Nechcem deti

24. máj 201769

Ahojte,

mam taky problem, mam sice len 22, ale koncim teraz skolu vysoku, chodim do prace,staram sa o domacnost...takze na svoj vek som trochu popredu,ale ja vobec necitim ze by som chcela deti. Niekedy si o sebe myslim, ze nie som normalna...a cakam ci to nepride....a strasne ma to trapi, ze nie a nie.....ked vidim male deti vobec nic nepocitujem, ked mam nahodou nejake na rukach tak neveim co s nim a ani preco su vsetci okolo z neho bez seba.....co sa tyka zvierat je to na uplne inom konci...pomaham utulkom, mam psa z utulku, za nu by som zivot dala...sama by som chcela mat utulok a starat sa o zvierata, co aj planujem....preco je to tak? preco mam pocit ze mam k zvieratam vrucnejsi vztah ako k detom? Snubenec mi povedal, ze aj ked nebudeme mat deti tak budeme rovnako stastni, ale ja si myslim, ze on by deti chcel, ale ja nechcem mat deti len preto, aby sa mal starobe o mna kto postarat alebo aby som spravila priatelovi radost, ved ako by som mohla byt potom dobra mama....ma niekto rovnaky problem? mna to velmi trapi a fakt neviem co robit...

  • Podľa mňa sa nad tým zbytočne zamýšľaš... materinský pud vo veku 22 rokov je myslím skôr vzácnosťou - počkaj o 6-8 rokov 😉 určite to bude inak 🙂 Resp. ak otehotnieš "náhodne" - neboj sa že by si mala k svojmu vlastnému dieťatku ten najvrúcnejší vzťah na svete 🙂

    Netráp sa, užívaj si, na deti máš ešte čas - bude ako má byť - a bude dobre 😉

  • no len ja poznam aj ludi, ktori porodili a dali im dieta do ruky a nic...a doteraz nic...a toho sa strasne bojim 😞

  • @saintovci  no hlavne v tom musite mat s priatelom uplne jasno..on mozno caka, ze sa to v tebe raz zlomi,ale ak ty si si ista ze deti nebudes chciet mat, mali by ste byt na tom rovnako, lebo toto je velmi citliva zalezitost

  • Sponzor fóra
  • presne ako píše slniečko. mali by ste si to vyjasniť. nie je nič zlé na tom, že deti nechceš, ale ak on chce a dúfa, že raz sa to zmení a ono sa to nezmení... tak nechcem prorokovať, ale môže to dopadnúť aj zle.
    ja som s priateľom chodila len pár mesiacov, keď sme toto preberali. pre mňa je to zásadná otázka.

  • @verra66  presne tak, nenechaj sa ovplyvnovat recami, ze si este mladucka a zmenis nazor..mozno zmenis, mozno nie, ale musite si byt na 100% isti obaja 🙂 ja s priatelom sice zatial svadbu nechystame ale taketo veci sme riesili uz asi po 3 mesiacoch vztahu, kedze je to pre mna dost dolezite 🙂

  • @saintovci  Tvoje pocity sú úplne normálne, ja som s tým tiež roky bojovala, nikdy som to proste tak necítila.. a teraz mám skoro 29 a ver či nie, len v posledných mesiacoch som začala mať pocit že áno, už to môže prísť... možno to je kus aj tým, že až teraz sa môj život ustálil a nastala situácia kedy si myslím, že viem(e) dieťaťu poskytnúť to najdôležitejšie a že sme na úlohu rodičov pripravení... máš 22, máš čas a ono to príde! 😉

  • @saintovci  vitaj v klube! si uplne normalna a neboj je nas takých viac čo by mali radšej 5 psov a všetky tulave mačky z okolia ako nejake dieta.
    ale treba si nechať otvorenú aj tu možnosť že to dieta sa može aj nejakym sposobom pritrafit alebo ze raz budes mat pri sebe partnera ktoreho budes tak milovať že svoj nazor zmenis. taky je uz zivot a osud.

