Odpoveď na príspevok od mischela255:
presne tak. mali by uz teraz vediet, ze proste ma… @mischela255 ozyvam sa po dlhej dobe akosi 😁 no neposunuli sme sa nikam. Svadba je o dva mesiace, s fararom je termín dohodnuty. A to je asi všetko. Nemam saty, zajednane kolace, vybrane obrucky, nic 🤷♀️a je mi to akosi jedno. A od vcera to vyzera, ze nebude ani ziadne posedenie, ale ze absolutne ziadne ani s rodicmi doma🤷♀️ takze takOdpoveď na príspevok od pruzoil:
Ospravedlňujem sa ak bude táto téma niekomu vadiť… @pruzoil Musela som sa usmiat parkrat, ked som vas prispevok citala, lebo to mate ako cez kopirak u nas :-) Ja som tiez introvert a velke "akcie" ma unavuju. Zvladam to, ale pridem domov vycerpana. Ja som chcela svadbu na matrike a rodinny obed, jeho strana je veriaca (evanjelici nastastie) a samozrejme chceli to poriadne. Tak sme nasli nejaky ten kompromis, ze svadba bola u nich v kostole, ale pozvanych sme si riesili sami a aj vsetko ostatne. On to velmi rad nechal na mojom rozhodnuti vsetko, cize nezasahoval, kym som ho nepoprosila o nazor alebo aby nieco vybavil. Svokra to musela respektovat, to jej vysvetlil hned na zaciatku. Nakoniec sme mali svadbu s 36 ludmi dokopy, vacsinu som mala dokonca ja :-) pozvala som si aj kamaratov totizto, nech nie su "oni" v prevahe. Tiez si s jeho stranou rodiny nemam velmi co povedat a aj ked to nie su zli ludia, su ini ako moja rodina. Musim povedat, ze svadobny den prebehol extreme rychlo a ani som si nestihla uvedomit, ze uz je vecer a ideme domov. Adrenalin a stres ma donutili byt v "autopilote" a unava prisla az na dalsi den. Ale ani vtedy sme nemohli oddychovat, lebo sme isli po zvysne jedlo, kvety, kolace atd atd, takze som to nejako "prechodila". Vydychla som si asi az tyzden na to cez vikend, konecne. Ale dobre bolo. Vsetko bolo tak, ako som ja chcela (so suhlasom manzela, samozrejme) a rodinam sme nedovolili nijako zasiahnut. Kadejake tety, ktore nepoznam, dostali len oznamenie par dni pred svadbou, aby si nestihli zariadit cas a prist ;-)