Nevesta Klaudia: „Od začiatku som vedela, že moje svadobné šaty budú bledomodré.“

Reálne svadby

22. dec 2015

Aká by mala byť podľa vás ideálna svadba? Tak, aby ste cítili v prvom rade dobre vy dvaja. To si povedali aj Klaudia a Pavol a začali plánovať svoj veľký deň. Niesol sa vo farbách bledomodrej a červenej, farbách, ktoré novomanželov vystihujú. Každú ženu určite zaujmú Klaudiine svadobné šaty, ktoré dávajú fotografiám nevšedný punc.

Čo by si o sebe prezradila? Kde žijete, kto ste, čo robíte a aké ste povahy? Obaja žijeme v Brne, ja som reštaurátorka historického nábytku a manžel je IT-čkár. Ja som skôr rozlietaný rojko, ktorému myšlienky a nápady stále behajú hlavou a takisto sa veľmi rýchlo pre niečo nadchnem no a manžel je systematický, vždy kľudný a s chladnou hlavou, takže sa skvele dopĺňame.

Ako sa začal váš svadobný príbeh? Aké boli zásnuby a po akom dlhom období chodenia ste sa k nim prepracovali? Náš svadobný príbeh asi nepoteší romantické duše. O svadbe sme hovorili už na začiatku nášho vzťahu a obaja sme sa zhodli, že asi do 2 rokov by sme chceli mať svadbu. Zhruba po roku sme spolu začali bývať. Práve sme sedeli medzi polovybalenými škatuľami a zrazu mi môj už teraz manžel hovorí "a čo keby sme budúci rok dali tú svadbu?" No a tak to začalo 🙂 Samozrejme asi po mesiaci prišla aj krásna žiadosť o ruku.

Čo pre vás svadba znamená? Plánovali ste svadbu už dlhšie? Naša svadba bola hlavne oslavou našej lásky, ktorú sme chceli zdieľať so všetkými, ktorých máme radi. Inak je to pre nás svedectvo, že s mojím mužom chceme byť spolu v krásnych aj ťažkých časoch a že sa milujeme.

Začali ste hneď po zásnubách plánovať? Plánovať sme začali asi o mesiac neskôr, najprv sme zarezervovali všetko podstatné – miesto, výzdobu, fotografov. Ostatné veci sa riešili postupne v priebehu roka a niektoré dokonca až týždeň pred svadbou.

Ako ste vyberali miesto hostiny? Bol to náročný výber? Náš výber mal byť jednoduchý. Pôvodne sme chceli mať svadbu v Brne, mali sme už aj pár vytipovaných miest, ale nakoniec sme sa rozhodli, aj kvôli tomu, že obe naše rodiny žijú v Žiline, že svadbu urobíme tam. To už bol výber oveľa ťažší, predsa len nežijeme tam už pár rokov, ale dozvedela som sa o Vile Nečas a bolo rozhodnuté.

Vymýšľali ste aj nejaký koncept svadby? Mali ste konkrétnu myšlienku, ako bude svadba vyzerať alebo čo ju bude charakterizovať? Svadba mala byť jednoduchá, veselá, a najmä taká, aby sa na nej hostia cítili príjemne a užili si ju. Čo sa týka výzdoby, chceli sme tiež niečo jednoduché, prioritou boli živé kvety. Farebnosť bola jasná od začiatku, ja milujem modrú, manžel červenú, takže nakoniec to bolo len o dolaďovaní tých správnych odtieňov.

Aké boli tvoje predstavy o svadobných šatách? A ako nakoniec dopadol výber? Od začiatku som vedela, že nechcem šaty z požičovne a chcem, aby boli bledomodré. Túžila som po šatách, ktoré budú jemné a budem sa v nich cítiť krásne, ale nebudú ma obťažovať svojou váhou, ani množstvom spodničiek. Nakoniec sme s brnenskou návrhárkou Maruškou Mukařovskou vymysleli šaty, ktoré splnili moje očakávania – na obrad dlhé a na zábavu krátke.

Dostihla aj teba predsvadobná horúčka a stres? Bola si pri plánovaní nervózna? Prekvapivo som nestresovala vôbec, čo je naozaj zvláštne, pretože ja stresujem vždy. Asi mi pomohlo aj to, že som bola v Brne a všetci a všetko, čo by ma mohlo vystresovať, bolo 250km ďaleko.

Ako si sa cítila ako nevesta? Krásna, milovaná a v nadšenom očakávaní.

Čo je tvoja obľúbená spomienka z toho dňa? Asi náš obrad, počas ktorého sme sa stále smiali, keďže náš kňaz bol veľmi vtipný a potom všetky tie krásne slová, ktoré sme si vypočuli počas gratulácií.

Koľko ste mali hostí a aká bola hostina? Čo hostia najviac chválili? Hostí bolo 60 a hostina bola naozaj úžasná. Jedlo bolo fantastické, mali sme aj pár hostí z Francúzska a tí boli jedlom doslova nadšení. Hostia najviac chválili samozrejme jedlo a výzdobu, ale veľmi sa im páčil aj náš prvý svadobný tanec. Ešte aj teraz po svadbe dostávame od nich krásne správy.

Dostali ste aj nejaké zaujímavé alebo vtipné dary? Jeden z najvtipnejších bol videofilm, ktorý pre nás natočili naši kamaráti ešte pred svadbou a najzaujímavejší dar bol asi let balónom.

A na záver, aké je to „byť manželia“? V jednoduchosti povedané – nič sa nezmenilo, len sa predstavujeme ako manžel a manželka. Ale pocit je to krásny. 🙂