nejaky problem, on bol uz aj predtym, ale sme ho nechceli vidiet, alebo si myslime, ze po svadbe sa to zmeni. Verim Ti, ze si isla do vztahu s tymi najlepsimi predstavami, to ide kazdy. Ale viem, ci ide do toho takto aj ten nas drahy? Ci je to pre neho nielen v dobrom, ale aj v zlom a navzdy? My sme mali takeho farara, ktory bol k mladym ludom na pripravach nekompromisny, videl vela zalubenych a slubujucich ludi, ale dokazal im bez okolkov povedat - vy dvaja chodte od seba, bude to zle, vy tento slub nedokazete dodrzat. To nedokaze hocikto, on mal taku charizmu, ze to videl a sudil nie podla ich predstav a zalubenych oci, ale podla niecoho uplne ineho. Povedal dokonca, ze napr. vy dvaja sa budete lubit 10 rokov a potom koniec. On mi dost zmenil pohlad na lasku dvoch ludi, ale to je na dlhu debatu. My zeny sme proste take, chceme vsetko dokonale, lasku, partnera, rodinu, ale chlapi su v tomto ini. Preto sa mi zda, ze by si vsetko mali omnoho viac zasluzit, aby vedeli o co mozu prist. Pokial si Simonko a Janickova mlada, preco by ste sa mali nadalej vytrapovat s muzmi, ktori o to nestoja? Na trapenie je cely zivot, ale ked si ludia maju ublizovat a najma si nedokazu odpustat, tak naozaj radsej posluchnite svoj rozum, srdce je na lasku, nie na riesenie problemov.
nehrnula som sa do svadby po roku znamosti....boli sme spolu skoro 6 rokov a maly sme dvojrocneho syna,poznala som dokonala jeho rodinu,on maju,nikdy by som ani nepredpokladala ze sa moze takto zmenit...ked sme spolu zacali chodit bol to ten najuzastnejsi chalan na svete....jasne ze sme sa obcas pohadali,ale to boli normalne vymeny nazorov,vzdy sme sa dokazali zmierit,neublizovat si....po tom ako sa nam narodil sy zacali sa vacsie problemy, jasne ze mali byt z coho,boli sme mladi,obaja sme zacinali studovat na vysokej,nemali sme kde byvat...ale lubili sme sa napriek prekazkam...nehrnuli sme sa do svadby,hoci sme vtedy boli spolu 4 roky,povedali sme si ze ak mame zostat spolu a mame sa radi,tak to dokazeme aj bez paiera.A napriek tomu prisiel s navrhom ze sa zoberieme,bolo to tri mesiace po narodeni maleho....a sobas bol az o dva roky potom,myslela som ze sa pozname dokonale....a mylila som sa.Myslim ze mozem cestne povedat ze aj ked sa hadame ja nie som ta co ide do bitky s urazkami a nadavkami....to boli uplne najviac,a vlastne aj to je jablko nasho svaru...vzdy ked je nejake nedorozumenie,hadka...on pouzije hrube slova a mna to strasne boli,ublizuje a ponizuje ma to...inak to je ozaj prikladovy chlap,nemozem nan povedat nic zle,okrem jeho agresie,hrubusti...ktora ale predtymm bola cuzia.Neviem co sa stalo,preco sa takto otocil,preco tak prehnane reaguje...ale nech sa ho spyzam na cokolvek,vsetko ho vytoci do zurivosti.Neviem si predstavit co by som dala za t aby som aj ja stretla pana farara o ktorom hovoris....mozno je to tak ako hovoris,ze som pre zalubenost nevidela pravu podstatu jeho charakteru...neviem,len sama za seba mozem povedat ze slub ktory som davala v kostole som myslela uprimne vazne a tak ako bol na cely zivot,brala som to ako nieco posvetne....a preto sa asi teraz neviem od neho odputat,len tak lahko zrusit slub co som dala,zradit seba a aj ked to znie paradoxne aj jeho,hoci toto nie je ta rozpravka ktoru som cakala...
Simonko - úprimne mi je ľúto, že si momentálne nešťastná, možno má Tvoj manžel len nejaké blbé obdobie, možno sam u nedarí v práci a preto reaguje tak prehnane...hrubé slová by si určite mohol odpustiť, nepomohlo by, keby ste sa o tom porozprávali a kľudne by si mu povedala, že sa Ti nepáči, keď sa s Tebou tak rozpráva ? Alebo jednoducho keď začne byť hrubý, skús ho úplne ignorovať, stanov si hranice, ak na Teba začne ziapať, povedz mu, ale v kľude, že tak sa s ním baviť nebudeš...ľudia sa menia, ale je mi ťažké uveriť, že človek sa môže zmeniť až natoľko...veď celých 6 rokov sa nemohol pretvarovať :-|
ja tomu tiez neverim,ze by dokazal byt taky herec...on ma sice svoju povahu,hrdost a tvrdost to je jeho,je to typicky lev...ale aj tak neverim ze toto je on!!!!neviem co to mohla sposobit,ja jasne ze toho ma vela,mlady chalan,ktory si mohol uzivat zivota,studovat cestovat, sa zrazu musi postarat o dieta ,manzelku,byvania,je to zodpovednost...ja som mu povedala uz velakrat ze takto sa predsa ku mne spravat nemoze,aj ked je akokolvek nahnevany,ze nie som nejaka...aby mi takto nadaval....ale stale to skoncilo pri tom istom,ze ja ho tak vyprovokujem ze sa nedokaze ovladat....a hoci som ho porprosila aby aspon skusil najst slova slabsieho kalibru stale je to o tom istom,vsetko je dobre dokedy sa pre daco nepochytime,vtedy sa scenar opakuje....no a púrave preto ze som si myslela ze ho poznam zacalo mi jeho nove ja vrtat dost v hlave ,vselico mi napadlo, samozrejme ze ina zena...par krat som sa ho na to spytala,alebo som sa snazila nejak nenapadne ho okuknut...ale zas to skoncilo len pri tom ze strasne nahneval ze nema co robit,potom vymyslam taketo kraviny,ze on robi ako kon a ja si hadam myslim ze sa chodi dakde...a samozrejme sprska nadavok
takze uz ozaj neviem co si mam mysliet a kde hladat odpovede....viem ze naposledy som to prehnala ja ked som vyrukovala s tym rozvodom,ale uz som ozaj nevedela ako sa branit,bolo to dost ubohe ale stalo sa....skusala som sa aj ospravedlnit,ale ako sa zda je mu to celkom jedno,a je spokojny...