Denník nevesty (2): Ako sme našli vysnívané miesto na svadbu?
Milý denník,
poslušne sa hlásim, že som si vytlačila zoznam úloh a pustila sa do plánovania. Keď je všetko, ako má byť, aj dariť sa začne a nám sa podarilo nájsť naše vysnívané miesto na svadbu. Nebolo to ľahké, to poviem hneď na úvod. Veď, ako som Ti už písala minule, nepodarilo sa nám to na prvýkrát. Ale ja verím, že to tak malo byť. Že ten čas navyše bol pre nás darom, a to plánovanie si užívame o to viac.
Aby som to uviedla na správnu mieru – ja som „Blaváčka“, Marcel tiež a žijeme kúsok od hlavného mesta. No a nielenže je Bratislava asi najdrahším mestom na organizáciu svadby, ale aj jej možnosti sú ako tak obmedzené a keď sa stretli so všetkými našimi požiadavkami, tak sa nám ten výber radikálne zužoval a zužoval.
Tie naše podmienky sme si stanovili asi takto:
- 1. Svadba v prírode.
- 2. Žiadne presuny dnu po 22:00 kvôli rušeniu nočného kľudu.
- 3. Žiadne dlhé presuny z kostola na hostinu.
- 4. Možnosť dopravy pre hostí taxíkmi či mhd.
- 5. Možnosť ubytovania pre hostí mimo Bratislavy.
- 6. Kapacita tak do 100 ľudí.
- 7. Cena, ktorá nás nedonúti brať si na svadbu hypotéku :).
No asi som náročná a asi aj trochu naivná, ale žiadne miesto, ktoré sme videli, nespĺňalo aspoň 2/3 z našich podmienok. Poviem Ti, denníček, že sme s Marcelom obišli vyše 15 lokácií, kým sme sa rozhodli, že musíme tieto podmienky nejako zmeniť alebo sa musí stať zázrak. No a bolo to tak trochu oboje. Najprv sa stal malý zázrak a ten nás presvedčil, že môžeme niektoré podmienky pozmeniť.
Ten zázrak sa volá Planinka a dozvedela som sa o ňom na základe odporúčania jedného dobrého kamaráta. Prvé, čo sme urobili bolo, že sme si pozreli ich webstránku. Ja som sa zamilovala hneď a myslím, že aj Marcel bol rýchlo nadšený. Ako druhé sme si pozreli lokalitu a tu to vyzeralo kriticky. Okres Trnava… hodina od Bratislavy. To sa vymykalo hneď bodu 3. a 4., ktoré boli v mojej hlave veľmi dôležité. Logistiku na svadbách naozaj nemám rada. Ale keďže body 1., 2., 5., 6. a 7. sme mohli odfajknúť, začali sme rozmýšľať inak.
No, stačila nám jedna osobná návšteva, aby sme sa ihneď zhodli, že obrad môžeme presunúť do tej istej dediny a hostia, keďže majú možnosť ubytovania, to s tou prepravou nejako isto zvládnu.
Čiže, milý denníček – najväčšia úloha zo zoznamu je splnená! Svadba môže prísť!
Články zo série Denník nevesty:
Ako Marinka (@maryostler) pokračuje vo svadobných prípravách a čo má práve nové, môžete sledovať v jej fotoblogu.
Pridaj príspevok