Zaujíma ma, po akej dlhej dobe od zoznámenia ste sa svadbili :-D
My s priateľom sme spolu od septembra 2004 a svadbu plánujeme na jeseň 2005, alebo na jar 2006.
mata ja s tebou naozaj suhlasim..........my sme spolu zacali zit asi po 2 tyzdnoch. bolo nam smutno a tak sme si povedali, ze naco sa budem trapit, ked nemusime. rodicia boli sice trochu prekvapeni, ale nakoniec si zvykli. keby sme mali odvahu tak by sme sa boli zobrali skor, ale bali sme sa reakcie okolia. (musim priznat, ze este aj dnes sa mnohi cuduju, ze sa tak "rychlo" berieme) najma koli rozvodu mojho nastavajuceho. ale myslim, ze to je len a len nasa vec.......
elli, my sme spolu zacali zit po 11 mesiacoch......... skor sa nedalo :-| po roku byvania v podnajme sme zistili, ze nam to klape a kupili sme si spolocny bytik :-D moji rodicia asi neboli velmi nadseni, ale zmierili sa s tym........... a rodicia mojho draheho nas v tom zase velmi podporovali, aby sme si to vyskusali :-) .............pozeram, ze mate svadbu tyzden po nas....... ja sa uz velmi tesim ...... a ty ?
tesim, ale je mi aj smutno zaroven, ze uz bude po tom. pamatam si, ked som sem zacala chodit, tak sa mi zdal termin nasej svadby hrozne daleko. a teraz sem chodia uz aj baby, co sa budu mat svadbu na jesen resp. jar 2006.......
co sa tyka toho byvania, u nas bolo rozdonute po 2 vikende, kedy som sustavne plakala, ze mi je hrozne smutno. priatel priznal, ze aj jemu je smutno a nevidi dovod, preco by sme nemohli spolu byt. platila som si este asi 4 mesiace podnajom, ale potom sme si povedali, ze tie peniaze mozeme pouzit aj lepsie a ze aj tak nie je dovod, aby som to platila dalej.
rodicom som zo zaciatku sice hovorila, ze kamosky su chore a aj nechcem ochoriet,ale ked to tak trvalo asi 2 mesiace, tak to pochopili a viac sa nespytali.
ja som tiez najprv hovorila, ze budem byvat s kamaratkou............... a postupne to pochopili
co sa tyka svadby, rozhodla som sa, ze si ju dokonale uzijem. nechcem sa kvoli nicomu stresovat, ved aj pri stopercentne pripravenej svadbe sa nieco vzdy moze vyskytnut ;-) a ja si ten den chcem navzdy pamatat ako najkrajsi v nasom zivote ;-) ;-)
matka mas pravdu. ani ja sa nechcem stresovat. niekedy sa ale vystresujem tym, ze si citam, co ste vy baby napisali, potom utekam za "panom bozskym" a stresujem, co vy vsekto mate a co my este nemame. on sa vzdy len usmeje a ostava uplne kludny..........dnes som bola pozriet oznamenia, su super, zajtra by mali byt hotove. uz mame hotove obrucky, len ich nemame ist kedy zobrat do polusu.....cez vikend by som chcela ist dohodnut svadobne menu a v nedelu ideme pozavat osobne na svadbu priatelovu rodinu. tak nam drz palce
elli............... ako keby si mi citala myslienky. niekedy, ked si precitam, co vsetko maju dievcata, tiez skoro padam do mdlob, ale moj drahy ma vzdy ukludni. my sme si prave dnes priniesli oznamenia, takze ich mozem skladat.... vybrali sme si take trosku zlozitejsie, s maslickou..... tak sa aspon nebudem nudit. tiez zacneme tento vikend pozyvat hosti, ked uz konecne mame tie oznamenia :-D
mozes mi napisat, v ktorom zlatnictve ste si kupovali prstene ? a ake ?
my sme si ich vyberali v primosse v poluse. citala som ne nich dobre reference, zdali sa mi seriozny. su z bieleho zlata, 1/2 matne a 1/2 leskle. ja mam este aj kamienok. gravirovanie je vraj zadarmo, ale aj tak boli dost drahe. ale ved ich budem mat na cely zivot, tak co....
ides v piatok na to stretnutie?
bohuzial tento piatok mi absolutne nevyhovuje :-(
moj drahy ide na squash a kedze mame psika, nechcem ho stale nechavat domov sameho ...... ale pevne dufam, ze nabuduce mi to vyjde :-)
my mame ist zajtra ku zlatnikovi, je to znamy, tak som zvedava, ako to dopadne...... tiez sa na to pozeram, ze prstene su na cely zivot, takze s tebou suhlasim :-D :-D aj ked niekedy to mozno niektore firmy trosku zneuzivaju...... povedia si, ze ked je to svadba, tak im to trosku naratame ....
