Nevesta Martina: „Neviem z čoho som bola viac v šoku. Či z toho, že ma naozaj žiada, alebo z toho, že som v tej chvíli bola mokrá a špinavá.“

Z našej nevesty Martinky ide neskutočne pozitívna energia. Keď sa začítate do jej slov, nájdete v nich pokoj a optimizmus. Presne tieto dva postoje potrebuje každá nevesta, aby jej svadba dopadla podľa predstáv presne tak, ako jej. Inšpirujte sa nielen jej prístupom, ale aj jemnou svadobnou výzdobou so silnou symbolikou.

Kde a ako ste sa s manželom zoznámili?

Zoznámili sme sa v mojej práci. Bola som na školení a v kuchynke som si umývala jahody z našej záhrady, čo som mala na desiatu. A prišiel tam kolega z iného projektu. Ponúkla som mu, nech si vezme a dali sme sa do reči. V tom čase som ešte mala predchádzajúceho partnera, takže keď sme sa potom stretávali na chodbe, bavili sme sa čisto ako kolegovia. Asi to majú hore dobre zariadené, pretože behom pár týždňov sa so mnou bývalý partner rozišiel a manžel mi ponúkol spolubývanie.

Ako prebehlo vaše zasnúbenie?

Mala som narodeniny, ale bolo to v pondelok, takže s rodičmi som ich oslávila deň vopred. Od nich som si doviezla uhorky na zaváranie. Pretože som ešte bola na rodičovskej dovolenke, mala som čas ich hneď na druhý deň začať v pokoji spracovávať. Manžel prišiel z práce a z ničoho nič vopred pokľakol s prstienkom. Neviem z čoho som bola viac v šoku, či z toho, že ma naozaj žiada, alebo z toho, že som v tej chvíli bola mokrá a špinavá. 🙂

V akom štýle a kde sa odohrala vaša svadba?

Keď tak nad tým premýšľam, štýl sme vlastne snáď ani vybraný nemali. Manžel chcel iba modrobielu svadbu, pretože to sú farby HC Kométy. Najskôr sme vybrali oznámenia a štýl svadobnej kytice. Chcela som biele ruže a modré hortenzie. Bola v tom pre mňa symbolika. V čase, keď sme sa konečne brali to bolo 2 a pol roka od smrti syna. Na pohrebe mal biele ruže.

 

 

 

 

Najskôr som bola trochu rozpačitá z toho, že výzdobu si riešime sami, ale potom som to neskutočne ocenila. Svadbu som si chcela riešiť sama, nemala som koordinátorku a svedkyňu, ani rodinu som nechcela zaťažovať. Navyše som človek, čo musí mať všetko pod kontrolou.

To, že som nemusela deň vopred ešte zdobiť miesto a len som sa dohovorila na kvetinovej výzdobe, ma ukľudnilo. A majitelia sú úžasní, vo všetkom nám vyšli v ústrety. Zvláštne poďakovanie patrí navyše mojej švagrinej Simone, ktorá nám v deň svadby všetko koordinovala, zaisťovala, aby všetko klaplo ako má a odmoderovala nám tombolu.

Na ktorý moment svadobného dňa nikdy nezabudneš?

Myslím, že celý svadobný deň je nezabudnuteľný. Aj keď je vlastne jeden moment, ktorý sme naplánovať ani nemohli a napriek tomu sa stal. Pri prejazde cez obec nás zablokoval sprievod, práve mali hody. Dostali sme napiť vína, všetci sa na nás usmievali a od nás dostali príspevok. Taký krásny moment stretu dvoch tradícií.

Trošku ma mrzí, že fotograf bol v tej chvíli už na mieste a že sme nemali viac času aspoň na pár spoločných fotiek. Ale o to kúzelnejšia tá spomienka je. A potom samozrejme fotenie portrétov. Mali sme naozaj šťastnú ruku vo výbere fotografa, pretože fotky, ktoré nám vyčaroval, sú jednoducho dokonalé.

Čo by si chcela odkázať budúcim nevestám?

Neriešte to tak. Áno, je to veľký deň, ale nikdy nič nevyjde do detailu. Vyberte si jednu, dve veci, ktoré sú pre vás dôležité, aby vyšli, či už je to fotenie, konkrétna svadobná hra alebo nezabudnuteľný prípitok a na tie sa zamerajte a zvyšok vypustite. Dôležité je to, že si v ten deň poviete áno a potom si už len užívajte. A že obrúsky nebudú v správnom odtieni, alebo sa roztápajú koláče, pretože je veľké teplo nechajte koňovi, ten má väčšiu hlavu. A buďte flexibilní. Nenervujte sa, všetko sa dá vyriešiť, zachrániť. Máte okolo seba tých najbližších a tí vám vždy pomôžu.

Autorka článku: Dana Račko