  • @saintovci  poznám 2 baby, ktorá 10r tvrdili, že oni tehotné nebudú - jedna mala veeeľa mačiek, druhá psov - a čo dnes?
    obe sú vydaté .. jedna má mesačné dieťa a tá druhá má asi 18mes chlapca a dvojičky 😃
    takže, je dosť možné že sa to aj u Vás utrasie .. a zas, ja v Tvojom veku som bola tehotná - tiež to nie je výhra, kopu vecí nemôžem robiť, ale snád to dobehnem, raz, na staré kolená 😵

  • no moja, ujasni si priority vo vztahu. mali by ste ich mat s partnerom viacmenej rovnake. maloktory chlap sa ozeni s tym, ze neplanuje mat ziadne deti. ale mozno je ten tvoj vynimka, ktora potvrdzuje pravidlo 😉

  • ja som mala podobné pocity ako ty.. celý život som vravela, že nechcem deti... keďže mám aj psychický problém a to panický strach z lekárov... ale fakt že problém... bála som sa hlavne pôrodu, ale ako vravíš, ani ja som nejak z deti nebola paf... prosto deti... tiež som sa divila ako ostatných očarujú... ja som sa im skôr vyhýbala, pretože som nevedela čo s nimi robiť.. a prišlo mi nejaké blbé rozprávať sa s dieťaťom, ktoré mi v podstate nevie odpovedať... asi vieš čo myslím...
    a potom to prišlo.. keď som mala 23 tak som otehotnela... a ... akosi som sa potratu bála takisto... takže som mala jednu možnosť... a to oddiaľovať to (keďže na potrat by som musela ísť skôr a pre človeka s takým strachom... prosto chceš to čo najviac oddialiť...) ale popravde mi bolo aj debilné ísť na potrat... neviem, taký pocit.. takže nastalo 9 mesiacov denno-denného strachu a boja samej so sebou.. a čím to bolo bližšie.. tým som na tom bola psychicky horšie.. (práve som aj študovala na VŠ v piatom ročníku, takže som okrem toho musela riešiť aj školu, diplomovku, štátnice.... a to sa moja malá narodila v decembri, takže som štátnicovala keď bola na svete.....).... no a keď sa narodila (na to radšej nespomínam....) tak som sa bála presne tých vecí, ako to bude.... či budem k nej niečo cítiť a tak.. a čo jej hovoriť, ako sa starať.. nemala som potuchy o ničom... a potom to všetko tak postupne prišlo... teraz má rok a 4 mesiace... a nevymenila by som ju za nič na svete... je to ten najkrajší pocit, keď ti povie mama... keď sa k tebe pritúli a vieš že je na tebe závislá a bez teba by neprežila... dá ti pusinku... a všetky starosti o ňu sú zrazu radosťami...
    neviem či som ti pomohla.. možno je to tak ako si písala, že pri niektorých to neprišlo... neviem fakt.. asi som ten opačný prípad... ale inak aj som mala rada zvieratká... hlavne kačičky... to je tiež troška psycho, ale to odmalička 😃

  • No ja som tiez toho nazoru, ze by si v tomto mala mat jasno pred svadbou. Nemusis to citit, ze po detoch nejako velmi tuzis, len ci si vies vobec pripustit predstavu, ze ich budes mat. Ze sa pre ne rozhodnes bez ohladu na to, ze budes mat strach z toho, ze si k nim nevytvoris spravny vztah, aky by si chcela. Ved nakoniec, vsetko v zivote je riziko.
    Dalsia vec je, ze keby ste chceli mat sobas v kostole, pri sobasi slubujete, ze prijmete deti, inak nemoze byt manzelstvo uzavrete. 😞
    Ja mam tiez z vyhliadky vlastnych deti strach, aj ked ich velmi chcem mat. Tiez neviem, ci je to normalne, asi nie... 😦
    A to mam uz 27 rokov. Navyse s detmi pracujem (aj s hysterickymi mamickami), co mi tiez na optimizme nepridava. Ale napriek tomu sa aj tesim na to, ked ma bude maly papagaj budit noc co noc. 🙂

