Citliva nevesta

Profilova fotka
Baby mam problem, a to ten, ze som strasne precitlivela povaha, svadbu mam az 10.10.2015 a uz teraz ked si len spomeniem na svadbu samotnu, tak mi je do placu. Viem ze budem nariekat pri gratulaciach, pri prvom manzelskom tanci - ked pocujem pesnicku ktoru by som chcela mat ako prvu tak uz nariekam, nehovoriac o tom, ze sa chysta na svadbu aj moja mama s ktorou sa roky poriadne nebavim koli starym konfliktom. Ked si to predstavim stale sa mi chce plakat. Neviem co mam robit, sustredit sa vtedy na nieco ine? Chcem sa nejak udrzat..mala by som sa stale smiat a nie nariekat. Ale proste som taka. Mate nejaky recept ako sa udrzat? ;-)
Odpovedať
1
2
Profilova fotka
@nikola81 :) aj ja som veľmi citlivá a veľa vecí ma dokáže dojať, aj pohľad na reklamu, či na plačúce dieťa... či už z radosti, alebo zo smútku a veľmi som sa tohto bála aj ja... no ja sama neviem čím to bolo, ale počas celého svadobného dňa som nevyronila ani slzu - užívala som si to naplno so širokým úsmevom na tvári :) dokonca som neplakala ani na odobierke, ani na fotení, ani keď ma prvý krát uvidel mm, ani v kostole ani pri gratuláciách a pritom tam boli aj starší rodinný príslušníci čo sa neubránili slzám :) až do nášho prvého tanca, kedy mi moje zlaté družičky a kamarátky napísali "prianie" báseň so želaním a prečítali nám to v sále - to na mňa prišlo a rozplakala som sa. Ešte som im povedala, že ako som sa dobre držala celý deň a oni ma rozplačú? sme sa na tom smiali, ale naozaj to bol pekný "darček" pre nás :) a preto si myslím, že žiaden recept neexistuje - v ten deň je telo a myseľ neovládateľné a možno iba trošku podvedome si hovorí, veď je to tvoj deň ak si to užívaj a rozdávaj úsmevy všetkým naokolo, veď prišli kvôli Vám :) p.s. popri citlivej duši chcem mať veci pod kontrolou a aby boli podľa mojich predstáv a teda viem byť aj poriadne zúrivá :D no baby sa smiali, že v ten deň a deň predtým som bola ako vymenená - spokojná a usmiata . asi som si zapamätala radu nášho skvelého fotografa: veď ak by náhodu niečo nevyšlo podľa predstáv... nevadí, treba to "predať" tak, že to tak malo byť :D určite to zvládneš :)
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj ja som taka ista pre vsetko sa rozplacem ale v ten den som sa drzala bolo to divne nemala som ziadne stresy kazdy naokolo mal slzy à ja nic,ku koncu obradu som sa pozrela n'a manzela à on malslzy n'a krajicku bolo to zlate ale recept n'a to nemam iba som si hovorila ze som statocna à nebudem plakat pomohlo to
Odpovedať
Profilova fotka
@hydrangeapeony @lucifer2403 Mozno aj ten nejaky akoby stres prispel k tomu ze sa udrzim, len momentalne je to pre mna strasne citlive. A nedaj boh ak uvidim priatela so slzami v ociach. Tak to asi nerozdycham :-N
Odpovedať
Profilova fotka
@nikola81 ale rozdýchaš :D keď ma prvýkrát uvidel tak boli slzičky v očiach aj jedna vypadla :D bol dojatý, dokonca aj v kostole keď som mu hovorila sľub a všetko som ustála. Veľmi som sa obávala, či to zvládnem, ale zvládla som :D a keď aj nie.. ničoho sa neobávaj - veď každý vie, že slza je prirodzený prejav a k tomu dňu skrátka patrí :)
Odpovedať
neboj, aj ja som citlivejšieho rázu a myslela som si, že to neustojím a pustím v kostole, alebo už len pri svadobnom pochode dobrý rev, ale napodiv ani ma to nenapadlo. To budeš mať úplné iné myšlienky, aby ti všetko dobre dopadlo, aby sa na nič nezabudlo a na slzy nebude čas, uvidíš. Mne vždy zvieralo hrdlo, keď sa mi kamarátky vydávali, nevedela som si ani predstaviť, čo budem stvárať na vlastnej svadbe :D, ale po tej našej svadbe, keď mi švagriná povedala, že "Ja som Vám tam celú omšu preplakala (ona už inak mala tiež tú svoju za sebou), tak to bol taký super pocit, že sa vyreval už konečne niekto iný a nie ja :) Uvidíš, že sa budeš len usmievať a nie plakať :)
Odpovedať
daj si Lexaurin
Odpovedať
Profilova fotka
@kamanima Ale ja nemam psychicky problem ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
persen si daj a budeš kľudná až až :) :D moja mama si pred sestrinou svadbou dala dva :) lebo je tiež taký plačko a v pohode všetko, v kostole aj príhovor si vypočula - zvládla v pohode bez slzičiek..
