Nevesta Michaela: „Do našej svadby sme chceli vniesť kúsok seba, čaro folklóru, slovenské tradície a vôňu dreva.“

  • 24. jan 2017
  • Alžbeta Martišková
  • Foto-ateliér Nika art - Nikoleta Jančichová

V tomto zimnom čase je dnešný rozhovor plný slnka a farieb o krásnej ľudovej svadbe priam neuveriteľný… Sme radi, že nevesty čoraz častejšie siahajú po ľudovej tematike a neváhajú ukázať to krásne čaro slovenských svadieb. Presne tak, ako to urobila aj Michaela. Prajeme príjemné čítanie!

Kedy a prečo padlo rozhodnutie vziať sa? Rozhodnutie vziať sa padlo pred 8 rokmi, keď sme sa videli prvýkrát a prechádzali uličkami Bratislavy, plnej výkladov. Z ničoho nič sme sa pristavili pri jednom výklade, náhodou to bolo práve zlatníctvo. Obzerala som si prsteň, ktorý ma už z diaľky zaujal, v tom som zbadala ďalší a ukázala ho už terajšiemu manželovi. Pozrel na prsteň, ktorý som mu ukázala, a vraví: ,,Veď to sú obrúčky!" Otočili sme sa na seba a začali sme sa veľmi smiať. Vidíme sa prvýkrát a svadobné obrúčky už máme vybraté. 🙂 Potom sme nasadli do auta, zapli rádio a tam začali hrať pre novomanželov.

Celá situácia, ktorá sa odohrala v ten deň, nám pripadala veľmi zábavná. Odvtedy sme ju často spomínali a vraveli si, že sme dostali toľko znamení, že nám neostáva už nič iné ako vziať sa. Hviezdy to nakoniec zariadili tak, že presne v ten deň, ktorý sme sa videli prvýkrát, no o 7 rokov neskôr sme sa aj naozaj zasnúbili. 🙂

Ako prebehli zásnuby? Zásnuby nám vyšli až na druhý pokus. 🙂 Minulé leto som odišla na pár mesiacov do Ameriky a keď som sa vracala späť, prilietala som na letisko do Prahy, kde ma nemal nikto čakať. Môj manžel mi povedal, že má počká v Bratislave na stanici. Ako som vychádzala z príletovej haly, obzrela som sa vôkol seba, no keďže som nikoho nečakala, tak som sa na osoby v dave ľudí ani nezameriavala. Čírou náhodou som prehliadla i svojho manžela, ako tam stojí v typicky slovenskom kroji s kyticou kvetov a celá letisková hala naňho hľadí. Teda celá hala okrem mňa. 🙂

Otočila som sa späť a rozprávala sa s kamarátmi, s ktorými som práve priletela, v tom ma ktosi chytil za rameno, otočila som sa, a stál tam on. Bola som taká dezorientovaná z konečného príchodu domov, dlhej, takmer 24 hodinovej cesty bez spánku a 9 hodinového časového posunu, že som neprejavila asi žiadne emócie, ktoré by som v danej chvíli naozaj chcela. Veľmi som sa tešila, že ho vidím a ešte navlečeného v slovenskom kroji, ktorý mi je srdcu blízky. No žiadne emócie zo mňa nevyšli a tak som zmarila jeho romantický pokus o zásnuby na letisku.

Keď sme už konečne prišli domov z Prahy, na druhý deň som sa vybaľovala. Celý čas počas vybaľovania ma chcel vytiahnuť von… Nerozumela som, prečo ma ťahá von práve dnes, keď som po niekoľkých mesiacoch v cudzine prišla, vybaľujem sa a chcem sa aklimatizovať. Po niekoľkých hodinách, keď ho to presviedčanie stále neprechádzalo, som povedala: „Dobre, poďme, povybaľujem neskôr.“ Zobral ma na kopec do blízkeho Rakúska, kde bol pekný výhľad na okolie. Keď sme prichádzali, akurát začalo zapadať slnko, chvíľu sme tam iba stáli, užívali si jeden druhého a v tom vytiahol z vrecka krabičku s prsteňom. Až potom mi to celé došlo, prečo bol neustále nervózny a chcel ma vytiahnuť von. Po celý čas od letiska mal prsteň vo vrecku a čakal na tu správnu chvíľu, keď mu poviem svoje ÁNO…

Čo z vašich osobností ste chceli zahrnúť a zosobniť na vašej svadbe? Obaja máme radi tradičné veci, vôňu dreva, prírody a čaro slovenského folklóru. Nechceli sme svadbu ovplyvnenú najnovšími trendmi. Chceli sme do našej svadby vniesť kúsok seba, naše "tradičnô".

