Bývanie u svokrovcov. Pohoda či horor?

4. jún 20188000
  • Ja sa budem ku svokrovcom sťahovať o tri mesiace, hneď po svadbe. Sú veľmi milí, všetky rozhodnutia nechávajú na nás a to ich poznám už dosť dlho. Bývať nebudeme spolu v jednej domácnosti. Svokrovci si komplet zrekonštruovali svoj rodinný dom a budú sa sťahovať do úplne nového domu svojej dcéry, ktorá žije v zahraničí. Domy sú postavené vedľa seba, ale každí na inom pozemku, oplotené a pod....v podstate z pravej strany budeme mať svokrovcov a z ľavej strany budú susedia. Polovica domu, v ktorom budeme bývať je prepísaná na budúceho manžela, ale aj napriek tomu by sme si chceli v budúcnosti zadovážiť vlastné bývanie A to aj z toho dôvodu, že ak sa ich dcéra nedajbože bude chcieť vrátiť zo zahraničia domov, tak sa manželovi rodičia budú musieť presťahovať naspäť do svojho domu a tým sa chceme vyhnúť všetkým možným nedorozumeniam.

  • 😒 Tak by ma zaujimalo, co poviete na toto: Moj snubenec pochadza z dediny vzdialenej od mesta 30km, ja z mesta. Tento fakt som nikdy neriesila, az do chvile, ked to zacalo vyrazne zasahovat do nasho spolocneho zivota. Podotykam,ze svadba je uz o dva mesiace. Moj snubenec je vychovavany vo vidieckom duchu, preco ja (dievca z mesta) nemam velmi pochopenie. Mrzi ma,ze je to tak, ale snad mi niekto da za pravdu. Svokor je na inv.dochodku a cely zmysel zivota vidi v gazdovani, ktorym zamestnava nielen seba, ale aj synov proti ich voli. Jednoducho ich citovo vydiera..."ja tolko nevladzem, ja to robim pre vas, mne to netreba" a ja dobre viem,ze to tak nie. Jednoducho deti maju svoj zivot, svoju pracu, svojich partnerov a svokor ma dojem, ze deti su jeho paholkovia, otroci. Doteraz moj partner malokedy odmietol pomoc, nas planovany program je v jednej chvili zruseny, pretoze treba ist na pole mlatit urodu,ci siať, ci osipana vrha prasiatka,alebo prave je kombajn ci traktor pokazeny a svokor to sam nezvladne. Som zla nevesta, ale to chcem tak vela , aby sa jeho davno dospely otec naucil niest zodpovednost za vsetko co na svoje plecia nabral sam a za zivot kazdeho tvora,co dotiahol na dvor? Planujeme si kupit byt v meste, pretoze ja striktne odmietam ist na dedinu co i len na vikend. Uz rano o 3 spusti kohut na dvore kikirikanie, do toho sa psy na dvore pustia "do hadania" so susedovymi psami a stekaju o stosest. Po takomto budicku uz malokedy zaspim. A ta radost co ma caka az vyjdem z domu...ti bojovo zalozene husy v jednom kuse na mna sipia a nahanaju ma, ovce becia, holuby lietaju ponad hlavu a co vedia narobit s mojim autom...nechcite to umyvat... a doplnim ich zbierku o tvorstvo: baran, ovce, osipane,zajace,kacice,psy,macky a 40 hektarov poli,na ktorych sa kazdorocne seje a zne.. Ano, krasne,ak ma niekto taketo hobby, ale podla mna ak to robi s radostou a pretoze ho to bavi.. Musim teraz iste vyzerat ako rozmaznana labut, ale asi by ste nemenili. Mam zvieratka rada,ale podla mna na dvor patri nejaka sliepocka,pes,macka,prasiatko... ale ak by ste mali vsetko desatkrat nasobne viac..to uz je o inom. A ak by vas partner pri tom musel hned po 24 hodinvej zmene asistovat do hlbokej noci... ci by vam to neliezlo az hore krkom???