Odpovedať
@nikola81 neries to....spatne ked si uvedomim som aj stastna, ze som precitlivena...chodim spievat do kostola a vzdy som si hovorila ze kedy sa ja raz dozijeeeem svadobneho pochodu na mojej svadbe....no a ako to dopadlo- presne to som si uvedomila pred dverami do kostola- viedli ma mama aj oco k oltaru a ja v tom slzy...ale neriesim-. dokonca aj knaz povedal ze chlap isiel s takym racionalnym krokom a ja s takym emocionalnym..ze presne veri, ze to budeme mat tak aj pocas zivota- ja srdce, on pochopenie..plac pri slube nebol, ale skutocne pri odpytavke doma aj pri vstupe do kostola pocas svadobneho pochodu bol...a nic nelutujem...prv som sa citila blbo a zarevane ale nelutujem...
Odpovedať
Profilova fotka
ja som tiez taky placko a cez svadobny den ma nedojalo nic :) tesila som sa zo vsetkeho maximalne a stale sa usmievala, nemysli na to, dobre bude
Odpovedať
@nikola81 ja som to isté čo ty, presne si ma opísala. vydávala som sa na lexaurine a spravila by som to znova. žiadne slzy, pohoda
Odpovedať
Milá Nikola. Presne viem, čo prežívaš. Ja som tiež veľmi citlivá povaha, a takisto sa bojím, ako to zvládnem. A dokonca tiež mám svadbu 10.10.2015. Takže budeme minimálne dve citlivé nevesty v jeden deň. :-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
@nikola81 ja som bola zo svadby dojata dlho pred nou (tiez som taky citlivy typ jak ty, my to mame v rodine :-D). v den svadby doobedu nic. potom jak som uz bola oblecena a zacali pri mne zeny plakat, ta tiez mi bolo do placu, ale som sa drzala, ale cez odobierku, sak som bola namalovna, nebolo mi to celkom jedno. potom som bola taka roztrasena, dojata, ale bez placu. jak mi manzel hovoril slub, este som si hovorila jaka som skvela, ze ani do placu mi nie je, co som myslela, ze to bude najhorsia cast. potom som zacala citat ja a po prvom slove mi odisiel hlas, zacala som totalne plakat a cely slub som precitala len tak tak, cez slzy, s prestavkami, brat mi hovoril, ze si myslel, ze som si to rozmyslela :-D. ale prezili sme to, ukludnila som sa, farar si chvalil, ze dojatie nevesty k tomu patri, ze to bolo pekne aj vsetci na to spominaju :-D. nevesta by sa za slzy hanbit nemala a aj tak, vacsina nevie ovplyvnit aku bude mat vtedy naladu, niekto celu svadbu nevnima, ja zase netusim ako je to mozne som bola cely cas uvolnena, co nezvyknem byt. hlavne sa nestresuj a uzivaj si pripravy, tes s ana svadbu, aj ked si poplaces, nevadi, aj to si uzi ;). to su stale tie prijemne slzy, na ktore sa bude pekne spominat
Odpovedať
no ja som citliva, ale my sme sa s manzelom smiali a ked prisiel za mnou po polroku po svadbe chcel si to zopakovat
Odpovedať
Profilova fotka
persen to spraví :) ja som sa tiež bála že make up pôjde do kytek presne z toho dôvodu, že mňa dojme aj keď v rádiu hrajú Last Christmas :D nakoniec som musela riešiť na svadbe iný problém a iné emócie a persen nám asi aj vadbu zachránil, nebyť ho, asi by som svadbu po tom čo sa nám stalo aj zrušila :D
Odpovedať
@nikola81 @hydrangeapeony @mayami @lucmar2015 @inngridka @benita1990 @cervenaruza123 @julichen @lillyanna caute,i ja sa zaradujem do "klubu placiek" :-D ...vsetky obavy,ktore ste tu spomenuli mam i ja,miestami mi je to aj vtipne tie vase/nase pribehy...napr. ja ked vidim nejaky svadob.klip cudzich ludi tak uz ricim :-p ,ale tak ako uviedli tie ktore maju uz po svadbe- mozno to nebude az tak hrozne a mozno budeme vysmiate od ucha k uchu... ;-)
Odpovedať
ja tiez som velmi citliva a bojim sa ze jak dopadne moja svadba.. ja mam 17.10. tak dovtedy musim nieco vymysliet...