Takže ste zvolili folklórny štýl. Čo všetko ste zladili v tomto duchu? Áno, k folklóru máme naozaj veľmi blízko. Sama som členkou folklórneho súboru, dohodli sme sa teda, že aj naša svadba sa bude niesť v tomto duchu a zachováme naše zvyky. V prvom rade sme sa snažili nájsť ten správny priestor pre našu ľudovú svadbu, čo sa nám aj podarilo. Myslím, že lepšie sme si ani nemohli vybrať. Našou voľbou sa stal prírodný areál Stodola na Ľubianke.

V prvom momente, keď sme tam spolu prišli, sme sa zamilovali a vedeli sme, že toto je náš dokonalý svadobný priestor. Vôňa dreva, prírody a toho "tradična" nás oboch ohromila. V tomto duchu sme si zladili aj výzdobu priestoru a svadobných stolov. Zvolili sme si jednoduchosť so spojením prírody a tradičných materiálov a vzorov, ktoré sa objavili aj na svadobných stoloch vo forme machu, dreva ako svietnikov, klasických krčahov s poľnými kvietkami, vrecoviny či ľudových stúh…

V ľudovom duchu sme si zvolili aj výber svadobných oznámení, ktoré nás vystihovali, boli veľmi jednoduché, tradičné a také "naše". Tiež svadobný vankúšik na obrúčky, ktorý som si vlastnoručne vyrobila. Výzdoba doma počas odobierky, kytica, pierko pre ženícha a svadobčanov sa tiež niesli v ľudovom duchu.

Prvky folklóru sme sa snažili vniesť aj do detailov ženícha a nevesty. Manžel mal motýlika s ľudovým vzorom a manžety, ja som mala zase na hlave tradičný venček z lúčnych kvietkov, ľudovú stuhu na šatách, dokonca i podväzok, ktorý som dostala od svojej úžasnej svedkyne.

Ako ste riešili výzdobu a kvety? Robili ste si ju sami alebo ste si nechali pomôcť? O výzdobu sály vrátane kvetov na stoloch sa postarala šikovná pani Štalniková zo Stodoly. Povedali sme jej našu predstavu a ona z nej spravila nádhernú realitu. Ani si neviem predstaviť, že by sme to mali robiť my. Jednoducho pri všetkých tých povinnostiach by sme to nestihli. Moja milá mamička pripravila krásnu výzdobu u nás doma, kde sa konala odobierka.

Využívali sme najmä tradičný krušpán, ktorý bol na svadbách zvykom. Bol vytvarovaný do tvaru srdiečok a obviazaný ľudovými mašľami. Krušpán sme využili aj na výzdobu auta, či ako pierka pre svadobčanov. Milá suseda mi vyrobila krásne ikebany do kostola a na stoly v dome pri odobierke a hlavne, nádhernú svadobnú kyticu a pierko pre ženícha z poľných kvietkov. Niektoré sme kúpili v kvetinárstve, iné natrhali vlastnoručne či vypestovali.

Čo vám na vašej svadbe ľudia najviac chválili? Keďže manžel pochádza z Bratislavy, mali sme na svadbe veľa hostí práve odtiaľ, a tí naše slovenské zvyky a tradície ani veľmi nepoznali. Najviac nám ľudia chválili všetky zvyky, ktoré sme dodržiavali, pretože ich mnohí videli po prvýkrát. A samozrejme nádherný priestor hostiny, výzdobu a detaily, s ktorými sme sa snažili pohrať, no a, samozrejme, nevestine šaty.