  • marikac plne s tebou suhlasim a chapem ta.. sice som v takej situacii nebola, ale tiez by som to citila podobne.. a hlavne svokor by mal pochopit ze zacinate spolocny zivot, a ze sa jednoducho potrebujete starat hlavne samy o seba a nie o jeho statok... ak niekto chce nieco take velke a narocne mat, tak je to jeho vec, ale mal by byt schopny sa o to aj sam starat, a nie obtazovat s tym vsetkych pribuznych..

  • Sponzor fóra
  • Ja ťa neodsudzujem, ale ak pre to nemáš pochopenie máš smolu jedine ty. Neber to v zlom. Vedela si do čoho ideš, a podľa mňa sa po svadbe nič nezmení. Tvoj budúci manžel tam bude stále aj tak chodiť a pomáhať svokrovi a budete sa pre to hádať. Typický príklad sú naši susedia, ona je lekárka, z dediny, tiež majú hospodárstvo a vydala sa za chalana z mesta a ten k nim odmieta chodiť, stále jej vyčíta že im pomáha. Tvoj manžel na tom bude najhoršie, lebo bude ako medzi dvoma kameňmi a bude sa pre to trápiť, nebude chcieť ublížiť tebe, ale ani svojmu otcovi..

  • preto uprednostnujem...najskor zohnat byvanie s drahym, vyskusat si byvat spolu az potom zacat planovat svadbu.
    Ja si teda neviem predstavit byvat so svokrovcami..mozete sa akokolvek znasat..vzdy budu medzi vami hadky..to je proste normalne..ste ine generacie....

  • sigsauer to napisala uplne presne, takuto vec si mala riesot ovela skor ako dva mesiace pred svadbou... alebo kupit byt niekde mimo dojazdovej vzdialenosti, aby nebol tvoj nastavajuci "v dosahu".... bohuzial, takto bude stale v pohotovosti a ty budes ta zla... on musi sam povedat "stop"...

  • Ani rok dopredu by mi nepomohlo riesit to a to neprehanam. Statky tam budu vzdy a jeho otec bude rozmyslat vzdy rovnako. A ak by ho nevydieral, moj partner by nemal ziadne vycitky, az by tam nesiel. Byt je vo faze riesenia, ale tu v meste. Musime mysliet nielen na to, aby sme boli co najdalej od jeho dediny, ale aj co najblizsie k nasej praci. Predsa sa neodstahujeme na druhy koniec sveta. Bohuzial, touto diskusiou to nevyriesim. Ale dakujem vam,ze ste sa snazili....

  • Marikac
    Ja som síce z dediny, zvieratá mám rada a nemám problém ísť na pole a pod., keď treba pomôcť, ale nie na úkor nášho programu. Tiež som sa vydala na gazdovstvo a funguje to asi takto: Manžel chodí na 3 týždne do Brna a za ten čas sa na neho čaká a robí harmonogram, čo sa bude robiť, keď dôjde. Ešte ani nie je doma a už svokra má naplánované, kde s ňou pôjde autom, svokor, čo treba urobiť, švagriná chce pomôcť pri prerábaní, ... A ja sa cítim ako posledný človek, na ktorom nikomu nezáleží a nemá vlastné potreby. Toto som hneď po svadbe manželovi povedala, že sa ho nkto neopýta, či nemáme my dvaja niečo na pláne. Proste sa radia svokrovci a on a ja nemám slovo. Som proste cudzí človek. A už nehovorím o tom, že pomoc by potrebovali aj moji rodičia.
    A pokiaľ sa nemýlim, prednosť majú vždy mať problémy a potreby dvoch ľudí - teda manželov a tak sa sú na rade rodičia, či iní príbuzní.
    Takže plne s tebou súcitím. Drž sa.

  • marikac ja som z dediny a chápem aj teba ale aj tvojho budúceho svokra. my osobne nemáme také gazdovstvo a ani nie som tak vychovávaná na roli ale tvoj nastávajúci asi áno.
    podla mna tvoj svokor berie svoj majetok a gazdovstvo ako niečo čo si rokmi vybudoval nahonobil a vytvoril vlastnou prácou a asi aj synov učil že gazdovstvo je dôležité. ako rodinný podnik a preto je mu zaťažko pochopiť že syn nemá rovnaké nadšenie pre túto "firmu" ako on sám. iný život asi ani nepozná alebo sa mu zdá nesprávny preto silou mocou chce zakomponovať do toho aj svoje deti.
    nemyslím si že si zlá nevesta ked chceš svojho manžela hoc aj budúceho aj pre seba, ved je to asi normalne. ale zase tvojmu budúcemu asi nebude lahko vidieť ako sa otec nivočí na tom svojom majetku len preto že mu on nepomôže. a myslím že ani bývanie v meste vám v tom nepomôže i ked možno o pomoc nebude svokor tak často žiadoť. východisko - presvedčiť svokra aby gazdoval len tak aby sa vedel sám uživiť, prípadne sem tam s výpomocou synou. to je však u takých zarytých hospodárov priam nemožne. poznám to poľnohospodárske zmýšlanie. ale inak dedinu milujem ale hospodárske práce nie su moja silná stánka.

  • 😞 gacek, konecne niekto, kto presne vie o com hovorim...uz som mu dala podmienku, aj ked to mozno vyznie sebecky, ale nech! bud do svadby nieco spolocne kupime,alebo si kazdy bude byvat u svojich rodicov a myslim to vazne,nech si o tom mysli kazdy co chce, nie je v mojej kozi... tak verim tomu,ze ked chce byt so svojou zenou aj po svadbe,tak usilovne bude pracovat na hladani. 🙂

    gacek:a takze byvas u svokrovcov? to ta obdivujem teda..cele 3 tyzdne cakas na manzela ? a co robis cez ten cas? ja by som tam zahynula, urcite...

  • Marikac
    Čo robím? Dokopy nič, pretože aj keď sa pýtam, či treba pomôcť, tak netreba. Svokra ma k vareniu nepustí (17 rokov robila kuchárku), ešte tak zamiešať zápražku 😒 Všetko, čo robím, je asi zle. Keď som teraz cez zimu vyšívala, svokrovi sa to nepáčilo, tak mi povedal, že buď budem pomáhať pri varení, alebo si môžeme variť sami. Ale ako, neviem, keď je problém navariť obed načas, keďže najprv sa varí pre svine a pod, až tak pre nás. A po druhé, ako som spomenula, svokra ma k vareniu nechce pustiť.
    Už mi z toho začína šibať, tak som drahému povedala, že len čo prejde Veľká Noc, už ma tam nebude. On je tak či tak preč a ja by som mala aspoň kľud a nerobila všetko so strachom, či to bude dobre. Takže asi tak. Svokor mi urobil už viac výstupov, takže od strachu niekedy ani nespím, čo nie je veľmi dobré, keďže čakáme bábo.
    Vysvetliť manželovi, ako sa cítim, mi dáva riadne zabrať, keďže oni to vnímanie majú "nastavené" akosi ináč.
    Takže skús si to s budúcim manželom vydiskutovať už teraz. Ak ťa pochopí, si na koni 🙂

  • 😮 😮 😮 Oh baby, to mate teda hrozne...! to by som asi neprezila...Musite byt silne povahy, keď to vydrzite...Ja mam rada byvat na dedine, je tam vacsi pokoj a sukromie, ale hospodarske statky - brrrr 😒 Ja inak tiez chapem o com hovorite aj ked trochu inak...Pred manzelikom som chodila s jednym typkom, ktory studoval v Prahe. Prisiel dvakrat do mesiaca domov a to uz stara mala pre neho pripraveny program, budto nieco robit doma, alebo isli spolu do kina, ci hocikde inde, len aby mala synacka pri sebe a nechcela ho ani na hodinu pustit von 😠 on bol este taky mamickin milacik, ze co povedala stara to bolo svate a mna islo porazit, ked som na neho cakala ako blba a on prisiel domov a isiel s mamickou na turistiku (!!!) 😠 a pritom mal 24 rokov... Je to hnus ked si svokrovci, ci potencialni svokrovci narokuju na svoje decko, ako na sucast majetku a jeho partnerku uplne vynechavaju... Dokonca ma isiel trafit slak, ked nejaky napad sa mu zdal vyborny, spytal sa starej, ona to skritizovala a uz zrazu, ze co za xuyoviny vymyslam.... 😠 😠 😠 a tak podobne...Ja som s tym teda nemala dlho strpenia...po styroch mesiacoch ked prisiel a povedal ze mama chce aby kosil travnik, som mu oznamila, ze uz sa nemusi namahat chodit za mnou, stara bola cela stastna... 😠 ale som rada ze som sa ho zbavila...horsie ako mamickin milacik je uz iba alkohol 😒 Teraz mam draheho manzelicka zlateho, ktory nema skoro ziadne zle vlastnosti a k mame ma dobry vztah, ale taky aky sa na dospeleho chlapa patri😉

  • severaseptima, ty sa mas.... fakt ti zavidim...
    ved ani moj priatel nie je zly, ale stale sa seba pytam ci je taky dobry, ci hlupy...ono to ruka v ruke chodi spolu 😐
    svokrovcami sa musim zaoberat aj ked nechcem, tot prave dnes moj milacik zobral moje vlastne !!!!auto, ze otcovi potrebuje nieco previezt a len ja mam tazne zariadenie namontovane....islo ma roztrnut ked zavolal,ze mi odtrhli vyfuk...je mi uz do placu a asi uz aj placem... 😠

    zaujima ma,kto zaplati opravu...
    kebyze sa u nas za vrazdu nezatvaralo, tak par mrtvych by uz bolo!!

    gacek...
    myslim, ze u mna je to strateny pripad...obdivujem ta vo vsetkych smeroch, to som uz pisala,...ale fakt..a s babatkom vydrzat take psychicke napatie, to chce silneho cloveka...
    ale nakolko ja som az prilis uprimna a ako sa hovori, ze mam podrezany jazycek, asi by som si to od svokra nenechala a na oplatku by tiez zinkasoval odo mna nieco...a uz by som tam nebyvala

    s manzelom ti drzim prsty a preco ta nevezme k sebe? ved predsa tiez niekde musi byvat...a ako si pisala,ze uz ta tam po Velkej noci nenajde, kam pojdes?

  • ach baby, keď to čítam...
    ja som tiež pindala na zvyky a správanie sa v rodine drahého, ale oproti vám to boli fakt zrejme maličkosti.
    U nich má hlavné slovo mama - keď generál (tak svokru sami volajú) zavelí, tak sa maká. Ona je na to zvyknutá, brala to automaticky, že čo si ona zmyslí, to sa bude diať. Jednoducho jej nikto nikdy neoponoval. Keď som však prišla ja, nastala zmena - s drahým sme mali vlastný program, vlastné plány, už nebol k dispozícii hocikedy. Ťažko sa s tým zmierovala, trvalo to dlho, dokonca, keď sa odsťahoval, tak sa s ním dva týždne nebavila.
    On sa jej trošku aj bál, vždy keď sa schyľovalo ku konfliktu, tak len sklopil uši a nechal to tak. Ja osobne som sa o tom so svokrou nebavila, pretože potrebujem pri sebe chlapa, ktorý sa vie za nás postaviť, ktorý veci rieši sám. Ak by to on nedokázal... hmm, bolo to trošku o nervoch, kým si všetci zvykli na nový životný rytmus, že už sme "my" a "oni", na rovnocennej úrovni, že ich záujmy, chalupa a potreby nie sú nadradené nad naše. So mnou to mali fakt ťažké, mne dokonca vadili aj také veci, že keď som šla 2x týždenne do fitka, tak on sa šiel najesť k mamke, že však nie som doma, tak bude jesť u nej, alebo že keď niečo bolo treba kúpiť alebo vybrať do bytu, tak volala jeho, a nie svojho muža - svokra. Tak som si to proste s mojím priateľom vydiskutovala, aké su moje predstavy o nás dvoch, o našom spoločnom fungovaní, o tom, že my máme svoj vlastný svet, ktorý musia ostatní rešpektovať a že nesmie svojej mamke chodiť za zadkom, lebo si ho nebudem vážiť a nebude pre mňa skutočným chlapom... a našťastie pochopil 🙂

  • je to hrozne s tymi chlapmi, su ako male deti 😃 my teda tak na nasich rodicoch nevisime 😃

  • Sponzor fóra
  • ivalinka, to ze tvojho hned osvietilo, je obdivuhodne, to by aj ten moj surne potreboval...ked on len neustale dokola lutuje mamku a ocka, a ja som na druhej kolaji, mna asi netreba lutovat....ja nepotrebujem asi s nicim pomoct, nikam ist, len poslusne cakam doma...to je asi jeho predstava
    ja budem len vzdy ta co dava a nic naspat nedostanem?..takto to vsak nefunguje... 😒
    najvacsi problem vsak vidim v byvani...nemame spolocny byt, stale ho hladame a vybavujeme, takto nemame "spolocny" domov a doma sa citi len u jeho rodicov...
    takze ked sa spytam "kam ides?" inu odpoved ani nedostanem...iba ze doma je tam...preto stale uteka, neviem,ci mam tomu verit, ze po svadbe sa to zmeni... musime ten byt do svadby najst! inak neviem, co z toho vznikne

  • marikac, presne, toto môže byť jeden z dôvodov - u nás to tiež bolo, že "zastavím sa doma", "idem pozrieť domov". Sila zvyku, ale aj tak... Tak som to s ním prebrala, že "doma" je predsa už u nás. A je pravda, že keď sme kúpili byt, zariadili si ho, tak je najradšej "u nás doma", a na návštevu ide "k našim".
    Je pravda, že veľa ovplyvňuje aj to, kedy sa odpojíš od rodičov - ja som z domu odišla v 18tke, on v 28.
    Tieto rodič-potomok vzťahy sú veľmi komplikované a citlivé, najmä muži v tom mávajú zmätok, ale je bohužiaľ pravda, že ak sa to neupraví hneď na začiatku, tak to môže spôsobovať problémy celý život...

  • Baby, dúfam, že my také nebudeme. Myslím svokry, že sa budeme vlastným deťom miešať do manželstva. To nech ma radšej zahrabú 🙂

    Marikac
    Manžel býva v Brne v byte, ale s ďalšími 5 chlapmi. Bola som tam 2x, ale majú strašne málo miesta.
    Už som mu hovorila (asi 3 krát), aby sme šli bývať k našim. Preto som argumentovala tým, že väčšinu času nie je doma. Ale keďže to asi prepočul, tak musím zvoliť inú taktiku. Nebudem iba rozprávať, ale konať. ináč mi fakt preskočí.
    😛

  • gacek ja uz by som zrejme bola naspat u maminky v pohodli domova ako u svokry sa stresovat 😞 Drzim palce aby ste to zvladli

  • gacek-jednoznacne zbalit kufre a ist ku svojim rodicom,ak im to samozrejme neprekaza...
    na druhej strane ja tu vyskakujem,ze ostanem po svadbe u nasich ak sa nic nezmeni...a nasi uz prestavuju byt, ze ako by vyzeral ked sa po svadbe odstahujem (rataju s tym,ze odidem 😦 )..tak ja toho vela nenavymslam,ale budem si tvrdohlavo stat za svojim a prinajhorsom zbalim kufre ,hodim do auta a idem byvat k segre na opacny koniec SR 😎

    ak sa tvoj manzel tvaril,ze nepocul, tak snad to potom uvidi...ako si to myslela... 🙂 suhlasim s tebou, chod ku vasim

  • Ďakujem Miska 🙂
    Marikac, nemohla by si mi tej úprimnosti trochu požičať? 😃 Aj Podrezaný jazyk by sa mi zišiel, aby som všetko nedusila v sebe. niekedy sa preto sama na seba hnevám, že sa nedokážem ozvať. 😒

  • ver tomu, ze ten den raz pride...jedneho dna aj pohar tvojej trpezlivost pretecie....ja niekedy by som si chcela aj uhryznut do jazyka, ale nejde to...preto som dnes "na noze" so svokrou... 😃

  • ahojte babenky, takže napíšem, čo nové. Po Veľkej noci som zas drahého prosila, aby sme šli k našim, ale zas mi nič nepovedal. Hneď ráno odchádzali do Brna, tak som ho prosila, aby mi hodil veci, ktoré by som mohla za ten čas potrebovať, dolu k našim, ale ničoho som sa nedočkala. Ani mi nepovedal, či to rodičom povedal, alebo nie.Odišiel, ja poobede tiež. Povedala som svokrovcom, že idem k našim. Keď sa ma svokra opýtala či na furt, došlo mi, že im musel niečo manžel povedať a tak som povedala iba toľko, že zatiaľ, kým nepríde domov a potom uvidím.
    Asi po týždni som tam bola. Mrzelo ma, že som odišla tak bez všetkého, tak som ich bola poprosiť o odpustenie, ak som ich niekedy nahnevala a poďakovala som sa za to, čo som sa tam naučila. Ale nedočkala som sa pozitívnej reakcie. Vyčítali mi všetko, čo sa dalo. Ešte aj to, že keby na zásnubách boli oni povedali, že Manžel k nám nepôjde a naši by povedali to isté, nemuseli vyhodiť toľké peniaze na svadbu.Ani to, že som im povedala pravdu, prečo som odišla, nepomohlo. Mali už svoju pravdu a na moju povedali, že sú to iba výhovorky. Proste som tam ticho stála a počúvala "súd". Vedela som, že čokoľvek by som povedala, aj tak by som si podľa nich vymýšľala. Ešte mi svokor povedal, že by neodporúčal ísť manželovi bývať k našim. Keď som sa opýtala prečo, odpoveď znela: "Dobre viem, ako sa u vás žije". To ma dorazilo. Ešte raz som povedala, aby mi odpustili a odišla som.
    Čo je však najhoršie, manžel je nahnevaný, že čo mi to odrazu vošlo do hlavy. Aj som mu písala, že som mu to viackrát povedala, ale nepochodila som. Tak som asi zas na vine ja. Neviem, na čom som. Najviac ma žerie to, že si ešte asi neuvedomil, že sa oženil a nechce si pohnevať rodičov. Proste na jednej strane je on a jeho rodičia a ja som sama.
    Cez víkend chcem ísť za ním do Brna. už neviem, ako ďalej. ale cez maily to nevyriešime.