Odpovedať
ale ked si date tie tabletky ako napr. lexaurin, potom by sa nemalo pit... ci ste si aj tak pripili na hostine a pri vstupe?
Odpovedať
Profilova fotka
@lillyanna ak sa smiem spytat, co sa vam stalo? =-) :-o
Odpovedať
@nikola81 @benita1990 aj mňa doteraz svadby rovnako dojimali A bojím sa čo bude cez moju, prinajhorsom 10.10.2015 budeme tri :D
Odpovedať
ja som si poplakala už pri odobierke a potom aj cestou uličkou v kostole mi bolo do plaču, počas omše to prešlo a po obrade už bolo úplne super :D
Odpovedať
Profilova fotka
Baby ja som mala slzy v očiach už pred kostolom, ale to ´najlepšie´ prišlo pri sľube keď som sa tak rozplakala, že som ani nemohla ďalej hovoriť, všetci pozerali že čo teda bude ďalej a ja som sa do toho ešte aj začala smiať no amen dolores :-D
Odpovedať
@vlcik1 vlčik to mi ani nehovor, ja sa furt utešujem tým, že mi adrenalín nedovolí sa rozplakať, ale vidím, že to nefunguje na 100%, tak to poteš, to budem na tuty revať tiež :D
Odpovedať
Profilova fotka
Inak žienky určite si nedávajte Lexaurin a podobné chuťovky... za prvé sa na také lieky nemôže piť a za druhé ovplyvnia aj ostatné pocity, môžete sa cítiť ospalo, ak s takými liekmi nemáte skúsenosti, ja by som nechcela mať na vlastnej svadbe otupené zmysly :-| Keď už tak niečo bylinkové
Odpovedať
Profilova fotka
@calvera25 Adrenalín ťa poháňa celý deň ale keď príde na TÚ chvíľu v kostole tak... mne stačilo počuť pieseň... Po kostole som plakala ešte pri gratuláciách, ale potom už vôbec, úplná pohodička :-D Ale každý je iný možno že ty práve plakať nebudeš :-) Ja som bola strašne vyčerpaná lebo poslednú noc som nespala ani minutku a dve predtým iba tak 3hodinky takže ten adrenalín je niekedy na škodu :-p
Odpovedať
Profilova fotka
@veverickav zradilo nas pocasie na celej ciare, svadba bola naplanovana presne v den tretieho vyrocia nasho vztahu a kedze povodom, ani jeden z nas nie je z Ba, povodne sme chceli svadbu v lone prirody v okoli odkial pochadza moj drahy no to nevyslo...preto som sa zamilovala do napadu vziat sa presne po troch rokoch na tom istom mieste, kde sme mali nase prve rande a vznikol nas vztah t.j. v Sade Janka Krala - to miesto som povazovala za jedine vhodne co sa tykalo Bratislavy. Vsetko bolo naplanovane do posledneho detailu, vsetko som si pripravila sama, pripravila jutu na lavicky ktuhoveho sediska, na ktorych mali byt upevnene velke giant balony s heliom, bublifuky pre hosti aby dotvarali atmosferu, slacikove kvarteto, ktore bolo uzasne a hrali nam piesne co sme si zazelali, napiekla som marcipanove susienky, pripravene boli tie palicky s okuliarmi a perami a podobne na fotenie a moja srdcovka - backdrop - pozadie ku nasmu obradu, ktore malo na sebe text nasej piesne, ktory som chystala po veceroch pracne skrucanim spagatu a lepenim ho na papier . V podstate to mam aj v albume. Pred obradom sme mali fotenie tiez v Sade Janka Krala no asi po 20 minutach od nasho prichodu sa strhol ten najvacsi lejak minuleho roka, ktory ako sme sa neskor zo sprav dozvedeli, ze trhol aj nejake rekordy v mnozstve padnutych zrazok....a my v tom lejaku sme stali miesto fotenia pod stromami, mokli a ja som sa mohla uz len divat na to ako dazd nici vsetko co bolo na obrad uz pripravene mojou kamoskou.... Do poslednej chvile sme verili, ze to pocasie vydrzi a skutocne zacne prsat v case, kedy uz mala byt vecera v hoteli....zial nevyslo.... Nastal chaos, hostia sa museli do hotela dopravit sami namiesto planovaneho presunu vybavenym turistickym vlacikom.... My sme