Tak prezraď, čo zo slovenských tradícií ste mali? Snažili sme sa dodržať typické svadobné zvyky, ktoré sa na svadbách v minulosti robievali. Pred odobierkou ma môj manžel nesmel vidieť v svadobných šatách, lebo by to mohlo priniesť nešťastie. Ako nevesta som mala na sebe niečo staré, modré, požičané a darované.

Pred obradom sa konala v dome nevesty odobierka, hralo sa na harmonike, spievali ľudové piesne a následne sme sa pešo v sprievode so všetkými svadobčanmi vybrali do kostola so sprievodom hudby.

Pri príchode na hostinu sme tradične pili vodu z jedného pohára, jedli kúsok chleba so soľou, rozbíjali tanier, zametali spoločne črepiny a konalo sa i tradičné prenášanie nevesty cez prah. Pri hlavnom jedle nesmelo chýbať spoločné jedenie jednou drevenou lyžicou a klasické – polievka je málo slaná.

Počas hostiny sa hralo i na harmonike a spievali ľudové piesne, hrali klasické párové svadobné hry a o pol noci sme mali čepčenie, o ktoré sa postaral náš úžasný folklórny súbor Jánošík z Partizánskeho.

Dodržali ste svoj rozpočet? Čo boli tie najvýraznejšie položky a na čom sa vám, naopak, podarilo ušetriť? Predtým, ako sme začali plánovať svadbu, som sa známych popýtala, aký mali rozpočet na svadbu. Zároveň som pritom dostala mnoho rád a námetov na dodávateľov. Keď sme sa teda pustili do príprav svadby, vedela som už zhruba presne, ktoré položky koľko stoja, a tak sme si spravili rozpočet, ktorý sa nám koniec koncov aj podarilo dodržať takmer do eura.

Svadba je dosť drahá záležitosť, a v dnešnej dobe obzvlášť. Najvýraznejšie položky boli určite fotografka, svadobné menu pre toľkých hostí, koláče, alkohol, DJ a svadobné šaty. Postupne s ďalšími drobnosťami sa taká svadba dokáže vyšplhať do naozaj značnej sumy peňazí. Snažili sme sa teda ušetriť na položkách, na ktorých sa dalo, samozrejme tak, aby sme neubrali z kvality. Chodili sme, volali sme, pýtali sme sa a vyberali si. No mali sme aj položky, pri ktorých sme si povedali, že na tomto šetriť nechceme.

Podarilo sa nám ušetriť na ženíchovom obleku a topánkach, ktorý sme boli kupovať v Poľsku. Ďalej na svadobných šatách, ktoré som si zhodou náhod vybrala úplne najlacnejšie, aké som doposiaľ videla a pritom sa mi páčili najviac. 🙂 Boli to jednoducho „moje“ svadobné šaty. Ďalej na svadobnej kytici, ktorú mi spravila naša úžasná suseda a na svadobnej torte, ktorú mi zase upiekla moja úžasná maminka, ale aj na ďalších veciach, ktoré sme sa snažili urobiť vlastnoručne či za pomoci priateľov a dobrých susedov. No na niektorých veciach sa naozaj šetriť nedá. Svadbu máme predsa len raz za život.

Ktoré momenty svadobného dňa si chceš navždy pamätať? Pre mňa najsilnejší moment nášho svadobného dňa bol ten, keď nás pán farár počas obradu vyzval, aby sme si povedali svoje sľuby a dali snubné prstene. Vtedy som sa pozrela do manželových očí a uvedomila som si, že sen sa stáva skutočnosťou. Že všetky nezhody, pády, opätovné postavenia na nohy, krásne chvíle a nespočítateľné spoločné okamihy nás priviedli až sem. Že vďaka všetkému, čo sme prežili, sme sa dostali až na toto miesto, pred oltár.

V tom momente na mňa prišiel všetok príval emócií a vedela som, že to, čo robíme, je správne a ďakovala som Bohu za to, čo mi priniesol. Bol to neskutočný moment nášho svadobného dňa, plný emócií, vďaky, pokory, radosti a šťastia. Ešte teraz sa mi tisnú slzy do očí…

Viac fotografií zo svadby Michaely a Petra:

Miške za krásne slová ďakujeme a prajeme krásne manželstvo!


Komentáre

    Pridaj príspevok