Rozhovor so Saškou alias Manufaktúra Omrvinka o originálnych hand made drobnostiach na svadbu

Nevesta

6. júl 2016
Alžbeta Martišková
archív firmy Manufaktúra Omrvinka

Dnešný rozhovor bude taký mix pracovného a svadobného života. Pred pár rokmi Saška na Mojej svadbe prežívala svoje svadobné prípravy, a dodnes u nás pôsobí ako PRO dodávateľ Manufaktúra Omrvinka. Spýtali sme sa teda na jej svadbu a samozrejme aj na to, čomu sa venuje aktuálne.

Kedy a ako si sa dostala na Moju svadbu? Bolo to až po zasnúbení? Ako Profesionál som tu bola trošku skôr a až následne som začala plánovať vlastnú svadbu. Ale začnem pekne poporiadku.

Na výrobu mojich omrviniek som sa dala ešte počas štúdia, kedy som nevedela, čo s voľným časom a rukami. Musela som, samozrejme, riešiť aj svoj nick, resp. meno predávajúceho, a tak po debate s maminou, ktorá mi pripomenula prezývku z detstva vystihujúcu moje proporcie, som ju opäť oprášila a pomenovala sa Omrvinka. Manufaktúra bol dodatok, ktorý naznačuje, že sa venujem ručnej práci.

Vďaka jednej milej ukecanej zákazníčke som dostala informáciu, že existuje svadobný portál, na ktorý som sa prihlásila a po nejakom čase som si tam dala PRO reklamu. V tom čase som už bola aj zasnúbená, takže moje plánovanie a výroba šli nejako spolu ruka v ruke.

Ako prebehla táto dôležitá otázka? Naše zásnuby prebehli u mňa doma, kde sme mali osláviť 4.výročie nášho vzťahu. Janko si zrazu pokľakol a opýtal sa ma, či sa chcem stať jeho ženou… Na moju prekvapenú tvár chvíľu civel, potom som sa mu vrhla okolo krku, na čo sa ma potichu opýtal, či by som mu už mohla konečne odpovedať.

Keď prišla domov moja mamina, požiadal ju o "dcéru vašej ruky" :), a tak sme začali plánovať, šetriť, vymýšľať. Kým som komunikovala so zákazníčkami ohľadom gombíkov, riešila som aj inšpirácie na stránke. Pomaly sa čas príprav míňal a prišiel deň svadby…

Akú ste mali svadbu? Čím vás dvoch vaša svadba vystihovala? Naša svadba bola z tých stredných, čo sa veľkosti týka – ani veľa, ani málo hostí. Bol krásny slnečný deň. Musel byť, mali sme plány… A čím nás vystihovala? Boli sme prirodzení, z toho boli ľudia paf! A to je zároveň aj to, na čo sa nedá zabudnúť. Škerili sme sa pri fotení, kým sme šli Hlavnou ulicou, nemeckí turisti na nás vykrikovali gratulácie a my sme im kývali s obrovskými úsmevmi na perách. A úplne „najsamsuper“ bol príchod do kostola.

Šli sme zo sídliska MHD autobusom, ale nie rezervovaným pre nás, ale bežnou linkou, kde sa nachádzali prekvapení cudzí ľudia. Dokonca aj revízori nastúpili. Perfektné na tom bolo aj to, ako si nás fotili ľudia mobilmi a jeden milý starší pán vytiahol starý foťák a opýtal sa či si nás môže cvaknúť.

Po roku a niečo som šla domov už s rodinkou (manžel a synček- ten sa podaril až po svadbe) a jedna pani sa ku mne prihovorila, či náhodou nie som tá nevesta z autobusu, že má našu fotku aj s maminou. 🙂

Po svadbe si teda pokračovala v podnikaní? A prečo v svadobnej oblasti?

Čo sa týka ďalšieho pokračovania podnikania, ostala som svadobnému businessu verná, lebo som bola žiadaná. Za 1,5 roka som si vybudovala u neviest meno, že sa snažím vyrobiť aj nemožné a tak som jednoducho neodolala možnosti pokračovať v tom. Samozrejme, vždy príde nevesta, ktorá vymyslí niečo nové, iné, inšpiratívne, takže neustále rozširujem ponuku a tým, že už aj ja mám synčeka, tak robím aj nejaké drobnosti pre detičky.

V prvom rade som nevestám začala ponúkať svadobné manžetové gombíky, no časom som prešla aj na prívesky ako poďakovania či prívesky na kyticu s fotkami najbližších, ktorých nevesty majú vo svojich srdciach, a mnoho iných vecičiek (ploskačky, zrkadielka, zapaľovače, náramky…)

Čo sa týka špecialít, mám prišívacie, klasické gombíky na klasické košele a jedinečné na tom je to, že mám zákazkovú výrobu, takže sa naozaj snažím vyhovieť v čo najväčšej miere.

Čo bolo asi taká najkurióznejšia objednávka, akú si zatiaľ dostala? Najkurióznejšia objednávka? Bolo ich určite viac, ale jedna ma ohromne chytila za srdce, pretože sa to dosť týkalo aj mojej rodinnej situácie. Budúca nevesta si u mňa objednala viacero gombíkov pre chlapov z rodiny, ale ocinov tam mala akosi viac. Keď si po ne prišla, zakecali sme sa a opýtala som sa teda na tých ocinov. Vysvetlila mi, že jej ocino už zomrel pred rokmi a má už síce iného ocina, ale tomu svojmu prvému dala vyrobiť gombíky a chce mu ich odniesť na cintorín.

To bola situácia, ktorá ma veľmi chytila za srdce. Paradoxne manžetky „Otec nevesty/Ľúbil som ju prvý“ sú veľmi žiadané, a keďže ja tiež nemám ocina niekoľko dlhých rokov, tak som si pri výrobe prvých desiatok týchto gombíkov vždy plakala. No teraz ich mám asi najradšej.

Čo pre teba tvoje podnikanie znamená? Dá sa pri tom relaxovať a ako si najradšej oddýchneš? Urobiť radosť druhým, robiť radosť sebe tým, že to, čo robím, je aj mojím hobby, a že môžem vždy niečo nové vytvoriť. Relaxom sa to momentálne veľmi nedá nazvať, keďže väčšinou sadám k práci (počítaču) večer okolo 21:30, pretože mi to Oľko (synátor) skôr nedovolí. Vtedy ja už začínam byť unavená. No na druhej strane, proces samotnej výroby ma vždy baví a teším sa naň.

Relaxom je pre mňa totálne vypnutie niekde s rodinkou, napríklad prechádzka mestom, keď moji dvaja chlapi šantia v parku. Keďže na seba teraz s Jankom nemáme toľko času ako predtým, tak obrovským relaxom je tiež sadnúť si na balkón, vyložiť nohy a v kľude sa spolu porozprávať, kým sa Oľko venuje svojmu obedňajšiemu spánku.

Aké to je, keď si už na tej druhej strane a ty teraz radíš budúcim nevestám? Máš pre ne aj nejaký tip alebo dobrú radu? Je to inak celkom zvláštne byť už len na druhej strane a nič také veľké ako svadba už neplánovať. Ale aby mi to veľmi nechýbalo, občas preletím albumy kočiek tu na stránke a zaspomínam si na starú partiu báb, ktoré sme tu zdieľali úúúúplne všetko! Škoda, že väčšina odtiaľto už odišla. A pre budúce nevesty mám vždy tú istú radu: Nestresuj sa, nikto z pozvaných hostí nevie ako má tvoja svadba vyzerať, takže aj keď niečo nevyjde tak, ako si si predstavovala, len sa usmej a zabávaj sa ďalej!