Ach, tá svadba...

Ospravedlňujem sa ak bude táto téma niekomu vadiť - prosím nevšímajte si ju. Zase raz ide o rozdielne názory na veľkosť svadby... Začnem tým, že ja svadbu v podstate ani nejak k životu nepotrebujem. Nikdy som sa na nevestu ako dieťa nehrala, nepredstavovala si to, nechcela... Zároveň som veľmi nerada stredobod pozornosti, veľká masa ľudí ma vie veľmi rýchlo akosi duševne vyčerpať, začnem panikáriť z toho hluku, pachov, prúdu slov, cudzích nálad, zamrznem alebo ostanem ospalá a pod. Najmä cudzí ľudia (aj blízkych si veľmi dlho vyberám a ťažko pripúšťam k sebe). Čo som bola na pár svadbách ako hosť - nejak som to odsedela zo slušnosti a čo najskôr sa porúčala. Môj snúbenec... ten by mal rád svadbu. Preto som súhlasila (vidím v tom najmä tie praktické záležitosti do života no keďže je to pre neho dôležité tak akosi aj pre mňa už). Rád by ju mal v kostole - súhlasila som i keď nie som veriaca ale je to pre neho dôležité, takže rada to spravím pre neho. Ideálne o nás a dvoch svedkoch ale to by veľmi zle znášala jeho mama, otec takže samozrejme aj s účasťou rodiny (mojej rodine to je jedno, sú každý rozvedený, pohádaný, nemajú ani vlastne záujem stretnúť sa s mužovou rodinou, proste sú totálne ,,iní,, a bude to celé veľmi kŕčovité a dusné ). Lenže snúbencovi rodičia chcú našu svadbu veľkú, so všetkými tými zvykmi a najmä za prítomnosti všetkých ujov, tiet, detí... Tj. z ich strany cca 80 ľudí, z mojej tak 5 (aj so mnou). Snúbenec tiež neni nejak spoločenský, tých ujcov a tety za celé 3 roky čo spolu chodíme nevidel, nikdy mu nikto nezavolal k promóciám, narodeninám, ako sa má... nie sú to blízke vzťahy. Ale chce mať ,,pokoj,, od rodičov a lebo sa to ,,patrí,, ... Že veď my sa chvíľku zdržíme a odídeme a oni si môžu robiť do rána čo chcú.. No a tu nastáva akýsi zlom vo mne, že tak toto už nie.. Že nie som cvičená opica a to čo cítim, že je už pod moju ľudskú dôstojnosť, to si už nemusím nechať aj keď snúbenca veľmi ľúbim a viem, že keď poviem rázne ,,nie,, tak to bude akceptovať. Lenže mi je ľúto, že bude z toho asi smutný a že mu to bude rodina potom stále vyčítať. Čo by ste na mojom mieste prosím robili? Vydržali ten deň (dám si lieky na ukľudnenie)? Alebo mám právo si presadiť malú svadbu s max rodičmi a súrodencami a necítiť sa previnilo pre to? Ďakujem
Odpovedať
tvoj snubenec vie, aky mas strach z tak velkej svadby a vie to, ze o taku ani nemas zaujem? mali by ste sa o tom hlavne porozpravat a mozno sa dohodnete na mensej svadbe. ved aj tak ide hlavne o to, aby bola svadba podla vasich predstav
Odpovedať
presne tak, vsak je to predsa vas den, ide o vas dvoch, o nikoho ineho. vy si to musite hlavne uzit, to je podstata svadby. netreba stresovat, v tom pripade cela svadba straca vyznam a zmysel, ak nebude vsetko podla vasich predstav. treba si proste sadnut, porozpravat sa a hotovo. ja to stale hovorim - komunikacia je jednoducho zaklad. bez toho sa nepohnete ani teraz ani v buducom spolocnom zivote.
Odpovedať
Lenže mi o tom stále komunikujeme mám pocit. A skončíme pri tom istom, on je smutný a ja mám hrôzu z toho.
Odpovedať
Profilova fotka
A on je z coho smutny, ze nechce taku svadbu ako on alebo jeho rodicia? Ide mu o tu zabavu alebo o to, aby ste boli svoji
Odpovedať
@nikolieta9 myslím, že z toho, že rodičia budú sklamaní.
Odpovedať
a co vas po kom? je to vasa vec. ak ty nechces velku svadbu, partner ano, tak smola, proste budete musiet spravit nejaky kompromis. akoze a ani jeden z vas nechce ustupit? to sa asi az tak velmi vziat nechcete, ci?🙂 ako keby na tom zalezalo.
Odpovedať
Profilova fotka
