Olympijský medailista Peter Hochschorner sa oženil: Jeho nevesta Karin nám prezradila, aká bola svadba
Keď som oslovila Karin na rozhovor, spočiatku mi nedošlo, že je manželkou úspešného vodného slalomára. Na našom portáli zverejnila svadobný album a keď som uvidela jej svadobné fotky, okamžite som jej písala. Až keď mi odpísala a v podpise stálo „Hochschornerová“ doplo mi to! Veď naša nevesta je manželkou nášho zlatého medailistu! 🙂
O to viac ma potešilo, že mi povedala svoje „áno“ a úprimne porozprávala, aká bola ich svadba. A že sa naozaj vydarila a novomanželia aj hostia si ju užili naplno vás presvedčia ich čarovné svadobné fotky.
Kde a ako ste sa s manželom zoznámili?
Manžela som poznala tak ako väčšina ostatných ľudí – ako športovca z televízie. Šport mal vždy u nás v rodine významné miesto a sme veľkí fanúšikovia. Prvýkrát sme sa naživo stretli na cyklistických pretekoch, kde bol pozvaný ako hosť a odovzdával mi cenu. Asi som mu pre niečo utkvela v pamäti, lebo keď na mňa takmer o tri roky neskôr náhodou natrafil na Facebooku spomenul si a napísal mi. 🙂 Spočiatku sme si dlho len písali, neskôr sa z nás stali priatelia a až po nejakom čase to prerástlo do vzťahu.
Ako prebehlo vaše zasnúbenie?
Tým by som sa nemala veľmi chváliť. 🙂 Žiadne také oficiálne zasnúbenie vlastne nebolo… Manžel je úplne antisvadobný typ, ani nie je tak proti manželstvu, ako proti svadbám, vždy sa im snažil vyhýbať. 🙂 Keďže vôbec netancuje ani nepije, vždy to je pre neho taká… nuda. Takže sa samozrejme snažil dlho vyhýbať aj tej svojej svadbe. 🙂
Lenže za tie roky pri ňom som sa naučila, že čo si žena sama nespraví – to nemá, takže som vybrala miesto svadby, ktoré by sa mu mohlo ako tak pozdávať, vybrala som termín a pekne som mu to oznámila. Myslím, že ho trochu posmelila aj svadba jeho brata (že keď to zvládol brat, tak prečo by to nezvládol aj on). 🙂 Snubný prsteň mi veľmi nechcel kupovať, oháňal sa tým, že ja prstene predsa nenosím, tak som si vybrala sama.
V akom štýle a kde sa odohrala vaša svadba?
Vedela som, že obidvom sa nám bude páčiť priestor, ktorý nebude úplne tradičný, skôr taký modernejší, vzdušnejší, ale zároveň som veľmi túžila po romantickom obrade v exteriéry. Tomu presne vyhovovala priestranná sála s galériou vo Vodárenskom múzeu v Bratislavskej Karlovej Vsi s priľahlým krásnym parkom s fontánou. Navyše, ani z hľadiska symboliky som si pre nás lepšie miesto nemohla vybrať: manžel – vodák, celé detstvo vyrastal hneď vedľa v Karloveskej zátoke, ja Karlovešťanka…
Výzdobu som volila iba decentnú, takú na zjemnenie sály, celá sa niesla v bielo-sivo-jemne ružovej tónine. Čo sa týka kvetov volila som niečo ako štýl greenery – eukalyptus a doplnený bielymi a svetloružovými ružami.
Na ktorý moment svadobného dňa nikdy nezabudneš?
Keď ma manžel prvýkrát uvidel v svadobných šatách, pýtam sa ho „tak čo, pekná som, páčim sa ti?“ A on že „no, veď tak normálne, ako každá nevesta“. 🙂 Tak ale viem, že komplimenty nie sú jeho silná stránka, tak som si z toho ťažkú hlavu nerobila.
Silnou spomienku je pre mňa situácia, keď sme išli autom z fotenia už na miesto obradu, len my dvaja, manžel šoféroval, ja na zadnom sedadle som si naposledy upravovala rúž… Pomaly sme sa blížili ku Karlovej Vsi, práve sme prechádzali mostom Lafrancony, krásny pohľad na Bratislavu… a mňa prvý a poslednýkrát chytil stres. Pýtam sa Peťa, že či je nervózny. A on mi ako vždy s pokojom Angličana odpovedal, že „z čoho by som mal byť nervózny?“ V tom momente, tam na tom zadnom sedadle som cítila tú pozitívnu energiu medzi nami dvoma, to puto, ktoré sa chystáme spečatiť aj na papieri. Už tam a vtedy sme sa v mojej mysli pomyselne chytili za ruky a vyšli v ústrety spoločného života.
Vôbec som nečakala, že to tak bude, ale bol to naozaj doposiaľ najkrajší deň môjho života. Bol to náš deň, cítila som, ako sme si s mojou polovičkou naozaj blízki, ako všetko prežívame spolu. Užila som si ho plnými dúškami nielen ja, a všetci naši blízki, ale dokonca veľmi aj môj muž.
Čo by si chcela odkázať budúcim nevestám?
Rada by som im odkázala to, čo nie je pre nikoho žiadnou novinkou – svadba je ich veľký deň, tak nech si ho užijú plnými dúškami. Je to o nich a ich polovičkách, tie chvíle prebehnú rýchlo a nikdy sa nevrátia. Taktiež prípravy nech si vychutnajú, ale nech sa nestresujú, dôležité nie je nič okrem toho, či si povedia svoje áno. 🙂
Autorka článku: Dana Račko

Pridaj príspevok