Manželky vojakov z povolania. Ste tu?

http://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThreadID=40642&vGroupOffset=0

Taká téma tu už je

aaano som tu

ahojte, ja som chvilu pracovala vo voj.utvare. Moj otec bol vojak z povolania. Ale spytajte sa jackie - ta vam povie asi toho najviac
PS: je to moja byvala kolegyna

majcicanda: ahoj a už si vydatá sa vojaka alebo ťa to eštelen čaká... ako si si zvykla na všetky tie výcviky a tak?

cakajovcanka: ahoj, no este ma to len caka a myslim ze jeho praca je uplne v poho. teda kym nemusi niekam daleko so zbranou a bezo mna a keby som mala na to tak idem k nim aj ja a ty ako? tiez mas vojaka?

áno mám vojaka sme spolu už tretí rok a o necelé 4týždne sa budeme brať, lezú mi však na nervy tie výcviky ako je Lešť aj 5týždnov v kuse, niektoré baby tvrdia, že aspoň si od seba oddýchneme ale ja si to tak nejako neberiem, ale asi je to tým, že keď sme spolu boli prvé dva mesiace tak odišiel na misiu na 9mesiacov do Kosova, bolo to hneď po páde lietadla, tak on bol ten, kto ich mal striedať, za tých 9mesiacov bol doma trikrát, ale asi ma to tak poznačilo, že teraz mi je ľúto aj keď ma ísť niekde len na dva dni...

cakajovcanka: tak to je pravda. ja si neviem predstaviť, že by mi odišiel niekam tak ďaleko a ešte aby som sa každý deň o neho bála. a 9mesiacov je pre mna dllllha doba nejaky týždeň výcviku mi vôbec neprekáža aj ked je to taký nezvyk, lebo už spolu bývame a ked ho tu nemám... ale často to nebýva a myslím, že doteraz bol najdlhšie preč len cca 2týždne veľmi pekne gratulujem k svadbe (aj keď sa to ma asi až po nej) a hlavne si z tých vycvikov nič nerob. aspoň sa tešíte jeden na druhého a všimla som si, že to máte skoro presne rok pred nami

Ahojte, ja mam tiez vojaka z povolania, ale je anglican a nie sme na Slovensku. Tiez prechodil pol sveta, ale clovek si na to nejako po case aj zvykne. Pre mna to bolo o to horsie, ze som bola sama mimo domova. Ale ked isiel na 6 mesiacov mimo, to uz bolo privela aj na mna,tak som nacas isla domov. Asi to zalezi aj od toho ako kto na tom svojom visi. U nas to je po 7 rokoch uz zvyk, prave naopak, cudne mi pride, ked 3 mesiace nikam nejde.

monku78: no možno po 7 rokoch to pride aj mne tak. ale zatial ee

ahojte kocky,tiez mam doma vojaka...svadbu budeme mat buduci rok,byvame spolu od novembra..vycviky zvladame tazsie ale zvykli sme si...vtedy mam viac casu na ludi okolo mna

ahojte, tak ja mam tiež priatela a snad o 2 roky aj manžela vojaka z povolania. vycviky v pohode, len ked je dlhšie preč, tak zo začiatku mavam depky, ale potom v pohode. tieto vycviky a to, že sme niekedy ozaj malo spolu, mu tolerujem, lebo viem, že tato praca ho bavi.
no niekedy sa mu to prelína ja so školou, kedže ešte popri zamestnaní aj externe študuje. takže niekedy je to len fakt boj s časom.

majcicanda: hej aj sa som si všimla ten dátum... je to zlaté tak dopredu plánovať svadbu, my sme ju začali plánovať a tak sme si povedali že sa zoberieme len tento rok práve keď prišiel z Lešti, mali sme na prípravy 5mesiacov. Tiež spolu bývame už skoro dva roky, ale asi som na neho až veľmi naviazaná... ale tiež si myslím, že je to len zvyk, lebo teraz to už znášam oveľa lepšie

monku78: tak to ti verím, že si mala zo začiatku depky, ja si ani neviem predstaviť, že by som tam nemala ani svoju rodinu a starých kamošov a drahý by odišiel na 6mesiacov... to by bolo strašné

myslíte že aj chlapi to tak ťažšie berú, keď idú niekam preč alebo to len my ženy asi čo...

cakajovcanka: dobra otazka na zamyslenie... ale ja si myslim, že môj drahý sa až tak netrápi tým či mi vadí že ide na cvičenie. lebo proste musí takže by nepomohlo ani keby som sa na hlavu postavila. skôr to trápi jeho, aj ked ma svoju prácu rád, myslim že sa o seba bojí ...no chlap. skor si myslim, že on by mne takúto prácu asi netoleroval, čo sa týka toho, že by som mu hoci len na mesiac niekam zdúchla