sa miesto fotenia museli ist domov susit... Nebyt nasho suseda, co ma susicku moj manzel by siel na obrad asi v rifliach.... Ja prve co som zacala doma zachranovat boli pierka pre hosti a darceky, co som si tiez vyrabala.... Rupla som do seba ten persen , dala na seba pleteny ZELENY zimny sveter (bola fakt zima a mne to uz bolo jedno, hlavne ze bol teply :-D) a sli do hotela., kde mal byt nakoniec nas obrad, ktory sme este vtedy nevedeli, kedy vlastne bude lebo sa mi nik z matriky neozyval.... Obrad bol nakoniec s meskanim, improvizacia na celej ciare, chaos, moje zufalstvo a beznadej, slacikove kvarteto natlacene medzi dvoma stlpmi... Hostia nas vitali a utesovali "to vam prsi stastie, to vam prsia peniazky, TO TAK MALO BYT.- tato formulka vo mne vzbudzovala zurivost! Pretoze to TAK vobec nemalo byt, ze si ludia z nasho obradu nakoniec pamataju asi len nasu oddavajucu, kedze slo o osobu znamejsiu z medialneho prostredia (co sme sa my dozvedeli az od hosti...) a jej prednes, ktory sme ani nepocuvali a ja som cakala len na tu pasaz, kedy mala hovorit to co sme chceli sby povedala, ze svadba mala byt po tych troch rokoch prene na rovnakom mieste, no este aj to domrvila lebo povedala to tak, ze z toho vyplynulo, akoby sme mali svadbu po 3rokoch zasnubenia a takmer na mieste kde sme sa zoznamili..... Cize celeeee zleeeee nikto tym padom z hosti nepochopil to preco to malo byt tam kde malo a preco to TAK ako to bolo naozaj nemalo byt..... A premna obrad nemal ziadne caro, kusok emocie, radosti, dojatia....nic :-( prosto vzali sme sa? Aha...asi hej.... Mam obrucku....tak asi ano teda, ale tak som si veru najkrajsi den svojho zivota nepredstavovala :-( neprajem toto zazit NiKOMU!
Odpovedať
Profilova fotka
@lillyanna ako......... neviem co povedat........ale vazne......... :-x ;-( :-o ........ moje nervy .
Odpovedať
Profilova fotka
@veverickav a tak pozitívne som myslela...nestačilo :) ešte aj tá kamoška čo to šla chystať mi volala a pýtala sa že či to majú ísť teda chystať do sadu predsa len i ked počasie vyzerá ako vyzerá a my že áno, musí to prosto vydržať... keby som nebola trvdohlavá a snažila sa byť viac duchaprítomná ako pozitívne naladená, že pršať nebude tak mohol byť obrad so všetkým akurát pod strechou v hoteli....tak bol tiež v hoteli ale úplne odveci...čo už...neostáva nám nič iné ako obnova manželského slubu v podobe ako bola plánovaná pôvodne a dodatočné dofotenie fotiek.... čo je ale kúsok problém, lebo môjmu manželovi to príde čudné, fotiť sa takú dlhú dobu po svadbe a "hrať" to na svadobné fotky...
Odpovedať
@majuska72 tak aspoň budeme myslieť na to, že aj niekto iný je na tom rovnako ako my :-)
Odpovedať
@nikola81 @hydrangeapeony @lucifer2403 @benita1990 @vlcik1 babyy pridavam sa do klubu plačkov :-D mne sa snúbenec smeje keď pozeráme spolu TV alebo čokoľvek, lebo ja stáááále revem. stačí mi vidieť nejakú trápnu reklamu a ja rev ako keby ma drali :-D plačem aj pri pomyslení na niečo, napr. že v afrike nemajú čo jesť a ja si tu vyjedám čokoládu.... strašné! a všetky, všetky svadby na ktorých som doteraz bola v kostole, som odrevala. keď sa vydávala moja naj kamoška minulý rok, tak som revala odkedy som ju zbadala v svadobných šatách až pokedy sme neprišli na hostinu. keď začal svadobný pochod v kostole a ona vchádzala, ja som myslela že tam odpadnem ako mnou triaslo od dojatia, slzy mi tiekli prúdom a nevedela som sa ovládať :-D no ja sa taaak bojím ako svoj deň prežijem :-D
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?