Ja to mám takisto, čo sa týka pocitov (neznášam byť stredobodom pozornosti, nemám rada spoločenské udalosti). Budeme mať len "minisvadbu" (asi 13 ľudí), ale už to je dosť, aby som bola trochu nervóznejšia. Každopádne, svadobný deň je o tebe a ženíchovi, ty sa musíš cítiť dobre a nie dávať si lieky na upokojenie. Mňa by vôbec nedonútili k veľkej svadbe, ani k svadbe v kostole (hoci tu reči boli), jednoducho chcem, aby to bolo príjemné posedenie, krásna spomienka, nie utrpenie a odmietam mať preto výčitky svedomia. Priamo by som snúbencovi povedala, že ma trápi to, že je smutný z toho, že nevyhovie rodine, ale jednoducho nikdy nevyhovie každému a musíme držať spolu (plus: už si predsa súhlasila so svadbou a kostolom, hoci si nechcela, prečo nemôže v niečom ustúpiť aj on?). Slušne by som odkomunikovala rozhodnutie o malej svadbe a už to nechala na hosťoch a rodine, nech sa s tým vyrovnajú, sú to dospelí ľudia a ak vás majú radi, jednoducho to musia "prežiť". Nerozumiem takýmto ťahaniciam kvôli jednému dňu, veď je to len zlomok z budúceho spoločného života manželov 🙂 Držím palce!
Odpovedať
asi tak nejak najdolezitejsie je vobec si uvedomit to, ze sa neda vyhoviet kazdemu a v kazdom jednompripade sa najde niekto, kto bude mat nejake tie pripomienky. skresala by som pocet hosti tak, aby to teda nebol asvadba o 4 ludoch ale tak, aby si to aj ty psychicky v pohode ustala
Odpovedať
Niekedy je fakt na svadbe najťažšie nejako zosúladiť všetky predstavy o nej do jednej tak, aby s tým boli hlavné postavy v pohode. Mnoho krát je svadba aj o kompromisoch, lebo je dôležité, aby sa v nej ako aj nevesta tak aj ženích cítili pohodlne
Odpovedať
Poznám aj také prípady, kedy sa proste nevedeli dohodnúť a v jednom prípade to viedlo až k rozchodu. Najhoršie je, ak sa snažíte aj napriek svojmu presvedčeniu splniť predstavy niekoho iného a to nie každý môže koniec koncov ustáť
Odpovedať
Nemusis zo seba robit cvicenu opicu. Nemusite zametat tanier, Nemusi ta nosit cez prah, Nemusite jest z jedneho taniera, Nemusite robit tombolu, Nemusite robit kviz, Nemusite mat cepcenie, Nemusite mat fotografa. Dohodni sa so svojim snubencom koho pozvete.. Rodicia su samozrejmosť, ak s nimi teda vychadzate. Surodenci, ak s nimi vychadzate. Blizka rodina a blizki priatelia. Ci to bude 10 ludi, 15 alebo 55 je len a len na vas a nema vam do toho co niekto zasahovat... Spravte si to podla seba a s obstojnym poctom hostí. My sme mali dvadbu so 40 ludmi, mnohe tradicie sme nemali... Len krajanientorty, svadobny kolotoc s kyticou a prvy tanec... Na nic ine sme nemali "cas". Vsetko bolo podla nasich predstav a trapne nam nwbolo... Ja nie som dobry recnik a vzdy tresnem blbost... Takze tam som bola takmer ticho 🤣🤣
Odpovedať
Nie kazdy chce mat a potrebuje mat velku svadbu a vystavovat sa tam. Pekna svadba sa da spravit aj v mensom kruhu. Bude ti to prijemnejsie a nebude to teda mini svadba, takze by to malo byt prijatelne pre vsetky strany
Odpovedať
Článok sa načítava...
Ahoj, super je, že si to zhodnotila a vieš čo chceš ty- svadba je hlavne o vás dvoch a nemôže proste byť nevesta nespokojná, len preto aby splnila očakávania svokrovcov. Byť tebou tak sa porozprávam s budúcim manželom, že 80 ľudí z jeho strany je veľa, že musíte nájsť nejaký kompromis a zúžiť to na úzky kruh, tak aby to vyhovovalo aj tebe. Každý musíte spraviť nejaký ústupok. A potom už tie zvyky na svadbách sa dajú spraviť trošku inak alebo ich vynechať- napr. tortu môžete krájať bez pozornosti, len vy dvaja a fotograf, ktorý vás bude fotiť. Čepčenie vynechať úplne. Hlavne musíš ukázať svoje hranice aj budúcim svokrovcom. Ja mám tiež toho dosť, čo moji svokrovci sa vyjadrujú ku každej okolnosti svadby- ale jedným uchom dnu druhým von, a aj tak si človek spraví podľa seba. Samozrejme dobré rady si vypočujem a zoberiem si z toho niečo, ale ubíja ma to počúvať čo všetko je zle vymyslené 😄
Odpovedať
presne tak. mali by uz teraz vediet, ze proste mas pravo a budes o svojich veciach rozhodovat ty a nie oni, lebo potom sa to bude taaht s vami este dlho, co moze priniest este vacsie problemy. no presiel uz nejaky cas, tak ma zaujima, ci ste s aniekam nepohli nahodou
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 1 roku