  • no ono je to, ze moj partner, ked som mu o tom hovorila...a upozornovala ho na to, ze ta moznost ze deti nebudeme mat prist moze a realne tu je, tak mi povedal ze nechce stravit so mnou zivot preto lebo mu mam rodit deti,ale ze ma miluje a ze bude rovnako so mnou stastny, ci s detmi, ci bez nich......poziadal ma o ruku az po tom, co sa dozvedel o tom, ze nejako viac inklinujem k zvieratam ako ku detom, takze ono mu to asi vazne neprekaza.....len ja sa cudno citim lebo sestra mi povedala, ze som kvoli tomu sebec a ze nie som normalna, ze kazda zena ma v sebe materinsky cit, a tak som si kladla otazu ci vazne som v tom sama.......sme financne dobre zabezpeceny a keby som otehotnela nic sa nestane....cize tie pocity ani nie su zo strachu, ze by som sa po materialnej stranke nedokazala o dieta postarat, ale ten pocit.....ked pocujem dieta ako sa pyta nejaku hlupu otazku ( ja viem, ze je to dieta a uci sa a je to normalne), tak ja si vzdy hovorim, ze na to ja asi nervy nemam....a to ma na mne desi.....

  • Pozri sa, môže to prísť s vekom. Mne začali tikať až okolo trdsiatky, a teraz by som bábo už fakt chcela. Ale pred pár rokmi som si tiež hovorila, že budem pokojne aj "psia mama" (máme podobné postihnutie 😉 ). Aj keby ale na teba materinský pud neprišiel, nie si sebecká. Skôr naopak. Myslím si, že je férové vedieť o sebe, že skrátka nie si ten typ a zostať bezdetná ako si nechať urobiť dieťatko, lebo sa to tak má a potom mu celý život nedávať dostatok lásky a urobiť z neho citového kriplíka... Keby si vedeli viacerí rodičia povedať, že na to nie je nič nenormálne, ak skrátka nebudú mať dieťa, lebo to tak necítia a nechcú, bolo by na svete určite menej nešťastných ľudí a rodín.

  • Mam 32 rokov a nic... Ziadna tuzba po detoch. Odjakziva som vedela, ze na toto stavana nie som.. A s pribudajucimi rokmi sa nic nezmenilo.

  • @saintovci  žena sa s tým nenarodí, teda podaktoré áno a už v 15tich sa idú z detí pototo, moji rodičia sú rozvedení, mama ma vychovávala sama, k tomu panický strach z pôrodu atd. ešte dákych 7 rokov dozadu som tvrdila, že ja deti nechcem mať.. doteraz si pravdupovediac nedokážem predstaviť, akou budem matkou keďže nie som zrovna z tých trpezlivých a asi som na seba aj dosť náročná a kritická, ale získala som presvedčenie o tom, že inštinkt nepustí a že sa moje telo popasuje ako s vynosením bábätka tak s jeho privedením na svet a moje vnútro bude vedieť čo s ním potom a ako sa k nemu správať a ako sa oň starať... príroda vie čo robí a pokiaľ ste to s chlapom preberali a je mu to jasné, nemáš čo riešiť.. a už vôbec nemaj výčitky, alebo pocit že to nie je tak ako to byť má, nie sme predsa zo šablóny.. a zase môže sa stať to ako aj baby písali, že to proste príde a bude sa treba naučiť v tom plávať 😉