aj ja prispejem... uplne presne je to tak ako napisala moja krasna polovicka...
ja mozem uz len suhlasit, vsetko je o pocitoch ako to ludia citia a potom aj iste dozretie
poznam pripady kedy boli velmi dlho spolu, ale nic z toho nebolo... vnutorny pocit vzdy da tu
najlepsiu odpoved na tuto otazku
no ja mam prave dnes tuto dilemu,nakazila ma kamoska,ktora chodi so svojim frajerom od minuleho leta a ze jej sa to zda byt kratko rok a pol spolu,teda ked bude svadba budu dva. ona vraj chodila s nejakym nemcom aj spolu byvali 3 roky a az po tych 2-3 rokoch sa zacal prejavovat normalne,aky bol. to sa jej uz nepacilo a rozisli sa. tak mi nasadila chrobaka do hlavy,zacala som sa nad tym zamyslat,ale ja to naozaj citim tak,ze chcem,aby sme sa zobrali,boli na vzdy spolu. ale sa bojim,co ak sa naozaj po svadbe zmeni a bude iny ako doteraz? aj ked tomu moc neverim.
adkag, ja som mala vztah, ktory trval 9,5 roka. Po 6 rokoch som bola podvedena, ale zvladli sme to. Po 7 rokoch sme sa zasnubili. Po 9,5 sme sa rozisli. Jednoducho som citila, ze s tymto clovekom by mi nebolo fajn cely zivot, ze by mi nieco chybalo a asi by som nedokazala byt spokojna.
Ked ma po 6 rokoch podviedol, nechapala som a zistila som, ze ho vobec nepoznam...myslela som si totiz, ze on by take nieco nespravil.
Partner, sucasny partner, s ktorym som 8 mesiac, je rozvedeny. Zenil sa po 6 rocnom vztahu a po rocnom manzelstve si teraz uz jeho ex nasla ineho - patdesiatnika s prachmi a 4 detmi a manzelkou. Dnes je uz aj jeho ex.
Chcela som tym povedat, ze to naozajstne co v nas je, to len citime. Pochybnosti budu vzdy, teda tie rozumove. Ale ak je pocit taky, ze s tymto clovekom bude fajn a ten pocit nie je chvilkovy, je to asi OK.
My to citime tak, ze spolu chceme byt a aj rozum nam hovori, ze by to mohlo byt fajn. Ale hlavne srdce. Mame obavy z jeho rodicov, aby neboli sokovani, ze rozvod aj svadba v priebehu 2 rokov, ale hadam to zvladnu...a nakoniec, este sa uvidi co bude a kedy bude.
A adkag, neboj sa. Vztah preveri len cas. Tak zahod starosti, ktore vymyslel rozum, uzivaj si a tes sa z vasho stastia ;-)
geegee,dakujem za radu,ukludnila si ma,ja si osobne nemyslim,ze dva roky je malo,podla mna tak akurat.malo by to bolo,keby som mala 18,mozno 20,ale teraz nie. okrem toho malo by bolo,ak by som vo vztahu nebola stastna a spokojna,to by ale nestacilo asi ani 10 rokov.je fakt,ze tie pochybnosti,aspon malicke budu vzdy, ale to treba prekonat,sak nikto nie je dokonaly.tak uz sa nebudem nad tym trapit :-) .
