Má takýto vzťah perspektívu? Poraďte prosím

23. jan 20071070
  • cele som to necitala, ale uz len z toho ako si to napisala to na vztah s buducnostou nevyzera... to je moj nazor... rob ako citis a nenechaj rozhodovat hlavu... lebo logickych a rozumnych rieseni je vela, ale to, pre srdce, je len jedno... rozhodni sa srdcom, tak ako to citis... ale nemam pocit, ze pises o laske... 😐

  • a k ultimatu: ma vyznam, len musi byt postavene rozumne a jasne a nesmie byt vydieranim... je to velmi tazke a hlavne si treba za nim naozaj stat... a vediet, co reakcia partnera znamena, alebo co moze ultimatum vyvolat... ale natolko sa hadam poznate... 🙂

  • madeleine-ak sa jedná o celoživotné rozhodnutie ,dá sa vôbec rozhodovať len srdcom?

    majcik-píšeš o svojom manželovi ako o veľkom šťastí,prepáč že som zvedavá,priblížiš mi prosím váš vzťah v období "randenia"?

  • Sponzor fóra
  • Nerozhodna - co konkretne by Ta zaujimalo?

  • majcik-niekde na fóre som čítala zopár riadkov v ktorých si spomínala váš vzťah po emocionálnej stránke.Pamätám si,že pri čítaní som Ti ticho závidela 😴 Ako by si sa ty zachovala v mojej situácii?

  • Nerozhodna - neviem sa asi uplne vzit do Tvojej situacie, ale ked na tym tak rozmyslam, urcite by som to niesla velmi tazko 😞

    My sme mali mozno to stastie, ze sme byvali velmi blizko seba, cca 5 min. pesi a mohli sme byt casto spolu...

    Neviem, co by som presne robila, ale mozno by som priatelovi dala na vyber .. on sa vlastne kvoli mne zriekol svojho velkeho sna - byt vodicom kamionu. Ked mi o tom rozpraval, ze to chce skusit a ja som si to predstavila, ze by sme sa tak malo videli, tak mi to pripadalo strasne ...

  • nerozhodna... u mna malokedy zavazi rozum... nejako je tych logickych pre a proti vzdy velmi vela... ale srdce ma doposial vzdy dobre viedlo, v krizach i v tych pozitivnych rozhodnutiach... aj v pripade rozhodnuti na cely zivot... 😉

  • majcik-možno je to náhoda,možno osud,ale aj my sme bývali od seba 5 minút,kým si nenašiel prácu v zahraničí.Dal prednosť práci pred našou budúcnosťou.On síce tvrdí,že je to pre dobro nás obidvoch,ale ja sa pýtam:"načo sú človeku statky,keď vám uniká prítomnosť?"Najmä v prípade,keď sme spolu pomerne krátko,veď čo je to 1,5 roka vo vzťahu a z toho rok v zahraničí?

    madeleine-som si istá,že po 1,5 roku by si sa určite nenechala viesť len srdcom 😴

  • A neskusala si pouvazovat nad tym zahranicim? Ine z toho nevychadza, len ze jeden z vas bude musiet ustupit, alebo sa rozidete. Ja som zazila nieco podobne, moj vtedy este priatel odisiel do Anglicka na tri mesiace po tych troch mesiacoch sa ale rozhodol, ze nezarobil dost a este ostava. Nechapala som jeho rozhodnutie a dost ma to ranilo...Odisiel v zaciatkom juna a vratil sa pred Vianocami. Cely ten cas sme sa vobec nevideli, len sme spolu telefonovali. Vratil sa na Slovensko a sme manzelia...Ustupil on v nasom pripade....

  • sharlotta-presne tak,inej cesty nie je.Koľko ste boli spolu?

  • Vtedy asi dva roky...Po roku chodenia isiel na leto na tri mesiace do USA, dalsie leto a pol roka v Anglicku, dalsie 4 mesiace v Anglicku...Sme spolu skoro 5 rokov a este sme spolu nestravili leto...Toto leto som sa tesila, ze budeme spolu, aj sme mali naplanovanu spolocnu dovolenku este pred svadbou, ale co cert nechcel, poslali ho na mesiac na skolenie z prace do Danska a vratil sa tyzden pred svadbou...

