Milé snúbenice a manželky,
obraciam sa na vás všetky o prosbu a radu zároveň,ktorá mi pomôže sa zorientovať v mojom komplikovanom vzťahu.Budem vďačná za každý názor,ktorý ma posunie vpred |-|
S priateľom máme 1,5 ročný vzťah,ktorý vzhľadom na jeho trvácnosť prešiel už nejednou väčšou pochybnosťou,či je to "pravé orechové"?
Zoznámili sme sa v v našom rodnom meste a vzhľadom k tomu,že priateľ/27 r./ nebol spokojný so svojou prácou odišiel po pol roku do zahraničia.O tejto možnosti sme sa vždy rozprávali len v hypotetickej rovine,takže JEHO konečné rozhodnutie ma neskutočne šokovalo.Aj napriek tomu som túto horkú skutočnosť prehltla a opäť dúfala,že čoskoro si prácu nájde na Slovensku.Sľuboval,že sa o zamestnanie bude uchádzať čo najskôr,ale opäť všetko ostalo len pri sľuboch.Ja som si v tom období našla nové zamestnanie v našom rodnom meste,na čo sa on nesmierne nahneval,pretože po celú dobu dúfal,že si zamestnanie budem hľadať v zahraničí.Ja som tak neučinila a ani tak nemienim konať.Nechcem odísť zo Slovenska a navyše ešte študujem externe na VŠ-4.roč./ja mám 23 r./
Naše kontakty sa obmedzili na 1x mesačné,víkendové pobyty,SMS,maily.Nezdieľa so mnou bežné problémy,náš vzťah funguje na báze dôvery a "rozprávkovej ilúzie"/kávička,stretnutia s priateľmi,kino.../
Mal možnosť vrátiť sa na Slovensko/nová,dobre platená práca/,nevyužil tú šancu.A v mojej hlave začala "blikať kontrolka" a otázka:"na ktorom mieste som ja?".."má tento vzťah vôbec perspektívu?"
O svadbe a zásnubách sme sa rozprávali len informatívne a navyše iniciatíva vyšla vždy len z mojej strany.Vidím z jeho reakcií,že a mám aj taký pocit,že sa ešte nechce viazať.
Pred Vianocami ,kedy som mu oznámila ,že som zmenila zamestnanie..žiadal odo mňa ospravedlnenie za "prešľap, ktorý som vykonala"..vianočné sviatky sme prežili oddelene,každý so svojou rodinou.A 3 dni po osudovom-rozchádzajúcom stretnutí sa mi opäť ozval formou SMS,ospravedlnil sa mi a ja som mu opäť raz odpustila aj napriek tomu,že mám vo svojom vnútri nesmierny zmätok,ktorý ani neviem ako mám nazvať-"LÁSKA"?
Poraďte prosím "nerozhodnej".."Má takýto vzťah perspektívu?".Ako by ste sa zachovali na mojom mieste?Dali by ste opäť "poslednú" šancu?
P.S. Problém v komunikácii nemáme,práveže mám obavy,aby sa jeho správanie nestalo účelovým,keďže som mu dala ultimátum/buď práca na Slovensku alebo rozchod!/ A keď bude "ruka v rukáve" prejaví sa v plnej kráse |-|
consti : tak to mas super
ja mam nekdy sto chuti toho sveho opustit,ale pak si vzpomenu,jak je mi dobre kdyz vedle sebe treba jen tak lezime a povidame si,nebo kdyz koukam do jeho oci ze kterych uplne srsi laska,citim ze me nikdy nikdo nemiloval tak jako on x-)
...consti...prežila som vzťah vzťah na diaľku.. nikdy viac |-|
...nevypúšťam z úst /v tomto prípade cez prsty ;-) /..."rady"..ktoré sa nie práve najpríjemnejšie čítajú |-|
Vztah na dialku moze vydrzat ale to zalezi najma od komunikacie a jej intenzity. Ty sama pises ze sa to obmedzilo na zopar sms-iek atd.
Prezila som vztah na dialku, po odluceni sme to tahali spolu este 8 mesiacov ale nejako samo to preslo skor do kamaratskej roviny, jednoducho moj ex bol fajn ked sme boli spolu ale na dialku sa so mnou nevedel podelit o jeho zazitky, problemy, bolo to take suche, take o nicom, zopar emailov, sms-iek, pomaly sa iskra z nasho vztahu vytratila a prirodzenym nasledkom toho bol rozchod ktory ani jedneho z nas neprekvapil, stale sme kamaratmi aj teraz a tak to je najlepsie.
S mojim manzelom sme boli odluceni 2 mesiace na zaciatku nasho vztahu ale to bolo stale take intenzivne medzi nami, kazdy den email, sms-ky, citila som sa akoby sme stale boli spolu, vsetko sme si vedeli vyrozpravat a podelit sa o svoje zazitky a pocity aj na tu dialku takze ked sme sa opat stretli po tych 2 mesiacoch, len sme pokracovali tam kde sme prestali, vsetko skvele klapalo.
Prajem aby si sa rozhodla tak aby si bola stastna.
expertka ale to asi nebylo tolik o tom, že tam byla dálka, ale spíš o tom, že to nebyl "ten pravý"ne?? ;-)
Každá máme holt jinou zkušenost, já prožila vztah na dálku a skončilo to svatbou a teď hezkým manželským životem a v budoucnu snad i miminkem :-D ;-)
...consti...presne tak.."..holt..každá máme inú skúsenosť.."...pamätám si..že mi nesmierne prekážalo..že sme všetky problémy..ktoré prinášal život/štandartné i neštandartné/..riešili individuálne...to nebol život o nás..ale "môj život"+"môj život" |-|
...možno...keby sme základné piliere vzťahu postavili na pevnom základe hneď v začiatkox...možno dnes.....bla..bla...bla...ale to sa už nikdy nedozviem..a ani to neriešim..pretože dnes mám po boku úžasného mangela..priateľa..otca...človeka...a som vďačná za to osudové rozhodnutie..kedy som s tým radšej "praštila" |-|
...a to isté je pre mňa ako pozorovateľa nepoxopiteľné..že hneď "v úvode" vzťahu je jeden z partnerov oxotný obetovať šancu práve pre silný základ vzťahu...a ešte bude neskôr robiť výčitky..a emocionálne vydieranie...viď prípad nerozhodnej... |-|
Nerozhodná myslím, že si si dala zlé meno ;-) Veď Ty už si vo svojom podvedomí rozhodnutá !
Podľa mňa takýto vzťah nevedie k ničomu dobrému. Čítala som len to, čo si písala Ty. Po prvé také dôležité rozhodnutie, čo ovplyvní životy obidvoch a urobí ho sám. Ďalej je egoista - nemyslí na Teba, že Ty máš ešte rok školy a že by bolo hlúposť hodiť všetko to úsilie, čo si štúdiu venovala a odísť za ním. A to ospravedlnenie, čo od teba žiadal pred Vianocami - chce ťa manipulovať, ten kto miluje takéto veci nerobí.
Spoznala som niekoľko mužov, dokonca ma jeden dá sa povedať prenasleduje i napriek tomu, že som už vydatá a môžem ti poradiť len toľko, keď stretneš toho pravého budete chcieť byť spolu stále, budete mať pocit, že sa poznáte celý život,budete sa chcieť jeden pre druhého obetovať, budete mať pocit, že spolu všetko dokážete,....a keď ťa objíme - budeš cítiť len pokoj, lásku, vyrovnanosť a v mysli nebudeš mať žiadne pochybovačné otázky.
Hlavu hore, na svete je niekde muž pre teba.
saska73-máš pravdu,vždy som milovala,milujem a aj budem tohto človeka bezhranične milovať.Aj za cenu straty svojej ženskej hrdosti a ľudskej dôstojnosti |-|
nerozhodna a jsi si vážně jistá, že on se kvůli tobě ničeho nevzdá. kdyby jste se rozešli, nebojoval by o tebe?je třaba si také uvědomit, že chlapi toto vnímají jinak.Nechci ho hned odsoudit, že tě nemá rád ;-)
Ale nenecháš sebou přece maniplovat ne??Navíc si taky myslím, že pokud by byla tvá láska fakt tak slepá a hluchá, tak už dávno přerušíš školu a jsi s ním v cizině ;-)
Nerozhodna - podla mna je treba niektore veci vo vztahu riesit aj rozumom ... aby Ta neskor nemrzelo, ze niekedy Tvoja laska bola slepa a hlucha ... Skus uvazovat aj rozumnejsie a triezvejsie, aby si nebola v buducnosti nestastna.
Milá Nerozhodná,
určite nie je jednoduché riešiť takúto situáciu, ale ja si myslím, že keď niekoho miluješ a vážiš si ho, musíš aj vedieť prečo. Jedine matky milujú svoje deti len preto, že sú to ich deti. Tak ako pri výbere kamarátov, tiež si vyberieš len takých, s ktorými si rozumieš a ktorí si Ťa vážia...A potom, láska je vec vôle. Milovať niekoho znamená chcieť byť s ním, ak teda človek si zvykne na myšlienku, že s tým dotyčným nechce byť, tak aj láska prejde....Lebo v konečnom dôsledku, srdce je riadené mozgom. Tak ako človek keď je chorý, sa rýchlejšie uzdraví, ak myslí pozitívne, a takisto, keď miluje, je to vec chcenia. A preto si myslím, že mnohé z nás sa zbytočne trápia, lebo sú presvedčené, že bez toho druhého nemôžu žiť, hoci pri ňom len trpia. Treba skrátka zmeniť myslenie a prijať myšlienku, že je to inak. Lebo všetko ide cez mozog....
Držím Ti palce, aby si to dobre zvládla, veľa šťastia ;-)