  • Sponzor fóra
  • @saintovci  Nuž len toľko ti poviem, že rozhodovať sa v tejto veci zo strachu alebo ohľadov na druhých ľudí je cesta do pekla. Rozhodovať sa musíš podľa toho, s čím sa stotožníš. Áno, k manželstvu v podstate deti patria a možno vám časom budú chýbať, ale ktovie, čo ťa vedia k tvojim terajším pocitom ohľadom toho. To by bolo treba preskúmať a potom sa môžeš rozhodnúť, či si s tým takto spokojná alebo nie. No a samozrejme už to je aj o vás oboch, v tomto by ste mali hľadať jednotu, podporiť sa navzájom...
    Ja som veriaca katolíčka a u nás je ochota prijať deti dokonca podmienkou manželstva a tiež s tým mám pocitový problém, neviem si zatiaľ predstaviť, ako budem matkou. Ale som presvedčená, že to sa môže zmeniť. Ja mám deti rada, len si neviem predstaviť vlastné, keďže ešte žiadne nemám 😃 (a možno aj kvôli iným veciam). Preto sa tým trošku zaoberám a verím, že prípadné prekážky prekonám. Inak - kým v danej situácii nie si, tak si to fakt nemusíš vedieť predstaviť, aké to je. To je tak v celom živote. A doteraz som všetky podobné výzvy relatívne dobre zvládla. Verím, že by si ich zvládla aj ty.

  • @hallie  Psia mama, uple super si to vystihla...zas co sa tyka psov som uplne na makko...tym nemyslim, ze ps rozmaznavam, ja som v tomto dost prisna "mamicka", ale keby sa jej malo nieco stat,alebo ze je chora (aj v praci si vtedy beriem volno), tak sa ako matka spravam, preto mi je cudne, ze pri detoch mi to nedochadza
    Som ale rada, ze pocit nemat dieta mate viacere, aspon nemam vycitky, aj ked ja dufam, ze to raz pride,ale ked nie, tak sa nic nestane...

  • ja si myslim, ze je to momentalna situacia u teba. Si teraz dost zaneprazdnena, koncis skolu, svadba, kopec aktivit, proste este len nemas potrebu a si mladucka. Uvidis o par rokov to pride samo, ze po detoch zatuzite, mat spolocny vytvor co vam bude behat po dome🙂 deti su zmysel zivota, to co po sebe na tomto svete nechas, o koho sa mozes starat. U niekoho sa biologicke hodiny zapnu skor, u niekoho neskor, vobec sa tym netrap. Garantujem ti, ze to pride 😉

  • @saintovci  ja som to viem už niekoľko rokov, že deti mať nebudem. Síce "nikdy nehovor nikdy" ale nemam tie materinske potreby. Deti milujem, mam k nim super vztah, viem sa s nimi hrat, saliet, porozpravat (aj s tymi co hovorit nevedia), no nejako sa nevidim v ulohy matky... moj priatel to vie a je rovnako ako aj ja strasny egoista a tiez nechce deti 🙂 egoisti sme preto, lebo to tak vnima nase okolie, kedze deti nepotrebujeme k tomu, aby sme boli spokojni a stastni...
    kamaratky, ktore mali deti povedzme okolo tej 20-22-jky mi stale tvrdia, ze MUSIM mat deti a ze to pride... no mam 28 a stale to neprichadza a nemam pocit, ze by to najblizsie roky prislo... skor budem este viac tuzit po tom mat psika, cele stado bezovych mopslikov...
    preto viem ako sa citis a ked sa to v tebe nezmeni, nic sa nedeje... boooze, ved nie len s detmi je clovek clovekom a zena matkou (este su tu zvieratka). 🙂

  • @alicuocka  ja som niekedy deti ucila jazdit na koni, a mala som super vztah, deti ma milovali, aj ja ich, ale ze by som mala mat vlastne, ehm no asi nie....mozno keby sa mi to narodilo sestrocne 😃 lebo ja a babatka, to asi nejde nejako dokopy.......inak poznam par, su to moji najblizsi priatelia..maju 49,46 rockov a nemaju deti, ked som sa na to pytali, tak mi povedali, ze deti im ani nechybaju, tiez maju psa, ktoremu sa venuju a su stastni....ja akoby som mala materinske pocity k zvieratam....preto chcem mat aj utulok a taky areal pre psy....kedze som profi jazdila na koni, tak aj konik pribudne hned ako budem mat viac casu 😃 ...viem, ze deti mojich sestier budem lubit...joj odlahlo mi