  • Hm u vás je to aspoň o dlhšej dobe 😴 Ale u nás vlastne ani neviem na čom ten náš vzťah stojí?V období,kedy by mali byť ľudia čo najviac spolu,my sme odlúčení.A vôbec,vzťah len o každom druhom víkende/aj to niekedy praháňam/,kávičke a pod. to by som prirovnala k puberťákom a nie dospelým ľuďom,ktorým ťahá pomaly ale isto na 30-ku 😴

  • Aj ja som bola v podobnom rozpolozeni, ako ty, nevedela som, co si mam o nasom vztahu mysliet. Povedala by som, ze nas vztah zacal fungovat akosi normalne tak pred dvomi rokmi... 😬 Ani ja som nevedela, do coho idem, na co cakam a ci to ma perspektivu, takze radit ti nemozem...Pockala som a podarilo sa...Ale ci to tak bude aj u vas, neviem povedat. Ak citis, ze to chces skusit, tak to skus, ak si spocitas, ze to stoji za to. Ale poviem ti, ze keby som sa vtedy rozhodovala rozumom, uz davno spolu nie sme...

  • nerozhodna skonči to a uvidíš, že za nějaký čas budeš ráda, že jsi to udělala. Souhlasím s tím, co tu psaly holky, nemá cenu to opakovat🙂 Hodně štěstí!

  • Ja som vydrzala, lebo som bola bezmocna voci tomu, co citim...Nevedela som s tym nic urobit a z toho som bola tiez v riadnom soku, lebo nie som typ slabocha, prave naopak. Nikdy v zivote by som na seba nepovedala, ze dokazem tolko tolerovat a tolko odpustat...Jedno je ale podstatne, viem, ze mi nikdy nebol neverny...Tam by urcite bola hranica...

  • Sponzor fóra
  • Veď to,láska je slepá a hluchá.Ale z lásky sa žiť nedá a vôbec,ľudia sa počas života menia,takže dnes sa "ľúbime" ako kone a o pár rôčkov si budem búchať hlavu o stenu.
    Navyše sme sa nikdy reálne nerozprávali o svadbe 😐 Dokonca nie som v pozícii ani snúbenice a preto ma mrzí tá diaľka.Keby ma skutočne tak oddane ľúbil,zmohol by sa aspoň na ten snubný prsteň/veď už bolo toľko príležitostí-narodeniny,meniny,výročie.../ a nič.A nebudem sa predsa verbálne či neverbálne vnucovať!!!

  • Mozno ano, mozno nie, to nikdy nevies...Podla mna by bolo najlepsie, keby ste sa o tomto vsetkom porozpravali. Chlapi myslia inak ako my...Ja som tiez cakala a cakala, presli rozne prilezitosti, narodeniny, meniny, vianoce a nic, az som sa ho priamo opytala a az potom sa lady pohli.Nemali sme ziadne zasnuby, ani to nebolo pre mna prekvapenie, proste sme sa dohodli...Som z toho sice sklamana, ale... A teraz sa z toho tesi viac ako ja...

  • Teda z toho, ze to nebolo take romanticke....

  • anya-je to blbosť rozchádzať sa a schádzať že?

  • Akokolvek sa rozhodnes, drzim palce, aby vsetko dobre dopadlo. Porozpravajte sa uprimne o vsetkom...A urcite nam daj potom vediet 😉

  • ja by som do toho nesla...

  • Určite sa ozvem.

    luciferova-prečo?

  • cele som to necitala, iba prvu stranu, ale myslim, ze ten muz si ta nezasluzi. poloz si otazku, ci budes stastna, ked si ho vezmes.