čo také ženy v armáde čo majú doma manželov a možno aj deti...

ahojte, tak ja sa vydávam 11.10.2008 a môj budúci manžel je vojak, no ja som tiež

ja mam tiez priatela vojaka z povolania, ale nastastie nechodi na nijake cvicenia (mozno raz za par rokov, aj to len na tyzden a tak). svadbu budeme mat na buduci rok, ak sa podari. lebo uz teraz mu leziem na nervy so zhananim napadov )

tinka1002: takže ste spolu doma aj v robote? Tak problémy s tým, že by išiel niekde na cvičenie alebo tak máš vyriešené.... môj snúbenec by vraj nezniesol keby som išla za vojačku, neviem mi to ani vysvetliť...

tiez vojakova manzelka Moj tiez povedal ze by nechcel aby som bola vojacka... Nevedel vysvetlit co by mu vadilo a potom povedal ze tam je moc chlapov, ktori by ma mohli obletovat

clara86 : to máš asi pravdu, teda aj on.... konečne nejaké vysvetlenie, lebo keď som mu raz povedla, že za také peniaze ako oni zarábajú by som aj ja išla radšej za vojačku ako byť učiteľkou tak ma skoro prebodol pohladom... bolo to strašné ako sa rozčertil

ahojte, tak my si pomaly začíname plánovať svadbu na koniec budúceho roku.. no koniec, skôr september-október Podobne, ako tu písala lucinka4 aj ja žijem so svojím "vojakom z povolania" od jesene minulého roku, ale chodíme spolu už viac ako 7 rokov.... Mám pred sebou posledný ročník VŠ, takže podobne ako cakajovcanka by zo mňa mala byť učiteľka Uvidíme, ako to celé dopadne...

simona1805: Tak vám držám palčeky...mňa ešte čakajú na výške dva roky, ale budeme bývať po svadbe u mojej maminy takže sa to dá nejako zvládať si myslím, lebo keby som sa mala sama starať o domácnosť, dvoch psov, manžela a školu tak by to bol dobrý zabiják...

tiez som manzelkou vojaka chodili sme spolu tri roky kym sme sa vzali a to ze chodi na cvicenia beriem normalne proste je to jeho povolanie,aj ked je dlhsie na Lesti ale potom ked sa vrati to stoji za ten mesiac cakania
poznam aj jednu kamosku,tiez ma vojaka ale ten jej je stale na misii tolko co sa vzali odisiel na Cyprus,na rok potom bol asi pol roka doma a naspet na rok prec toto by som urcite nechcela,peniaze sice treba,ale ani tie nedokazu vratit cas spat.....este na pol roka by som to mohla,ale na dlhsie nieeeee ee...

ja som zažila deväť mesiacov čo bol v Kosove a bolo to strašné už by som ho nepustila nikde, aj keď na druhej strane je to dobrý biznis, z jednej takej misie máme auto, psa za 30 litrov, počítač a kopu elektroniky a ešte sme ušetrili a teraz by sa nám zasa prachy zišli na vlastné bývanie, ale neviem si predstaviť aké by to bolo, keby sa mu tam niečo stalo, ja by som si to dokonca života neodpustila

heej tiez mam vojaka a vdaka misii na cypruse mame kde byvat Bol tam rok a pol, ale my sme sa spoznali ked tu bol zrovna na dovolenke, takze som necakala tak dlho

no clara tak to si dobre trafila
ja si zas len tazko viem predstavit,zeby moj manzel odisiel prec na rok a akurat by sa nam narodilo babo to fakt neviem ci by som s tym suhlasila, aby prave v ten cas odisiel........

to neni zrovna vhodny cas, najlepsie je ist pred tym ako planujete babo. Moj este premysla ze by isiel na pol roka niekam na misiu, aby sme mohli splatit uver. Ale neviem ci ho pustiim Ani sa mu moc nechce

moj teraz ide na dva mesiace sluzobne do martina ,no ale hadam aspon raz za mesiac pride domov

a cez vikendy nemoze chodit? Moj mal tiez od aprila 6 tyzdnove cvicenie a chodil aspon na vikendy

myslim,ze pride tak 2x do mesiaca,lebo este ide aj do Liptaku
lenze je to teraz take hlupe obdobie co bude prec jesen skoro tma a ja som z toho hotova nemam to rada a okrem toho zhaname byvanie a teraz ja bez neho od veci ani nic nevybavim pozerat a vyberat tiez musime spolu a po vikendoch toho vela nestihneme a to chce este sobotami chodit hrat hokej,ale to je v pohode to beriem je to jeho konicek,uz teraz sa mi vyhraza,ze ak budeme mat raz syna tak ho prihlasi na hokej

kde ste,co nic nepisete,strajkujete