  • @saintovci  Ahoj nevsimaj si nazory typu "musis v tom mat jasno pred svadbou"... nemusis. Ak si zmatena a nie si si ista ci ich raz budes chciet tak snad pre to neopustis chlapa s ktorym sa mate radi... Bola si ferova a povedala si mu o tom... Ten materinsky pud raz moze prist alebo aj nemusi - ja som na tom inak rovnako. Ale kto to ma vediet dopredu??? No a jedna vec je dieta po krestansky prijat a druha sa on snazit - jasne ze ja by som ho prijala a nesla na potrat, ale zaroven po nom netuzim, takze si nemyslim, ze budem v kostole klamat, ked poviem, ze ho prijmem...

  • Mila moja, neboj sa!!! Kazdy sme do vienku dostali nejake talenty, ktore mame v buducnosti vyuzivat - niektore su jasne hned, niektore sa odkryju az casom. Ak si dostala cit k zvieratam, tak je vysokopravdepodobne, ze to v zivote aj vyzijes - mozno len urcite obdobie, mozno cely zivot, mozno ako zalubu, mozno ako profesionalka. Niekedy je veru velmi tazke vyskumat, do akej miery a akym sposobom mame tie svoje talenty vyuzivat. Mozno ste skutocne obaja povolani do bezdetneho manzelstva. Ak nie, a predsa sa postasti dieta, tak sa neboj - urcite budes uzasnou maminou a tvoj manzel uzasnym otcom. Hlavne sa z toho teraz nestresuj - bude dobre, ak k tomu vsetkemu pristupite uprimne 😉 Ano, musite mat s priatelom jasno - ale kazdy par vstupuje do manzelstva s tym, ze sa moze stat hocico a ak sa skutocne milujete, tak sa prisposobite vsetkym situaciam 🙂 Tak hlavu hore a sup sup sa zatial s radostou venovat vsetkym inym drobnostiam a zvieratkam, ktore momentalne potrebuju tvoju pomoc!!!

  • ahoj,ja som bola presne ten isty pripad,mas este casu a cakat na to,kedy sa budes na to citit?mozno nikdy...ja som tiez cakala a keby som stale rozmyslala nad tym,ze racej pockam ,kym to budem citit tak nemam asi doteraz dieta a to mam 33 a maly bude mat 2 roky,takze este mas cas,neboj...tiez som mil,ovala svojho psika viac ako vsetky deturence,a panbozko mi to zariadil tak,ze mi dal syna a havinko sa dozil krasneho veku,a vies co,ked som sa musela s havinom rozlucit,bolo to jednoduksie,ked som uz mala dietatko 🙂

  • @saintovci  Nečítala som úplne všetky príspevky čo Ti baby napísali, len Ťa chcem jemne podporiť 🙂 Podľa mňa sú tieto rady vyjasniť si pred svadbou v 22 rokoch, že nechceš deti, trochu mimo... Veď ste sa o tom náznakom bavili a povedal že chce Teba a nie stroj na deti, a to je hlavné. Toľkým babám sa to stalo, že nechceli a zrazu otehotneli a teraz sú skvelé maminy, popravde, nepoznám nikoho, kto by sa časom pri bábe nezmenil na milujúcu matku. Moja kolegyňa vlani otehotnela "náhodou" v 33, tiež stále vravela, že deti nechce ale asi sa im spoločensky nevyhne, proste typická žena bez potreby mať dieťa. A zrazu sa to stalo, kukala na mňa ako na puka keď som jej k tomu gratulovala, že veď nie je k čomu. Celé tehotenstvo bola taká že čo už, keď to musí byť. Po pôrode to chvíľu pokračovalo a teraz? Príde na návštevu so svojim Maťkom a Kubkom a žiari, je to spokojná a šťastná, milujúca maminka. Čiže hlavu hore, resp. to pusť z hlavy úplne, máš predsa na starosti šaty a výzdobu a nepotrebuješ sa zaoberať vecami, ktoré nie sú stále a ktoré sa vedia zmeniť lusknutím prstov, prípadne postupným spoznávaním bábätka, každopádne máš habadej času a nenúť samu seba do nejakých vyhranených rozhodnutí 😉 Hlavne že sa ľúbite a koľkonásobne bude prevyšovať vo vašej rodine počet nôh a láb, je predsa jedno 😉

