Nevesta Betka: „Nevedela som sa rozhodnúť len pre jednu farbu, tak sme dali priestor všetkým farbám dúhy!“

  • 6. dec 2016
  • Jana Martišková
  • Jana Martish Photography, Ondrus Photo

Nádherné farby dúhy mala vo svojej svadobnej výzdobe, aj na krásnych družičkách, nevesta Betka, ktorá stojí za tvorbou rozhovorov pre náš svadobný magazín. Dnes sa ocitla na druhej strane rozhovoru v pozícii nevesty a prezradila nám príbeh zásnub, aký ani sama nečakala. Podelila sa s nami aj o množstvo dojímavých okamihov zo svojho vysnívaného svadobného dňa. A nechýbali ani prekvapenia a kopec vtipných momentov!

Kto je Betka a Vladko? Bubeník a mažoretka… Dvaja mladí ľudia, ktorí sa dali dokopy ako tínedžeri pred 12timi rokmi a postupne pochopili, že sú vlastne spriaznené duše a že aj so všetkými svojimi chybami sú pre seba to najlepšie, čo si vedia predstaviť. 🙂

Aké boli zásnuby? Očakávané, neočakávané, prekvapujúce? Ja som nenapraviteľná romantička a očakávala som zásnuby ako vo filme, teda kvety, miesto len pre nás dvoch a krásne slová… No môj drahý veru romantik nie je a pripravil si to celkom inak. Boli sme na súťaži mažoretiek v Bulharsku, kde boli s nami aj moji rodičia, sestra a Vladkova mamina s bratom. V jedno ráno mi Vladko povedal, že jeho mamina chce ísť s nami večer na drink, jeho mamine povedal, že ju pozývajú moji rodičia a tak nejako zavolal aj moju sestru, čiže každému povedal niečo iné, aby im nedošlo, že to vymyslel on. 😀

Večer, cestou do reštaurácie, som ešte začula na chodbe jedného kamaráta, ako hovorí Vladkovi: „Dnes je ten deň, keď si taký vyobliekaný?“ A potom sa celý čas držal odo mňa ďalej, pretože mal vo vrecku nohavíc škatuľku. Nejaké motýliky v bruchu z toho, že sa niečo asi chystá, som teda už mala. Avšak v tom momente, ako sa to stalo, to bol pre mňa šok. Všetci sme si pripíjali a Vladko zrazu zvážnel a hovorí: „Keď sme tu takto spolu, mám tu ešte jednu, takú malú, vec… Bola som úplne mimo a až spätne sa mi vybavuje, že vybral škatuľku, kľakol si, a bez vyznaní proste len povedal: „Betka, vezmeš si ma?“

Dlho som ho objímala a ocino vtedy povedal, že sme ešte nepočuli odpoveď! 🙂 Tak som nahlas povedala: „Jasné, že áno!“ Potom sme touto správou prekvapili kamošov, ktorí boli s nami v Bulharsku, a moje mažoretky, a všetci sa s nami veľmi tešili. A napriek tomu, že to nebolo to moje vysnívané požiadanie o ruku, bol to jeden z najkrajších okamihov v živote a nikdy na to nezabudnem!

Čo bolo prvé, čo si po zásnubách urobila? S čím si začala plánovanie? Dosť dobre si pamätám, ako som hneď po zásnubách kúpila prskavky v Lidli a Vladko si vtedy klopkal na čelo, či mi šibe, že začínam práve s týmto. 😀 Plánovanie sme začali hneď po zásnubách, lebo Vladkova podmienka bola, že svadba musí byť do roka od zásnub. Zásnuby boli 5. 9. 2015 a 3. 9. 2016 bola svadba. Stihli sme to!

Vybrala som zo zásuvky môj svadobný plánovač a už to šlo! 🙂 Najprv sme pochodili všetky priestory v Nitre a okolí a dalo nám to riadne zabrať, kým sme si niečo vybrali… Chceli sme veľkú svadbu (cez 100 hostí) a ponuka priestorov bola obmedzená, navyše nám na každom niečo prekážalo. Nakoniec sme vybrali možnosť s najmenej mínusmi.

