Nevesta Monika: „V dnešnej dobe už nie je problém zorganizovať svadbu snov aj zo zahraničia.“

Reálne svadby

3. nov 2015

Organizovať svadbu zo zahraničia sa môže zdať náročné a logisticky nemožné. O presnom opaku Vás presvedčí Monika (@monicalondon), ktorá všetko s prehľadom zvládla aj z 2000km vzdialeného Londýna. A ako si užili svadbu snov? Spontánne, veselo, uvoľnene, veď si prečítajte!

Vaša svadba ma zaujala okrem iného aj tým, že bola plánovaná zo zahraničia. Tak poďme od začiatku. Ako ste sa do zahraničia s manželom dostali a čo tam robíte? Do zahraničia sme sa dostali lietadlom. 😀 Ale vážne: do zahraničia, konkrétne do Anglicka, som prišla za mojou maminou pred skoro šiestimi rokmi. Môj manžel tu je jedenásty rok a spoznali sme sa až tu v Londýne. Pracujem ako manažérka vo Frozen yogurt shope a manžel pracuje ako barman.

Kedy sa vo vašom vzťahu začalo hovoriť o svadbe? Kedy presne to bolo, to si netrúfam povedať. Keďže som priamy človek, a čo ma zaujíma, na to sa spýtam, tak je celkom možné, že to bolo po roku vzťahu. Len tak, v rámci normálnej debaty. Ale vážne rozprávanie o svadbe bolo až minulý rok v máji, kedy sme sa dohodli na termíne svadby.

A ako potom prišlo k zásnubám? Zásnuby som chcela, lebo to patrí k ďalšiemu kroku vo vzťahu. Manžel vedel, že chcem, aby zásnuby boli na výnimočnom mieste. Samozrejme, nebol to pre mňa veľký šok, pretože som už očakávala, že budeme mať zásnuby, ale aj tak ma v tom momente prekvapil. Zasnúbili sme sa pol roka od dohodnutia dátumu svadby. Požiadal ma o ruku na ostrove slnka, na Malte.

V ten večer sme sa uchodili a nechápala som, o čo mu ide. Chodili sme z reštaurácie do reštaurácie a nikde sme nezostali ani chvíľku. Nerozumela som, čo sa mu nepáči. Vždy chcel sedieť tam, kde je nádherný výhľad, ale tie miesta boli samozrejme vždy obsadené. Tak sme šli nakoniec unavení na hotel, a tam pri bazénoch si kľakol a podal mi zavretú škatuľku. V tom momente, ako som uvidela ten krásny prsteň, som sa rozplakala, pretože o zásnubách sníva skoro každé dievča. A ja som nebola výnimka, takže ma to celé veľmi dojalo. Vtedy som pochopila jeho zvláštne správanie v ten večer, ako sa snažil nájsť krásne miesto a nepodarilo sa. Bolo to humorné a milé zároveň.

Ako sa začalo plánovanie? Plánovanie sa začalo postupne. Išla som od najdôležitejších vecí, ktoré treba na svadbu.

Bol to problém riešiť všetko zo zahraničia? Riešiť svadbu zo zahraničia problémom nebolo. V dnešnej dobe e-mailov a mobilov bolo veľmi ľahké sa s každým skontaktovať.

Aká bola tvoja vysnívaná svadba? Moja vysnívaná svadba bola hlavne taká, na ktorej by nechýbali moji rodičia a sestry. Kde a aká presne by bola, bolo vedľajšie. Keďže manžel svadbu pri mori nechcel, tak sme si zvolili svadbu na Slovensku s blízkou rodinou a s priateľmi. Vždy som chcela, aby svadba mala voľný priebeh, čiže žiaden starejší, ktorý by narúšal zábavu hostí hrami. Chcela som, aby sa hostia cítili prijemne a robili si, čo chceli, jedli kedy chceli, tancovali koľko chceli…

Čo nemohlo chýbať? Mojím snom bolo mať na svadbe manželov Žitňanských (fotografka, kameraman – poznámka autorky). Bez nich by som svadbu určite nechcela. Mojou najväčšou prioritou bolo mať najkrajší deň v živote a môcť sa spoľahnúť na to, že svadbu natočia a nafotia profesionálne. Nemohla chýbať ani agentúra na výzdobu, keďže som nemala čas robiť si výzdobu sama a veľká diaľka ma obmedzovala. Predovšetkým som chcela, aby výzdoba bola tip-top a dych vyrážajúca, tak som hľadala tých najlepších na slovenskom trhu.

