Manželky vojakov z povolania. Ste tu?
tak to ver ze mi je, ale co sa da robit...hypoteka na krku, svadba predodvermi, auto ziadne... ale je to fakt na psyxiku... sme spolu vyse 5 rokov, takze na take Leste a ine cvicenia som si ako tak zvykla, i ked nie som rada, ale toto je ozaj o nicom...uz nex je doma lebo sa zblaznim... sama doma, ani psa nemam...
to mas naozaj pravdu,aj ked ma ten moj dopredu upozornoval,zeby som vedela do coho idem je to skratka ich praca a neostalo mi nic ine len sa prisposobit a respektovat to,aj ked niekedy je to fakt tazke........na pip.......
teraz chodi na sluzobky do Martina ale cez vikendy je doma takze v pohode,aj ked by sme uz chceli velmi babo,tak kedy ani casu nemame zamiesit,lebo furt je dakde prec
hej a este som zabudla dopisat,ze som si stale myslela jake je to fajn byt vojakom ved tam nic nerobia a beru pekne prachy - a zrazu jak som zacala chodit s tym svojim mi doslo kolko toho a co vsetko a kam vsade musia chodit a robit same strelby,cvicenia,leste,sluzby,preskusavanie z telesnej atd....ved to poznate,tak som zmenila nazor
presne, neostava nič ine len sa prispôsobiť a rešpektovať to - malo času, samota...ale tak treba myslieť pozitivne, ako obaja hovorime, a myslieť na to, že nastanu aj lepšie časy. vojakmi nebudu donekonečna
a radšej sa posťažujem kamaratkam alebo tu na stranke sa vykecam, ale nikdy to pred priatelom nedam najavo, resp. len malokedy ....bola som na to vopred upozornena, že život s vojakom je ťažky, tak to aj tak beriem...
hore hlavu kočky, bude aj lepšievidim babenky ze mame rovnake nazory a myslienky,ten moj je uz jedenastym rokom v armade a ako tak som si uz zvykla a tiez keby nieco tak sa vypisem a vyzalujem tu na tom fore a ulavi sa mi......milovana moj manzel je trebisovcan tiez tam robil vojaka a potom ho dali do MI tiez mu hrozilo prelozenie do Nitry alebo Martina no utriaslo sa to a ostava tu lenze vtedy dost vela jeho kolegov prelozili a mnohi odisli kvoli tomu aj do civilu,lebo stale tam prec a tu doma zeny a deti to je fakt od veci....
este ked su bez rodiny tak sa da......
my zatial byvame u mojich rodicov ale chceme kupit domcek tam urcite to isti hypoteka
nic ine nam neostavaahojte zienky,milo ma prekvapilo,ze sa tu rozbehla taka tema.Moj milovany je tiez 13 rokov vojak,berieme sa na buduci rok.jooj a tiez mi dobre lezie na nervy ta organizacia armady
ale co uz zivot je uz raz taky.....tazko je zvykat si na to.No jedno viem,ze ziadne prachy sveta nestoja za odlucenie,taze ja by som asi taku misiu neprezila.Aj ked hypoteku mame a aj pozicky,no co uz inak sa v dnesnej dobe neda.No obdivujem vas a vela sil prajem.Zatial.papa Moj teraz dlho nebol nikde prec (chvalabohu) domov dochadza kazdy den, tak zatial sme spolu stale...
Naposledy bol v aprili-maji tohto roku na cviceni.. Ale buduci rok ma byt zevraj v armade reorganizacia, tak dufam ze ho neprelozia inde
Tiez premyslame ci by este nesiel na misiu aspon na pol roka, peniazky sa velmi hodia, ale tiez nechcem byt sama
neviem teda...no to ja som si tiez vzdy vravela,ze vojak v ziadnom pripade a este svetle vlasy a modre oci
a koho si 13.6 idem brat? odriekaneho chleba najvacsi kus no juuuj s tymi misiami to je tazke mozno pol roka by este slo,no poznam manzelsky par kde dotycny uz vyse 3koky beha niekde po misijach,uz keby domov prisiel,tak by zene len na nervy liezol-no a to uz je si myslim vela-to ja uz nechapem.....staci ze na buduci rok budem musiet zapasit s tymi ich rotaciami.....a ja som este na skole v Ke. Taze dost zaujimave to bude....vojakov budeme mat asi iba 2-3 a potom v praci urobi asi len take posedenie.No ale vsetko ta niejak musime zvladnut
no k armade ani nahodou on ma tam sice volal ale v ziadnom pripade jeden vojak v rodine staci
a ak sa bude dat tak samozrejme ze ostane tam aj nadalej
ahojte, tak pozeram, ze riesite misie...moj drahy bol na cypre ale to sme este neboli spolu...teraz ked planujeme svadbu na buduci rok tak nam hrozi, ze pojde na misiu...akurat ked mame mat svadbu...tak som zvedava ako to dopadne
ahojte, moj muž odišiel na misiu do Sírie dva týždne po svadbe a poviem vam žiadna slasť.Bola som v štvrtom mesiaci a domov si prišiel len odrodiť.Veľmi som sa v tej dobe bála či to zvládneme, ale keďže sme si sústavne volali a písali tak sa to nejak horko ťažko prežilo.Ešte že existuju telefóny, len keby boli zadarmo.Bohužial to tak vizerá že ho tie misie neprešli a teraz by sa najradšej napchal do Afganistanu, ale už máme dve deti takže tento raz mám o zábavu postarané.
Ja by som ho najradšej už tiež nikam nepustila."Nepustila"- bohužial som si nevzala typ ktorý si v tomto smere dá nejako dohovoriť a je dospelý zamknúť v byte ho tiež nemôžem takže mám smolu a musím sa prispôsobiť.A o prachy v podstate nejde a myslím si že všeobecne u vojakov pri tých misiach až tak o ne nejde.Môj muž tam chce ísť sám za seba, ani neviem ako to nazvať že by sa tam cítil ešte viac vojačikom?Alebo nejakým tým dobrodružstvom ho to tam láka. Prašule sú až na druhom mieste a úprimne tých peňazí zas za to bohvie kolko nie je.
By mi bolo smutnooNenašli ste čo ste hľadali?
Moja svadba odporúča:
- Rozchod po 3 rokoch. Ako sa s ním vyrovnať?Diskusia
- Priateľ trvá na svadbe, ale ja sa vydávať nechcemDiskusia
- Svadba mimo trvalého bydliskaDiskusia
Články z magazínu
Odporúčané inšpirácie
ahojte kočky,
tak ten moj sa tiež asi chysta buduci rok na misiu. už raz na misii bol na Cypre a buduci rok by mal ist s najväčšou pravdepodobnosťou znova. len miesto ešte nie je presne určene