Čo všetko si si robila sama a čo si radšej nechala na odborníkov? S čím pomohli známi, rodina, priatelia? Takmer všetko na našej svadbe bolo vytvorené s pomocou našich najbližších. Sestra s priateľom nám pomohla s oznámeniami a vlastne všetkými tlačovinami. Mamina so mnou vyrábala pierka a dekorácie a zohnala dekoratéra na kvety. Moje perfektné družičky, ktorých som mala 10, prišli k nám na výpomoc a spolu sme nastrihali asi 400 metrov stúh.

Ocinovia vybavili výslužky, jeden zabezpečil domáce vínko a druhý domácu pálenku. Jedna z družičiek mi spravila nádherné nechty. Kamarátkina mamina mi šila šaty a ženíchovi oblek. Fotil nás kamarát a portréty nám robila moja sestra. Dá sa teda povedať, že na množstve takýchto detailov sme aj celkom ušetrili a zároveň to splnilo očakávania, pretože sa všetci veľmi snažili.

Mali ste nádhernú farebnú výzdobu. Prečo si si vybrala práve tento koncept a ako si k nemu prišla? To bola pre mňa ďalšia veľká dilema. Nevedela som sa rozhodnúť ani pre jednu farbu, zdalo sa mi to nudné a nevýrazné ladiť všetko len do jednej farby. Tak sme dali priestor všetkým farbám dúhy! Myslím, že v čistom bielom priestore našej sály to pekne vyniklo. Aj družičky som mala ako lentilky, každá iná! Nechcela som im kázať jednu farbu šiat, chcela som, aby bola každá iná a proste svoja.

Pomáhal s prípravami aj manžel? Aké boli jeho úlohy? Manžela teda prípravy veľmi nebrali, ale samozrejme, ak bolo niečo treba, dalo sa naňho spoľahnúť. Vybavil nám napríklad super kapelu Profil, starejšieho a obrúčky…

Čo vám vyšlo lepšie, ako ste si predstavovali? Čo, naopak, nedopadlo podľa plánov? Plány nám narušila prerábka kostola, s ktorou začali asi mesiac pred našou svadbou. To bola pre mňa úplná katastrofa a veru som si kvôli tomu aj poplakala. Nakoniec som to v ten deň až tak nevnímala a obrad v kostole som si veľmi užila. Priznávam, že cirkevný sobáš nebol mojou prioritou, no nakoniec som zaň veľmi rada.

Lepšie, ako som si predstavovala, boli určite naše sľuby a všetky vety, ktoré sme mali počas sobáša predniesť. Učili sme sa ich naspamäť a doma sme sa na tom často smiali a nebrali to tak vážne. No počas obradu, keď sme sa chytili za ruky a pozerali si celý čas do očí, som videla, že to Vladko myslí naozaj vážne a úprimne a veľmi ma to dojalo. Určite sa oplatí to risknúť bez čítania z knihy. Je to tak oveľa krajšie a osobnejšie. 🙂

Mnohé nevesty upútali tvoje svadobné šaty. Ako vznikali? S výberom šiat som dlho bojovala. Nevedela som si vybrať v salónoch, pretože sa mi všetky šaty zdali príliš prezdobené a tortové. Chcela som niečo svieže, nežné, s dotykom ružovej.

Tak som hľadala nápady na Pintereste a postupne som si vymyslela svoje vlastné šaty. S malou dušičkou som ukázala náčrt krajčírke a už to šlo. Kúpili sme látky a čipku, a asi za mesiac a pol boli moje šaty na svete!

Čo bol najkrajší okamih svadobného dňa, na ktorý najradšej spomínaš? Tých momentov bolo počas dňa veľmi veľa. Každá časť dňa priniesla nezabudnuteľné chvíle. Od rána, keď sme sa chystali s maminou a sestrou, smiali sa a pili šampanské. Potom určite nezabudnem na to, ako som vyšla z dverí a Vladko tam čakal otočený chrbtom, kým si prečítame naše predsvadobné listy… Bolo to prenádherné a dojalo to nielen mňa, ale aj všetkých, čo tam boli s nami.