  • vôbec to nerieš, ja som bola preeesne taká istá, ale už sa to tento rok začalo prelamovať, už mám pocit, že by som dieťa aj prijala. Tiež nie som typ čo hýka keď vidí malé deti a pod. Nie všetci sme rovnakí. Takže žiaden strach, príde to časom 🙂

  • @saintovci  ja mám 25, som už aj vydatá a som na tom tak isto... svoju "materinskú" lásku momentálne odovzdávam nášmu psíkovi už pomaly tretí rok, ale deti mi nejako nič nehovoria. tiež sa toho bojím, že deti ani nebudem chcieť. 😞 možno je to fakt mnou, možno našim psíkom, možno tým, že mám pocit, že manžel má veľa aktivít po robote a bola by som na dieťa "sama", možno sme obaja ešte nedozreli... uvidíme časom...

  • Podla mna je to uplne normalne ze kazda zena preziva tuto situaciu uplne inak. Ja mam 32 rokov a este nemam deticky. Ja som si pripadala taka divna, ze zeny okolo mna maju a ja nejako nepocitujem ten materinsky cit. Ale to bolo aj z toho dovodu, ze som studovala a chcela som dokoncit skolu, nasledne vztahy nevysli....a nejako som nikdy necitila pri frajeroch, ze "toto ma byt otec mojich deti". Potom prislo obdobie, hladanie prace. Nastastie, pracu mam, byvanie je tiez v pohode. Teraz uz aj ten pravy najuzasnejsia laska 🙂 Len este musime doriesit detaily ohladom prace, aby to bolo super. Ale pri nom uz konecne mam pocit, ze "otec mojich deti". Aj sa bavime na tuto temu, a necitim nejake podrazdenie alebo donutenie ako predtym. Je to ine. My mame doma kocurika, nase dietatko. Aaaaaaaale je to teraz ine. Proste asi fakt co ma prist to pride. Netreba nic silit. Niekto je matka skor, niekto neskor.

  • @barborkao  Ja mam 28 a do minuleho roka som nechcela o detoch ani pocut...ked som stretla svojho snubenca postupne sa mi zacali nazory menit a posledny polrok sa to uplne otocilo...nevedela som sa dockat...a teraz som v stadiu, ked som sa po mnohych zdravotnych problemoch dozvedela, ze to nepojde...a je mi z toho nanic...pred rokom by som sa bola rozplakala, keby som bola tehotna a teraz by som sa v tom istom pripade rozplakala od radosti...

  • myslím že ono to príde samé a raz pocitiš tu tužbu mať dieťa a pre koho dalšieho žiť.

  • @saintovci  
    ahojky, ja mam 32, 2 psov 😃 😃 😃 😃
    vzdy som ja praveze deti chcela, ale teraz ma to akosi preslo - cize ja som asi nejaky opak 😃 😃 😃 😃
    ale ak to ma prist, pride, ak nie, budeme vencit spolu 😃 😃 😃 😃

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém
    Odporúčaní dodávatelia
    SVADOBNÉ OZNÁMENIA, KTORÉ INDE NENÁJDETE. SKUTOČNE ORIGINÁLNE A KRÁSNE KÚSKY NA VAŠU SVADBIČKU. VITAJTE U MŇA.
    Balloon Business
    Vranov nad Topľou
    Technické a personálne zabezpečenie spoločenských podujatí.
    ...všetko čo na svadbu potrebujete vytlačiť
    Články od našich partnerov
    Bojnice: Dokonalé miesto pre romantické medové týždne
    Obálky na svadbe sú minulosťou – inovatívna svadobná aplikácia Modrá stužka
    Exfoliácia - všetky otázky zodpovedané
    Archív článkov od partnerov