Odpoveď na príspevok od mischela255:

presne tak. mali by uz teraz vediet, ze proste ma…
@mischela255 ozyvam sa po dlhej dobe akosi 😁 no neposunuli sme sa nikam. Svadba je o dva mesiace, s fararom je termín dohodnuty. A to je asi všetko. Nemam saty, zajednane kolace, vybrane obrucky, nic 🤷‍♀️a je mi to akosi jedno. A od vcera to vyzera, ze nebude ani ziadne posedenie, ale ze absolutne ziadne ani s rodicmi doma🤷‍♀️ takze tak
Odpovedať
Profilova fotka

Odpoveď na príspevok od pruzoil:

Ospravedlňujem sa ak bude táto téma niekomu vadiť…
@pruzoil Musela som sa usmiat parkrat, ked som vas prispevok citala, lebo to mate ako cez kopirak u nas :-) Ja som tiez introvert a velke "akcie" ma unavuju. Zvladam to, ale pridem domov vycerpana. Ja som chcela svadbu na matrike a rodinny obed, jeho strana je veriaca (evanjelici nastastie) a samozrejme chceli to poriadne. Tak sme nasli nejaky ten kompromis, ze svadba bola u nich v kostole, ale pozvanych sme si riesili sami a aj vsetko ostatne. On to velmi rad nechal na mojom rozhodnuti vsetko, cize nezasahoval, kym som ho nepoprosila o nazor alebo aby nieco vybavil. Svokra to musela respektovat, to jej vysvetlil hned na zaciatku. Nakoniec sme mali svadbu s 36 ludmi dokopy, vacsinu som mala dokonca ja :-) pozvala som si aj kamaratov totizto, nech nie su "oni" v prevahe. Tiez si s jeho stranou rodiny nemam velmi co povedat a aj ked to nie su zli ludia, su ini ako moja rodina. Musim povedat, ze svadobny den prebehol extreme rychlo a ani som si nestihla uvedomit, ze uz je vecer a ideme domov. Adrenalin a stres ma donutili byt v "autopilote" a unava prisla az na dalsi den. Ale ani vtedy sme nemohli oddychovat, lebo sme isli po zvysne jedlo, kvety, kolace atd atd, takze som to nejako "prechodila". Vydychla som si asi az tyzden na to cez vikend, konecne. Ale dobre bolo. Vsetko bolo tak, ako som ja chcela (so suhlasom manzela, samozrejme) a rodinam sme nedovolili nijako zasiahnut. Kadejake tety, ktore nepoznam, dostali len oznamenie par dni pred svadbou, aby si nestihli zariadit cas a prist ;-)
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?