  • luciferova-aj ja si to myslím.Podľa mňa budem v živote pri ňom len trpieť 😴

    Prispôsobujem sa teraz a prispôsobovať sa budem aj potom.A každý zdravý vzťah môže fungovať len báze kompromisoch a nie na neustálych ústupkoch jednej strany.
    Ako mu už môžem veriť,keď doteraz to bolo samé ešte počkaj,ešte toto,skrátka dôvod sa vždy našiel,len aby sa nemusel vrátiť vrátiť ku mne 😐
    Preto sa pýtam:"a kde som ja?" 😴

  • ak je to všetko tak, ako si písala, tak len týmto činom si si vlastne dala odpoveď a myslím, že len chceš, aby ti niekto odobil tvoje rozhodnutie - ukončiť tento vzťah. NIkto to za teba neurobí, môžeš iba dostať pár ďalších názorov. myslím, že si už rozhodnutá a hlavne unavená z toho celého, lebo zrejme do vzťahu vkladáš iba ty a on je v pozícií emocionáneho upíra.
    Tak si to svoje rozhodnutie povedz nahlas, aby to v tebe bolo definitívne a urobto.
    Dzžím ti palce. 😉

  • ..prečo po 1,5 roku chceš o niečom rozhodnúť? Nikam sa neponáhľate, tak tomu nechaj čas...
    Nepoznám vás, ale z toho čo si tu písala, prepáč, ale lásku necítim 😒
    Držím palčeky

  • Nerozhodna - je sice pekne rozhodovat sa podla srdca, ale prizvat rozum do rozhodovania je podla mna mudre ... Robim to tak a osvedcilo sa mi to ...
    Zelam Ti vela sil, trpezlivosti, rozhodnosti, nech sa tento Vas vztah vyjasni a nech ste stastni obaja ...
    Vsetko dobre!

  • Brali sme sa po skoro 10tich rokoch. Prve dva roky sme boli spolu, potom musel sluzobne 500 km odo mna, asi 2,5 roka - navstevovali sme sa, volali si...Vratil sa asi na pol roka, ale nenasiel pracu, resp. nasiel, ale neplatili ako mali, tak odisiel do Prahy. Nechcela som, aby odisiel, ale nechcela som mu branit. Tri roky som sa rozhodovala, ci za nim pridem alebo nie. Mala som vynikajucu pracu, bavila ma, mala som svoj krasny podnajom, moju rodinu, kamaratky, domov, skratka sebestacna a spokojna, vybudovala som si svoje miesto, nechybalo mi nic, "len ON. Uz ked som davala vypoved, davala som ju s pocitom, ze nechcem, nechcela som odist, ale urobila som to. Stalo ma to vela sil a aj teraz, co som tu v Prahe dva roky, sa myslienkami vraciam k domovu. Ale pocit, ze zaspavam a zobudzam sa pri mojom milovanom, stoji za to.
    Nikdy ma do nicoho netlacil, ani ja jeho. NEverila by som, ze to tak dlho vydrzime, myslim na dialku, teraz sa mi to zda neuveritelne!
    Milujem ho, vazim si ho, je skvely partner a verim, ze bude i skvely otec!

    Drzim Ti prsty.

    PS: clovek v podstate stale za nieco plati dan. Vztahu musis nieco obetovat a tak to je aj v beznych veciach. Nic nie je len tak!

  • nerozhodna:
    Většinou, když se dva rozejdou a znovu to dají do kupy, nevydrží to. Existují výjimky, ale je jich málo. Takže já tomu rozcházení a scházení nevěřím...
    Taky mám pocit, že už jsi se rozhodla, jen možná nemáš odvahu, nebo sílu to udělat?
    Ještě bych chtěla říct, že jedna věc je odjet do zahraničí dejme tomu na rok, podívat se, získat zkušenosti, a pak se zase vrátit. Spousta lidí takto jezdí, je to i taková zkouška vztahu. Ale odjet na neurčitou dobu, ani se neporadit a nechat tu milovanou dívku? Myslím, že kdyby tě měl opravdu rád, už by byl dávno doma. To nemá strach že se zakoukáš do někoho jiného? Nemá tě příliš jistou? Nebo tam má svůj život (nedejbože jinou slečnu) a doma svoji jistotu, za kterou se vrátí až bude chtít? Co když se vrátí, ale pak zase na pár let uteče?
    Člověk musí občas jednat i podle rozumu, ne jen podle srdíčka...

  • A este otazka:
    Veris mu?

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém