Problémi so svokrom. Ako ich riešiť?

baby presne ako hovoríte, všetci sú noly lensvokor nie. to nie je neaká choroba u svokrov? keď to na nich príde sú odporný až až...

medzi mnou a drahym uz sme mali par takych sporov, ze sa zachoval tak isto, ale ja si to teda nenecham take chovanie. Som presvedcena ze manzelia su rovnocenni partneri a obidvaja maju rovnake slovo

to: janula17
- mhm...viem, o com hovoris...z rozpravania poznam manzelsky par, kde "pani domu" ani na Vianoce s ostatnou rodinou nesedi spolu pri stole, ale ich obsluhuje a konzumuje "uchytkom v kuchyni"...
- mali by ste si toto vyriesit este pred svadbou...

junula17 aj mne sa to už pár krát stalo čo tebe s manželom. tiež som sa s ním kvôli tomu pohádala. našťastie sa to odvtedy neopakovalo. a môj svokor sa chová rovnako ako tvoj. bhužiaľ.

zmazane na ziadost autorky

áno to poznám, tak to funguje aj u mojich svokrovcov. a tiež nechcem aby sa tak správal môj drahý ku mne, i keď som si všimla,že k mame (svokre) sa správa veľmi podobne ako jeho otec. čo ma vôbec neteší.

zmazane na ziadost autorky

jedine to že sa s ním o tom porozprávam. akurát nedávno nastala taká nepríjemná situácia. svokra totiž chodí nakupovať a drahý ju zvykne poprosiť aby kúpila cigarety. večer sa pýtala či niečo potrebujeme, lebo ráno skoro pôjde do obchodu. drahý ju poprosil, aby teda kúpila cigarety. druhý deň (asi zabudla) cigarety nekúpila. drahý sa naštval a pohádal sa s ňou tak, že svokra sa rozplakala. povedala som mu že sa mi to nepáčilo. a nakoniec vyšlo najavo, že svokra minula všetky peniaze na blbosti.

ale aj keby svokra minula tie peniaze na cokolvek, ci uz na blbosti alebo proste zabudla, tak on nema ziadne pravo jej za to vynadat!! to je ta pointa!

v tomto prípade mal pravdu môj drahý. nemal sa tak zachovať. to je fakt. lenže to čo spravila svokra by aj mňa vytočilo. tento prípad je viac než len o blbých cigaretách. nechcem to ďalej rozoberať.

ako som už vravela jedine vzájomná komunikácia, trpezlivosť a tolerancia. nič iné nezaberá.

baby..co najdalej od nich..ja sice nemam problem vychadzat s chalanmi..a uz aj na jeho otca som nasla taktiku..mne sa zas nepaci,ze drahy si nic nepresadi..ja som takmer od strednej mimo domu,takze si urcite nedam rozpravat do mojho zivota..a viem,ze coskoro budem ta najhorsia..pritom minam vlastne peniaze..
a to som zvedava,co povedia,ked zistia,ze okrem saly som dnes zarezervovala aj salonik

to: leatea
akoze "co"? shak ta vykrstia

gaia este nejaky ten rok a zvyknu si uplne,ze si aj tak vzdy urobim po svojom

to: leatea
len aby - fakt ti to prajem...ja sa obavam, ze pre mojho svokra nikdy nebudem dost dobra...nie som bohata a nezboznujem ho...

gaia..tak ja som pre neho lepsia ako jeho syn..obcas..a je mi nesmierne vdacny,ze som jeho syna dostala na vs a velke plus mam v tom,ze som vystudovala matiku..lebo pred tou ma respekt..
ale neboj..chlapov treba len cvicit
bohata nie som ani ja..a vobec ma to netrapi..co chcem,tak o to sa vzdy posnazim,aby som to mala..chcela som notebook,tak som sla do anglicka jedno leto a hned z prvej vyplaty som ho kupila..