Krásne boli aj momenty, keď som ďakovala mojim družičkám a rodičom, sĺz bolo teda požehnane. V kostole bolo nádherné vidieť Vladka dojatého, ako na mňa čaká pri oltári, ako mi hľadí do očí pri sľuboch a ako mi sľubuje všetky tie krásne veci. Nezabudnem ani na moment, keď sme vyšli z kostola a tam ma čakali moje malé mažoretky. Po gratuláciách som si ale povedala, že už bolo sĺz dosť a ďalšie skvelé momenty nášho dňa som už neplakala a len som si ich užívala. Cestou na hostinu sme v aute popíjali naše domáce šampanské a tešili sa, že sme už naozaj manžel a manželka. Nádherný bol aj príhovor mojej sestry. Nezabudnem ani na náš tanec a na to, ako som si užívala, že toto tu je môj skvelý muž a navždy bude so mnou takto tancovať len on…

Na akú pieseň ste tancovali svoj prvý manželský tanec? Obaja máte blízko k tancu, mali ste aj nejakú choreografiu? Pieseň na svadobný tanec bola mojou nočnou morou! Nevedela som vybrať nič, čo by nás vystihovalo. Až sme vymysleli, že chceme, aby nám prvý tanec hrali Vladkovi spoluhráči z kapely Zoči Voči. Ukázalo sa, že to bol ten najlepší nápad. Bolo to od nich veľmi milé, ako nám to naživo hrali len pre nás.

Vybrali sme si ich pieseň „S Tebou“ v akustickej verzii a nacvičili sme si pár figúr. Vladko je bývalý tanečník spoločenských tancov a ja mažoretka, takže myslím, že tanec nám celkom vyšiel.

Bolo aj nejaké prekvapenie? S mojimi družičkami sme si vymysleli tanec. Vladko vedel, že moje baby určite niečo vymyslia, keďže sme partia mažoretiek, a už predtým sme robili takéto jedno prekvapenie. No netušil, že sa pridám aj ja. Baby začali tancovať na pesničku Dear future husband, ja som schovávala mažoretkovú paličku za šatami a v polovici som sa pridala aj ja, čo bolo pre všetkých veľké prekvapenie.

Do tanca sme zapojili aj moje nemažoretkové kamošky v pesničke Single ladies. Som im strašne vďačná, že sa na to dali a veľmi si vážim, že sa to mnohé učili z videí. Vôbec som nečakala, že nás bude tak veľa. Bolo to skvelé!

Ďalším prekvapením pre nás bolo video, kam nám natočili naši kamaráti a rodičia odkazy. Veľmi ma to dojalo, keď sme to s nimi pozerali a aj sme sa dobre nasmiali, keďže to natáčali asi o tretej ráno. 😀

A nejaké vtipné momenty? Zasmiali sme sa v kostole, keď som nevedela Vladkovi dať obrúčku, pretože mi nastavil druhú ruku. Vtipné bolo aj to, keď nám pred reštauráciou kamaráti buchli konfety a niekto si všimol, že čašníci pretočili očami, keď konfety skončili vo fontáne… A tiež to, ako som nechcela pesničku Jede jede mašinka, a nakoniec som sa na nej celkom dobre zabavila. A ešte sa nám všetci po svadbe smiali, že sme boli fotiť portréty 3 krát, vraj, či chcem mať svadobné fotky z každého ročného obdobia. Nuž, po pravde, ja by som bola toho schopná… 🙂

Čo sa po svadbe zmenilo? Sme spolu 12 rokov, takže v našom vzťahu sa nezmenilo asi nič. Mám nové priezvisko a zvykám si na to, že mám manžela. Veľmi sa mi páči tá predstava, že sme teraz rodina a že oficiálne som ja jeho a on môj…

Čo pre teba manželstvo znamená? Manželstvo a svadba pre mňa znamená, že sa verejne priznávame k tomu, že sa naozaj ľúbime. Že nečakáme na ďalšiu lepšiu možnosť a že úprimne veríme, že toto je tá naša druhá polovička, ktorá nám doteraz chýbala.

Viac fotografií zo svadby Betky a Vladka:

Betke ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko najlepšie do manželského života!


Komentáre

    Pridaj príspevok