podla mna je to individualne. My sa berieme po nieco vyse piatich rokoch chodenia (z toho 3 roky spolu zijeme), myslim si, ze na case nezalezi. Napriklad moja sestra je zo svojim drahym (po niekolkych stroskotanych vztahoch) tri mesiace, ziju spolu od zaciatku a su strasne zlati a teraz sa chcu zasnubit, zobrat sa a mat miminko. Su taki zlatunki a hrozne sa k sebe hodia. Takze dva roky nie su malo adkag. :-D ked ludia citia ze k sebe patria, tak nemaju nad cim rozmyslat. A je to nadherne, ked to clovek vie ;-) :-D Ja mojho draheho poznam lepsie ako seba a presne viem, co si beriem. Nie je dokonaly, ma hrozne vela chyb, ktore ma vedia vytocit, ale lubim ho a som stastna, ze si ho beriem. Snad sa mi podari nejake tie muchy este vychytat... :-D :-D
Ahojte, ja som so svojim snubencom uz 9 rokov, byvame spolu asi rok, je nam fajn.Ako kazda aj ja snivam o dni D, rozpravame sa o tom, no kedze nevie ako sa to vybavuje a uprednostnuje zehranicie, tak je tento den v nedohladne. Tak si snivam pozeranim tejto stranky vzdy v noci v praci. :-)
Ja som s mojim od augusta 2002, a asi od oktobra 2002 spolu aj zijeme v jednej domacnosti, takze v celku ked sa budeme brat, budu tomu (teda mali by byt tomu v tom case) 3 roky aj par dni ;-)
Ahojte,
teraz v auguste bude rôčik, co spolu s mojim priatelom chodime. Citime, ze k sebe patrime a bez seba nemozeme byť. Uz od zaciatku sme mali obaja pocit, ze spolu chceme stravit cely zivot, a vziat sa. Priatel mi povedal asi po mesiaci chodenia, ze by chcel, aby nas vztah prerastol do manzelstva :-) . (T.j. ze chce,aby nase chodenie raz, az pride cas, vyustilo do manzelstva). A keby bolo po mojom, tak by som si ho zobrala aj hned :-D . No rozhodli sme sa pockat, teraz v auguste, na nase prve vyrocie budu zasnuby, a potom by sme uvazovali o svadbe na buduci rok. Len neviem ci na jar, alebo v lete, ale to nam je jedno. Hlavne, ze budeme svoji :-) :-D . No a co sa tyka byvania v spolocnej domacnosti, tak spolu nebyvame ani nezijeme, ale prichadza tak na 2-3 dni bud on ku mne, alebo ja k nemu. Ale nic spolu nemame, hoci by on veeelmi chcel, a aj ja, ale chcem, aby vedel, ze mi moze aj neskor v buducnosti verit, ze som len a len jeho. Viem, co v nom je, ake ma dobre stranky, ale aj tie menej dobre, ktorymi ma obcas vytoci. Laska je prave o tom, brať cloveka takeho, aky je. A rozhodla som sa, ze ho nebudem menit, paci sa mi taky, aky je, a takeho ho aj lubim. Kdesi som citala, ze netreba svojho partnera prisposobovat svojmu idealu, ale svoj ideal vidiet vo svojom partnerovi. A to je moje motto. Verim a citim, ze to bude super.
Isabella
S drahym sme 6 tyzdnov, po 3 tyzdnoch zacali znami rypat kedy sa uz zasnubime, jeho mama prehlasila ze sme sa nasli a jeho najlepsi priatel c. 1 tvrdi, ze ked sa so mnou rozprava, akoby sa rozpraval s Danielom s prsiami :-D Hlavne ze je pohodaaaaa :-D :-D :-D
Niektorí ľudia sa na vzťah pozerajú inak. Pre mnohých sex a milovanie patrí do manželstva. Patrí iba životnému partnerovi, ktorému pred Bohom sľubime, že s ním cez všetko až do smrti. A pokiaľ obaja vydržia, vedia, že prekonajú i horšie odlúčenia a môžu sa v tomto na partnera spoliehať a veriť si. ;-)
Chce to ale rovnaký postoj oboch partnerov, alebo aspoň pochopenie druhej strany. :-) A hlavne obrovské sebazaprenie po tom, ako ste si obaja priznali, že po sebe túžite, ale počkáte... :-D
My sme sa brali po 2,5 rokoch chodenia. Byvat sme spolu zacali asi po pol roku a ponozky som nastastie nikdy nezbierala.... :-D . Poznali sme sa uz asi styri roky a pisali sme si. Sranda bola, ze nas raz este pred tymi 6 rokmi oznacili za surodencov. Milacik byval v Cechach a v listoch sme sa oslovovali ako bratcek a sestricka..... :-) :-) A hla- kde to skoncilo... Inak o svadbe sme boli presvedceni asi tak po pol roku, ale neponahlali sme sa. Sme stale rovnako zalubeni, stastni a spokojni. Vsetko ma svoj cas a kazde pocinanie na svete ma svoju chvilu. Bez ohladu na rok ci 10, s ohladom na srdce a rozum... :-) :-)
No tak chvilu som bola prec, ale uz som späť.
Takze presne tak ako pisala Madeleine, presne to som tym chcela vyjadrit. Diky. Madelenie :-D :-D . Vystihla si to do bodky. :-) Mojmu Milacikovi sa to sice na zaciatku velmi nepozdavalo :-) , ze by sme mali vydrzat az do svadby, ale vysvetlila som mu svoj postoj, a teraz, po dlhsom case :-) mi povedal, ze je rad, ze sme to takto poriesili, a ze sa veeelmo tesi na svadobnu noc ;-) :-D . To verim, lebo aj ja :-D :-D :-D . Dufam, ze nam to predsavzatie vydrzi, drzim nam obom palce. ;-)
Isabella