Caute kocky
Ak mozem radit - vobec si svokrovcov nevsimajte.
Moj svokor ma nevie stravit uz od zaciatku... ale mna to uz nezaujima...
NECHODIM K NIM, k svojmu zivotu ich nepotrebujem... a som v pohode))

Zo zaciatku ma to zralo, ale postupom casu som zistila, ze sa nikdy nezmeni, nikdy ma nebude brat vazne atd... tak co si budem otravovat s neprajnikmi zivot, ked nemusim, no nie?

Vela stastia a pohody doma, v mazelovom chapavom naruci....
Lu

ach baby, nemáme to ľahké, ale fakt si svokrov netreba všímať. netreba im hovoriť čo koľko stálo, čo ako vybavujete a čo chystáte. nech majú prekvapko. vtedy už nič nezmôžu. a keď frflú jedným uchom dnu druhým von. no ja sa musím niekedy premáhať, ale čo už.

erika..preto som v zahranici..lebo od nikoho nic nepocuvam

ericca: zo zaciatku so aj ja bola ticho, ale neurobila som dobre.

Keby som si svoj nazor povedala dorazne skor, uz pri prvom skripani zubov, mohla som sa vyhnut dlhotrvajucim problemom. Mala som si dupnut a dat im hned najavo co si o tom vsetkom myslim.
Lenze som si stale vravela, ze to nie je este az tak strasne a ze na to kaslem. Chyba!
Potom si totiz mysleli, ze s tym vsetkym suhlasim a chceli stale viac a viac, oberali ma o nervy viac a viac... Keby sme neboli odisli z ich domu, asi by som zosalela.

Nechapali, ako som si mohla tak rychlo omotat manzela - ich jedineho syna (maju ale este dve s....e dcerusky) okolo prstu a ze ich uz nepocuva tak ako kedysi na slovo atd...

No smola, ved do konca zivota nebude zit s nimi, ale so mnou a nasimi detmi. Nova rodina je predsa dolezitejsia ako oni... ale oni si to samozrejme nemyslia...
Moja drbnuta svagrina si dokonca mysli, ze by sa mal starat o jej a jej sestry deti ako o vlastne.... no co, chudinka - jedna ako druha- uz su zrejme dlho doma, nemaju do coho pichnut, tak sa zaoberaju nami namiesto toho, aby zacali normalne chodit do prace a starat sa sami o seba....

A svokor? Ten tvrdi, ze je chory kvoli mne,pritom doktorovi rozprava, ze je nestatny a na prasky zo svojej "najsamlepsej" dcerusky, pretoze je taka aka je.... domyslite si

Manzelov otec si dokonca vraj mysli, ze za vsetko mozem ja, ze som leniva a neviem co vsetko... a pritom sa vobec nepozrel do zrkadla... nenapadlo ho, ze som prestala upratovat preto, ze hned po tom co som vypucovala dlazku sa presiel v bagandzach do kuchyne nanosit drevo - ktore samozrejme zosypal pri peci uprostred kuchyne, sice pozametal - ako chlap... a o smuhach na dlazke ani nehovorim...
a ze som nenavarila preto, ze ziadne moje jedlo mu nebolo dost dobre a chodil jedavat k maminke.
ze ked som navarila za vlastne peniaze polievku - este teplu ju vylial kuram, lebo "to bola tak dobra kuram, ja navarim lepsiu" - citujem...

No a kopec ineho... lenze ako vravim, nevidia druhu stranu a mne sa uz davno nechce im to vysvetlovat... a na co.
Je mi bez nich lepsie, nemam ziadne vycitky a jedneho dna o tom vsetkom napisem knihu

Takze - vela zdravia a stastia kazdy den, babenky

redangel..tak jeho rodicia ma maju velmi radi..a nastastie neco take sa nedeje medzi nami..len som zvyknuta na iny zivot a nie som dieta,co potrebuje dozor okolo seba..a zas si viem povedat svoje..
tebe drzim palce,aby tvoj manzel vzdy stal pri tebe a nie pri nom,ked sa takto chova a jeho sestry? no skoda reci..podstatne je,ze vy dvaja mate doma klud..