  • nechcela som do tejto temy ani nakuknuť, ale bohužial začala sa aj mňa týkať 😴
    sme na nože zo snúbencom, lebo sa konečne prevalilo to čo som ja v duchu už cítila. Stále sme hovorili o tom ako si nadstavíme nad našimi, ja som sama nemám súrodenca a inak som ani nerozmýšlala iba ostať u nás doma. On má sestru a .... rodičov čo si asi nevedia predstaviť že ich 30 ročné deti by sa od nich odlepili. Sestra je stará dievka a chcú z neho asi tiež starého chlapa. hlavne babka si nevie predstaviť ýe jej vnúčik by jej nebýval vždy poruke. a tak je škriepka na svete a možno aj rozchod. lebo ja svokra z duše neznášam a zo svojho nikam nepôjdem. a mamičkinho maznáčika tiež doma mať nechcem. takže tak...svadbu som nateraz zrušila, pokial sa táto podstatná vec nevyrieši 😴 a ak sa nevyrieši tak pojdeme od seba.... a potom im na podnose a zvlášť babke prinesiem zásnubný prsteň

    marikac, rozmysli si ešte všetko, lebo zbaliť sa hneď po svadbe,,, 😒

  • Liana, dobre si urobila, lebo by ti potom mohla svokra povedať, že manželstvo nie je prechádzka ružovou záhradou a treba sa obetovať, že nie skom dobrá manželka, plus že či sa chceme 8 mesiacov po svadbe rozviesť. Tak ako to povedala mne.
    Vždy je v tom risk, že ho stratíš, ale lepšie teraz, ako po svadbe. Potom sa už cúvnuť nedá, zvlášť tak ako mi, keď čakáme bábo.
    Držím ti palce a nedaj sa. 😉

  • Ešte som zabudla
    Marikac, tiež ideme na svadbu 22. mája, tak budem na teba myslieť.

  • gacek - hm no a nerozmyslali ste ist do podnajmu s manzelom?Len vy dvaja...nebudu vam tak rodicia do nicoho kecat....ja taku moznost pretoze moji rodicia ma potrebuju doma a ostala som im uz len ja, kedze sestra a brat uz maju svoje rodiny, pocitaju ze ich doopatrim.....no tiez nechcem s nimi byvat v jednom dome navzdy....tiez planujeme so snubencom ze raz si postvaime domcek a urobime vsetko preto aby to bolo co najskor...aj ked v dnesnych casoch je to pre mladych velmi tazke najst si vlastne byvanie....u nas pocitam s tym ze mama bude vecne rypat do mojho manzela, poznam ju ale ja si ho zastanem aj ked sa zacnem vyhrazat svojim odchodom, to by nezvladli keby som ja odisla a ostali by na vsetko sami.....skuste to takto.....najprv si najst len nejaky podnajom a postupne setrit na nieco stale.....ak teda bude manzel chciet......tak budete na neutralnej pode a nebude moct nikto nikomu nic vyhadzovat na oci a svokra sa mozno spamata......skus manzelovi povedat ze jednoducho jeho rodicia ta neakceptuju ako manzelku svojho syna a preto chces aby ste byvali samostantne, pretoze ty si si ho brala preto legbo ho milujes a chces s nim zit....a nie preto aby ste sa vecne natahovali a hadali.....to nie je zivot....maldym je najlepsie bez rodicov a bez svokrovcov aspon prvych par rokov......my sme si uz svoje vyskusali nakolko sme uz byvali isty cas spolu v podnajme.....skus sa ho na to opytat..........ved podnajom sa da dnes zohnat v pohodicke

  • Satanica - dohodli sme sa tak, že budeme u rodičov, kým si nepostavíme svoje hniezdo. S podnájmom by to bolo ťažké, keďže ja som nezamestnaná, manžel je živnostník a v zime má problém pozháňať si robotu.
    Cez víkend sme si volali a dohodli sme sa, že príde dole, teda budeme u našich. Ja už fakt nemám silu bývať u svokrovcov. A či rozmýšľam tak alebo tak, stále prídem k rovnakému záveru.
    A to, že mladým je najlepšie samým, máš pravdu, ale zatiaľ to inak nejde.