Tiež som chcela pohodlie a prežiť deň svadby bez stresu tak, aby som si ho mohla vychutnať plnými dúškami. Svadba je len raz za život, takže som nechcela vyberať medzi najlacnejšími, ale mať istotu a dôveru v toho, komu zverím svadbu do rúk a nesklamať sa. Výsledok svadby a ten pocit spokojnosti je na nezaplatenie. Ďalej bola určite dôležitá aj kvalitná hudba a v neposlednom rade aj výborná cukrárka. Všetko to boli ľudia, ktorých mi poradila pani Žitňanská. Kto iný by tieto veci ovládal lepšie ako ona? 🙂

Užívala si si prípravy? Čo najviac? Prípravy som si užívala s kľudom a veľmi som sa tešila na ten deň. Pri predstave, ako budem prichádzať na obrad, sa mi tisli slzy do očí. Veľmi ma tá predstava dojímala. Všetko som si plánovala, zapisovala a riešila. Dlhé hodiny na internete ani radšej nechcem porátať. Najviac som si samozrejme užívala skúšku šiat.

Svadobné šaty.. pre nevestu jedna z najdôležitejších vecí. Aké boli tvoje? Ako si ich vyberala? Deň, kedy som si ich išla vybrať, bol veľmi pekný a mal svoje čaro. Mala som dohodnutú jednu jedinú skúšku šiat, a to v Trenčíne, v salóne WEM. Bola som si istá, že tam si vyberiem. A tak aj bolo. Skúška trvala skoro štyri hodiny, v rámci ktorej sme sa veľmi nasmiali. Majiteľka je veľmi milé žieňa a som rada, že som ju spoznala. Povedala som jej, aké šaty si predstavujem a vyskúšala som šesť svadobných šiat, z ktorých som mala dvoje ako favoritky, a nakoniec som si vybrala tie moje. ❤ Musela som vyberať vyraďovacím spôsobom, pretože sa mi páčili všetky. A nechala som si samozrejme aj poradiť.

Čo boli veci, na ktoré si sa pri plánovaní najviac sústreďovala? Keďže som našu svadbu zverila do rúk odborníkom, väčšinu vecí som nechala na nich. Asi najviac som sa sústreďovala na výzdobu. Čo by som tam chcela mať a ako by mala vyzerať.

Ako ste vyberali miesto hostiny a obradu? Miesto obradu a hostiny som vybrala za pomoci našej fotografky, ktorá mi, ako som už spomínala, so svadbou najviac pomáhala. Ona mi dala tipy na krásne miesta na Slovensku a blízko našich bydlísk. A z tých sme si potom vybrali Pálenicu v Jelšovciach.

A ako napokon prebehol samotný svadobný deň? Ráno som vstala asi 3 hodiny pred budíkom, keďže som nemohla spať. O 9-tej som sa osprchovala, naraňajkovala a o 10-tej sme nasadli do auta a šli sme do vedľajšej dediny pre slané pečivo. Odtiaľ rovno na miesto svadby. Obrad, hostinu aj ubytovanie sme mali všetko na jednom mieste, čo bola veľká výhoda. V Pálenici nás už čakali dievčatá na naše skrášľovanie a manželia Žitňanskí. Dievčatá najskôr začali česať a líčiť maminu a družičky. Ja som prišla na rad ako posledná.

Potom to už išlo všetko veľmi rýchlo: – obliekanie do šiat – obrad – gratulácie – fotenie sa s rodinou a s priateľmi – rozbitie taniera pre šťastie a zametanie črepín – prípitok – večera – prvý tanec mladomanželov – zábava – krájanie svadobnej torty – prehliadka archívu v pivničných priestoroch – vypúšťanie svietiacich balónov – príchod karikaturistu a jeho kreslenie hostí cez voľnú zábavu – hádzanie kytice a podväzku – začepčenie a krátky program súboru – popolnočný prvý tanec – zábava do rána

Akú pieseň ste si vybrali ako svoju prvú? A prvú po polnoci? Prvý manželský tanec sme mali na pesničku: Peabo Brison & Roberta Flack – Tonight I celebrate my love. A po polnoci to bola skladba od Ellie Goulding – Love me like you do.

Ako hodnotí svadbu manžel? Manželovi sa páčilo, že bola perfektne zorganizovaná. Nadšený bol aj z toho, že ešte niekoľko dní po svadbe hostia svadbu veľmi chválili, že na takej ešte neboli. A doteraz na ňu radi spomíname a sme šťastní, že dopadla tak, ako sme chceli a vysnívali si.

Ktorý moment bol pre teba úplne ten NAJ? NAJ moment bol pre mňa príchod na obrad. To, ako všetci na mňa s očakávaním pozerali, natáčali na mobil a usmievali sa na mňa. Hostia, ktorých som nepoznala a spoznala som ich až na našej svadbe, ale hlavne môj Richard a jeho žiariaci pohľad plný lásky na mňa. V tom momente ma to veľmi dojalo, čomu pomohla aj hudba, ktorú hrala skvelá harfistka. Spolu s ocinom sme nemohli udržať slzy. Cítila som sa šťastná ako nikdy pred tým. Úžasný pocit nekonečnej eufórie, spokojnosti a šťastia.