redangel, tak ty si vychytila horší prípad ako ja. viem, že je lahšie radiť ako celé to prežívať, ale vo vašom prípade ich treba ignorovať. teba si vyhliadli ako neakú zábavku. rýpu do teba, hladajú na tebe chyby, neocenia tvoju snahu. ak som dobre pochopila manžel stojí pri tebe. to je veľké plus v takýchto prípadoch. a keď už bývate sami, tak k svokrovcom chodievaj čo najmenej alebo vôbec, pre švagrinky to platí tiež.

čo sa týka mňa, ja si nemám veľmi čo presadzovať. bývam pod ich strechou. pokiaľ študujem na dennom u nich aj zostaneme, neviem ako by to manžel ťahal sám. takže o tom toľko.

ja trosku inak moj svokor je ten najlepsi.ma uz 88rokou no postara sa mi super o malinku,zahraje sa snou a ked sme mali s manzelom problemy postavil sa na moju stranu a zachoval sa super.byvame spolu v jednom domceku,ktory nam daroval a je nam super.nikdy sa do nas nestara,nikdy neofrfle jedlo to skor jeho syn a je to super dedko nasej malinkej zniesol by jej aj modre z neba.ja som spokojna

redangel: tak mam pocit, ze ses vdala do stejne rodiny jako ja Tvuj tchan je uplne jako pres kopirak toho meho.....
Tchan od rana do vecera sedi jen u televize (to fakt nekecam) a jenom ceka, ze okolo nej vseci budou obskakovat, okolo baraku nikde nic neudela a sam neni schopny otevrit si ani plechovku sardinek - vola na to meho manzela, tak jsem se posledne nastvala a jako zenska jsem tu plechovku ukazkove otevrela sama. No a protoze uz nema manzelku, cekal, ze ho od svatby budu opecovavat ja. Trochu se spletl, ja chodila do prace a opravdu, kdyz jsem vecer prijela, nemela jsem chut postavit se ke drezu a ke sporaku, aby mel na dalsi den cerstve jidlo, krome toho, kdyz manzel se stravuje v praci. Nacez zacal manzelovi vycitat, co si to dovedl, jakou zdechlinu (citace) a furt se do me navazel a dokonce me zacal po rodine pomlouvat. Ted ho ste nejvic to, ze manzel ke mne prilnul a vsecko resi se mnou.
Byla jsem celou dobu tchanovych urazek potichu, nikdy nic nerekla, protoze jsem nechtela delat dusno. A to byla chyba, kdybych hned stanovila meza a ukazala, ze tatkto se ke mne chovat nebude, bylo by to jine. No mlcela jsem a vysledek toho je, ze jsem se pripravila o peknych par let zivota, pocuchala si nervy a chtela od manzela po pul roce odejit, pokud se neodstehujeme jinam. Nastesti tchan udelal "kus prace" za me tim svym neustalym rypanim, ze manzel rekl, ze delsi dobu zvazuje odchod, protoze uz ho stve, jak mu neustale keca do zivota, kdyz on je spokojeny.
Takze v nejbizsi dobe se budeme stehovat do vlastniho, sice jsme si museli vzit nehorazny uver, ale za ten klid nam to stoji.
Holciny, co Vam muzu doporucit, pekne asertivne hned pri prvnich problemech reknete, kde jsou hranice a kde uz tchanovci nemuzou zajit, jinak vas to bude vysavat a vysavat. A pak zjistite, ze misto toho, co byste si uzivaly se svymi drahymi prijemnych dni, vytaci vas uz jenom myslenka na tchanovce.....