  • Prajem pekny den vsetkym co ste tu uz stihli popisat,ja sa nestacim cudovat co nam to Slovensko vychovalo za chlapov alebo lepsie povedane nase slovenske mamicky,my sme na rovnakej lodi ako väcsina z vas,az na ten rozdiel,ze mne sa sice az po roku,ale predsa podarilo dostat manzela do podnajmu a odvtedy sme uz preberali tuto neprijemnu temu milion krat a verte mi alebo nie stale to nie je jednoznacne vyriesene ci sa ku svokrovcom vratime alebo nie,z mojej strany to je na sto percent iste,ze pojdem az do krajnosti aby sme tak neucinili,ale moj manzel je rovnako slepy a hlupy ako väcsina vasich,mame rovnaky problem,chlapec ostal posledny v chalupe a tak si niekto vsugeroval,ze z povinnosti ostava pri rodicoch on a jeho rodina lebo tie sproste chalupy boli stavane ako horarne az do nebies a brane ako viacgeneracne,ale tu nastava otazka ci s tym bude suhlasit aj druha strana a nasi manzelia su horsi ako soplave deti a pritakaju kazdej blbosti co povedia ich uzasni rodicia a nedokazu sa im v nicom postavit,my zeny mame omnoho triezvejsi vztah so svojimi rodicmi,ale nech sa aj oni vziju do nasich situacii a nechaju si organizovat zivot od svokrovcov,chela by som vidiet toho svojho ci by sa mu pacilo take komandovanie a zasahovanie do sukromia ako to robili jeho drahocenny rodny ked sme tam byvali,vsak by mi hlavu utrhol keby moja mama strkalla do vsetkeho nos,napr. ako treba drahemu natriet chlieb,ako mu urobit kavu,kedy s nou ist nasim autom do obchodu ked ona potrebuje alebo ceresnicka na torte bola,ked sa nam starali a protestovali proti tomu aby sme si nekupovali vlastne auto lebo vsak na co nam bude ked je rodicovske,moji rodocia tieto kraviny ani len neriesili a to su len okrajovo opisane veci ktore sa udiali pocas spolocneho byvaniy so svokrovcami,teraz byvame sami,cakame babo a svoje sukromie si riesime sami,ci si kupume to alebo ono,ci ideme tam alebo iinam a najlepsie na tom je to,ze sa musime starat jeden o druheho a az teraz viem,ze nie je nic krajsie ako byt sami pre seba a rodicov navstevovat sporadicky a hlavne len vtedy ked to cheme my a nie niekto iny,takze vsetkym vela sil a uspechov lebo nas vsetky este caka vela boja,ja som sice zatial vyhrala len bitku vo vojne,ale nie este vojnu,takze hlavu hore a smelo vpred.

  • Ahojte dievčaťá! Z jednej strany Vám rozumiem, ako sa musíte nepríjemne cítiť. Ale zoberme to z druhej stránky. Ja som z "gazdovskej" rodiny, takže viem ako to chodí. Vydám sa do rodiny, kde sa negazduje až v takom množstve ako u nás, lepšie povedané negazduje sa.
    Neviem si predstaviť, že po svadbe by som mala zabudnúť odkiaľ pochádzam, zabudnúť na starosti rodičov, a tváriť sa, že im nemôžem pomôcť - veď predsa - čo to Vám predsa len dajú (nejaké vajíčko, mäsko, zemiačky). Prepáčte dievčatá, ale zdá sa mi od Vás sebecké, že by ste chceli od svojich partnetov aby s tým odrazu sekli a prestali chodiť pomáhať. Keď ste to nezažili, neviete aké to je. Chápem, že sa Vám krivdí, ale ani ja som nezažila ten Váš pocit. Musíte dôjsť k nejakému kompromisu, len prosím Vás nechcite, aby Vaša polovička zabudla na to, čo sa doteraz naučila a k čomu prilipla, lebo mu to svedomie nedovolí. A už vôbec mu nedávajte na výber medzi Vami a rodinou (resp. pomocou na gazdovstve). Nedopadne to dobre. 😐
    Prepáčte, ale je to môj názor.

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém