Nevesta Katka: „Bol to krásny slnečný deň, keď si princ zobral svoju princeznú.“

Reálne svadby

12. jan 2016

Tie šaty! To je pre mnohé z nás prvé, čo si všimneme v Katkinom svadobnom albume. Originálne, snové, éterické… A rovnakým dojmom na mňa pôsobí aj Katka. Od jej svadby ubehlo už niečo vyše 2 rokov, no elegancia a nadčasovosť môže byť inšpiráciou ešte veľmi dlho.

Povedz nám v krátkosti niečo o sebe. Koho vidíš každý deň v zrkadle? Som Katka, mám 30 a s manželom žijeme v Bratislave. Pracujem v redakcii časopisu, fotím a momentálne sa venujem projektu s vlastným časopisom resp. časopisom na mieru. Milujem fotenie, krásne fotky – momenty zachytené na veky vekov, more, bledomodrú, občas (hlavne na jar) bledoružovú. Zbožňujem tylové sukne, Paríž, Santorini, Taliansko… No celkovo sa rada zdržiavam na pekných miestach v zahraničí.

Ako ste sa s manželom spoznali a ako by si opísala váš vzťah? Nechcem, aby to vyznelo nejako gýčovo, ale myslím, že môj manžel bol pre mňa tým povestným princom na bielom koni, aj keď som o tom spočiatku nevedela. Prišiel, keď som to vôbec nečakala. V období, keď bolo všetko čierne a v nič dobré som už nedúfala, sa zrazu zjavil a všetko obrátil hore nohami. Myslím, že sa celkom dobre dopĺňame, preto by som povedala, že náš vzťah je harmonický a plný lásky, priateľstva a porozumenia.

Ako prebehlo vaše zasnúbenie, bolo to nečakané? Na svadbu prišla reč dosť skoro a Tomino vtedy vyhlásil, že skôr ako za 2 roky to aj tak neprichádza do úvahy. O pár týždňov na to však už nemotorne vyzvedal, či nie je náhodou ten správny moment zasnúbiť sa, tak som ho ubezpečila, že určite bude aj lepší. No a raz sme pozerali jeden film, ktorého koniec bol presne taký, že si hneď uvedomíte, čo a kto je pre vás najdôležitejší a práve potom, tesne pred spaním, v súkromí a bez prsteňa sme sa zasnúbili. Obaja sme vedeli, že to je ONO, takže to prišlo akosi samé. Nebola to síce žiadna klasická romantika, no aj tak som sa cítila ako najšťastnejší človek na svete. Zároveň však, bez prsteňa na ruke, som tomu nejako nevedela uveriť. „Oficiálne“ požiadanie o ruku aj s nádherným prsteňom bolo ešte o čosi neskôr, v Prahe na hotelovej izbe a bolo to prekrásne.

Ako vyzeral tvoj svadobný deň? Krásny slnečný deň, keď si princ zobral princeznú a čas bežal oveľa rýchlejšie ako inokedy. 😉

Čo bol pre teba najemotívnejší moment svadobného dňa? Najkrajšie momenty boli, keď sme sa s Tominom prvýkrát uvideli. Fúkal strašný vietor, on sa smial a ja som plakala od dojatia (malo to byť presne naopak), celý obrad, no hlavne ten začiatok, keď som k nemu kráčala, usmievali sme sa jeden na druhého a nikto iný neexistoval. Potom keď nám naši najbližší gratulovali a ešte tá pohoda po večeri, na čerstvom vzduchu, keď sme sa bavili s balónmi napustenými héliom.

Kto ti so svadbou najviac pomáhal a ako? Svadbu sme riešili viacmenej sami dvaja, s niektorými vecami pomáhala moja mamina a s výzdobou nám pomáhali naši kamaráti.

Ako dlho si svadbu pripravovala a aké boli tvoje prvé kroky? Termín svadby sme mali zarezervovaný dlho dopredu, kvôli obsadenosti asi rok a pol. Potom nasledovala rezervácia termínu u fotografa, riešenie šiat a ostatné už išlo tak pozvoľna. Najviac sme sa prípravám venovali posledných pár mesiacov a týždňov.

Čo bolo pri plánovaní svadby najnáročnejšie? Mala som vtedy pocit, že je veľmi málo vecí toho „nášho“ odtieňa bledomodrej farby, ktorú sme potrebovali na zladenie. Inak to bolo v pohode. Najlepšie bolo ochutnávanie koláčikov, skúšanie šiat a návšteva zasneženého Smolenického zámku.

Obrad vonku by si odporučila aj ostatným nevestám? Obrad vonku by som odporučila všetkými desiatimi, len škoda, že sa nedá objednať aj počasie. Sú to vždy nervy. Nám napríklad pršalo celý týždeň pred svadbou, ale nakoniec sa počasie predsa len umúdrilo a dopadlo to perfektne. Tá atmosféra je neskutočná.

Aké tradície ste na svadbe dodržali? Tradície sme tak nejako zo zásady nechceli, lebo pre nás nemali zmysel a nepáčili sa nám. Takže okrem krájania torty a prvého tanca sme nič tradičné nemali.

Na akú pieseň ste tancovali svoj prvý manželský tanec? Valčík z filmu Zámok v oblakoch.

Keď sa pozriem na váš svadobný album, nedá sa nevšimnúť tie nádherné šaty. Čo ťa inšpirovalo pri ich výbere? Chcela som jednoduché nadčasové šaty s veľkou tylovou sukňou a keď som niekde na obrázku uvidela šaty s modrým spodným lemom, veľmi sa mi ten nápad zapáčil. Vedela som však, že u nás také nedostanem a budú sa musieť nechať ušiť. Bolo to trošku riziko, keďže som si ich nevedela hotové vyskúšať dopredu, ale dopadlo to nad moje očakávania. Najviac ma dostal ten snový prechod do mojej obľúbenej bledomodrej. Návrhár Martin Hrča to vystihol, akoby mi videl rovno do duše. Po druhej skúške som si vtedy zapísala: „Bolo to princeznovské, bolo to jemnunké, bolo to bohaté, bolo to pôsobivé, bolo to víloidné, bolo to, akoby som sa prebehla po pláži a jemne si zašpliechala spodok šiat, bolo to také, ako o tom rozprávala Julia Robers pri skúške svadobných šiat vo filme, bolo to snové a zároveň neuveriteľne reálne. A bolo to všetko moje.“

Portrétové fotenie ste absolvovali po svadbe v Paríži – meste lásky a romantiky. Aké to bolo? Bol to zážitok na celý život.. „Pre Paríž to bol len ďalší bežný deň, no pre nás to bol deň, na ktorý nikdy nezabudneme.. Deň, keď nám Paríž šepkal „Vive les mariés!“