Jeste me napadla jedna vec a prosim o Vase nazory. Do jake miry jste daly svemu drahemu najevo, ze tchana vubec nemusite ani videt? Mam obavu, ze pokud manzelovi narovinu reknu, co si o jeho otci myslim a jak ho beru, tak si k sobe trochu zavreme cestu nebo jak to rict. Jenze se nedokazu pretvarovat.....tak nevim, jak to vyresit, kdyz me drahy nuti, abych ho neustale navstevovala a starala se o nej.....

ja, nastastie, poznam milacikov nazor na jeho otca a milacik moje vyjadrenie na otcovu adresu berie s rezervou a nadhladom...skor sa tomu zasmeje, lebo uzna, ze oco je vselijaky...a presne vie, co bude jeho otcovi na mne vadit a bavi sa na tom...mne je z toho trochu smutno, ale velmi mi pomaha to, ze milacik si za mnou stoji aj proti otcovi

scharfinka
asiti velmi neporadim, kedze ja svojho svokra (tchana) ani nepoznam
zial zomrel skor ako sme sa mojim zlatickom spoznali...
ale podla toho co o nom rozpravuju by sme si pravdepodobne rozumeli, kedze on i ja mame radi dlhe filozoficke debaty. asi by sa niekde zavreli a aj tyzden debatili o vseli com

nuz ale myslim ze by si sa s tym svojim mala urcite porozpravat, a povedat mu ze su urcite veci ktore ti vadia... a pokial je rozumny tak to urcite pochopi, a mozno navrhne aj nejaky sposob riesenia...

scharfinka môj drahý presne vie aké správanie sa mi na jeho otcovi nepáči, keď ho chytí zlá nálada kvôli akejkoľvek prkotine, šteká po všetkých ako pes. pár krát tak vytočil aj drahého. takže asi tak.

scharfinka: pokud chceš svému drahému říct že ti jeho táta nesedí a starat se o něj z nějakého důvodu nechceš, mluv především o sobě s svých pocitech, tchána nekritizuj, jen řekni, cítím se s ním tak a tak, prosím nenuť mě takové pocity zažívat atd. Tím manželovi sdělíš co potřebuješ a zároveň o tchánovi neřekneš křivého slova - on si to manža stejně domyslí..
Pokud by nepochopil, popiš mu rovnou situaci, ve které si cítíš nejhůř, ale mluv pořád hlavně o sobě a tchána neosočuj. Držím palečky, ta to zvládneš!

baby dnes ma svokor strasne milo prekvapil! pomohol mi s varenim! napriek tomu ze dokaze byt odporne ufrflany asi to nebude az taky zly chlap.

ahojky holky, tak take musim priznat, ze toto tema mi sedne, i ja mam problem s mym tchanem. Za manzelem jsem se prestehovala z Prahy do vesnicky kousek od Bratislavy. Bydlime v dojdomku, s tchanem (tchyne jiz bohuzel umrela) mame jen spolecny dvur (podminka meho prestehovani byla, ze nebudu s nim ani tyden mit spolecnou kuchyn a koupelnu, protoze jsem a to doslova: spatne napoustela vodu do konvice, spatne zavirala dvirka od kuchynske linky, spatne smazila rizky atd. asi to nektera znate). Domek, ve kterem bydlime, je sestry meho manzela (ta uz tam nebydli), my si planujeme prestavit dum, ve kterem bydli otec, ale udelat z neho jakoby dva byty s vlastnimi vchody. Mam ale po 3 mesicich stravenych zde pocit, ze tchana nejak nemuzu "vydychat". Je to arogantni chlap, ktery si mysli, ze vzdy musi byt po jeho. Sice k nam nechodi tak casto, ale kdyz prijde, pririti se jak hurikan a ani nepisu o tom, ze kdyz jsme v praci, tak k nam chodi a treba si nekdy vypere v nasi pracce, brousi nam noze atd. Mysli si, ze kazdy ma kdykoliv cas a pokud neco potrebuje, tak to rovnou rozkaze pomalu jak general. Mam pocit, ze i toto souziti nebude dobre, i kdybych se snazila sebevic. Rada bych se vratila do Prahy, ale momentalne tam nemame kde bydlet, takze asi casem uvidime, co bude dal.