Nevesta Nikola: „Počas prvého svadobného tanca nám hrala pieseň Kade chodím, tade pijem.“

Reálne svadby

13. okt 2015

Výnimočnosť tejto svadby je v jej tradičnosti a jednoduchosti. Svadba, ktorá sa nehrá na „americkú“ dokonalosť ale necháva vyniknúť ľudové prvky a prírodného ducha oboch mladomanželov. Ženích v kroji, nevesta vo vyšívaných šatách s kyticou lúčnych kvetov a živá ľudová hudba – na to musí byť odvaha a povaha a aj určitá dávka nadhľadu. A ten určite tejto dvojici určite nechýba.

Na úvod by sme chceli vedieť niečo o tebe, predstav sa nám. Volám sa Nikola, ale všetci ma volajú Nika. Mám 24 rokov, pracujem z domu pre firmu zaoberajúcu sa technickými izoláciami. Mám teda dosť priestoru rozvrhnúť si deň podľa seba a dosť času postarať sa aj o niekoľko zvierat, ktoré doma máme. Manžel robí to isté, takže máme potom spolu čas aj na sezónne práce okolo domu – predovšetkým kosenie trávy na seno a takisto prerábanie domu a jeho okolia. Aká som – najviac ma bavia domáce práce (naozaj :D), staranie sa o zvieratá a typické hospodárske práce s tým spojené. Keby som si mohla vybrať, žijem kdesi pod lesom, na samote, v drevenici s viacerými hospodárskymi budovami a kopou všakovakých zvierat. Žili by sme čo najviac nezávisle a čo najviac v kontakte s prírodou. Ľudia sa mi akosi začínajú protiviť, lebo všade, kam prídem, sa stretávam poväčšinou iba s ohováraním, klamstvom, pretvárkou a závisťou. Česť výnimkám. Preto by sme aj s manželom radi od toho všetkého unikli. V dnešnej dobe to vyhľadáva čoraz viac ľudí po celom svete.

Ako ste sa s manželom spoznali a ako vznikla vaša láska? Stretli sme sa na jednom politickom seminári v Košiciach. Mňa tam nalákal kamarát ako na "ochutnávku vín", keďže by som vo veku 17 rokov asi na nič podobné dobrovoľne neprišla 😀 No dokopy sme sa dali až o 3 mesiace neskôr, na Silvestra 2008.

Od vtedy prešlo pár rokov a začalo sa schyľovať ku svadbe. Ako prebehlo vaše zasnúbenie? Vlastne ani neprebehlo. Dostala som na Vianoce 2013 prsteň zabalený v krabici od tlačiarne. A proste sme to bez slova obaja brali ako TEN prsteň.

Ako prebiehal váš svadobný deň? Ráno bolo strašne hektické, keďže sme vôbec nič nestíhali. Noc pred tým sme do tretej ráno došívali stužku na moje šaty a ráno mi ju na ne mama prišívala. O 7:30 šiel manžel ešte zabiť kohúta do polievky, pričom som mu musela asistovať. Odtiaľ som bežala so švagrinou ku kaderníčke a vizážistke na ôsmu. Keď sme sa vrátili, doma bol chaos, neporiadok, všade čosi pohodené a veľmi veľa ľudí . Ešte sa pripravovali pierka a varila polievka, pripravovali sa obložené misy, šaláty… Bola som rada, keď sme odtiaľ mohli "ujsť" na portrétne fotenie, pri ktorom som si natrhala svoju svadobnú kyticu. Obrad sme mali až o 17:00, no všetko to zbehlo veľmi rýchlo a ledva sme stihli pripraviť to, čo sme chceli. Napokon sa stalo, že manžel na obrad meškal 40 minút, čo najviac hnevalo chudáka starostu. Ten sa výnimočne kvôli nám dopravil do drevenice, kde sme mali aj hostinu, a v neskutočnom teple tam naštvaný stál taký čas! Už som si myslela, že odíde – no horor! 😀 Napokon stratený drahý dorazil (bol voziť svadobných hostí!) a všetko prebehlo, ako malo. Keď sa všetci po obrade usadili a ja som videla, že má každý svoje miesto (keďže sme mali problém s malým priestorom), všetko zo mňa opadlo. Najväčšie uvoľnenie však priniesla až kapela Muzička, ktorá hrala od 20:00 do 4:00 ráno. Pretancovali sme celú noc.

Aký moment si pamätáš z celého svadobného dňa najviac? Z obradu si bohužiaľ pamätám najviac to manželovo meškanie, z hostiny jednoznačne muziku, ktorá bola neuveriteľná a nezabudnuteľná. A z rána, hmm, lúčenie sa s Muzičkou 😀 Naozaj ich milujeme.

Čo bol pre teba ten NAJ moment? Celkový pocit, že som už len jeho a on je už iba môj. Konkrétny moment nemám, celé to bolo veľmi osobné a emotívne.

Takáto originálna svadba si asi žiadala viacero rúk a hláv dohromady. Kto ti so svadbou najviac pomáhal? Ako? Najviac mi pomohla mama a švagrinka. Mama napiekla všetky koláče, aj do výslužiek, ušila mi šaty. Švagrinka nám pomáhala celý piatok aj sobotné ráno, bolo toho veľa, preto si to veľmi vážim. Po príchode babky a druhej švagrinky to šlo celé ešte rýchlejšie Tie sa starali hlavne o jedlo a zvládli to na jedničku. A veľká pomoc bola aj od kamaráta Paľa, ktorý nám umožnil svadbu v jeho drevenici a sám nám aj po celý čas griloval a navaril výbornú kapustnicu. Pomohlo mi veľmi veľa ľudí – svokra zabezpečila množstvo jedla a takisto všetky taniere, poháre a všetko čo s tým súvisí. Každý pomohol, čím vedel.

Koľko si svadbu pripravovala a aké boli tvoje prvé kroky? S hrubými prípravami som začala už v novembri 2014, no tak ozajstne sa to začalo asi 3 mesiace pred svadbou. To sme hlavne vyšívali tú stuhu! Už dlho nechcem vidieť žiadnu ihlu ani bavlnku!

Vyzerali ste naozaj ako pár vystrihnutý z ľudového výjavu. Aké tradície ste na svadbe dodržali? Tradície, ktoré sa dnes berú ako tradičné na svadbách, sme vlastne nemali. Jediné, čo bolo, bol rozbitý tanier a čepčenie. "Redový tanec" sme ani jeden nechceli, tak sme ho proste obišli a tancovali sme si hneď s kým prišlo. Rôzne svadobné hry by boli pre nás skôr utrpením, tak načo sa do toho siliť. Navyše si ani neviem predstaviť, žeby sme prerušili tú skvelú tanečnú atmosféru nejakým "zhryzávaním“ podväzku (ani som ho nemala) alebo vyberaním vajíčka z nohavíc 😀

Koho nápad bol "folklórna svadba" a ako sa pripravovala? Čo bolo pri takomto koncepte najväčší "zaberák"? Ani to nebol nejaký nápad, u nás to bolo veľmi prirodzené. Obaja sme orientovaní týmto smerom, aj keď ani jeden nie sme zo súboru. Ide skôr o životný štýl, o hodnoty, o únik od konzumu, ktorý sa na nás valí zo všetkých strán. Pred rokom sme si na Liptove kúpili starú drevenicu, v ktorej bývame a plánujeme založenie kozej farmy. Milujeme ľudovú hudbu, architektúru, celkovo to čaro folklóru. Navyše, takáto svadba sa veľmi ľahko zladila s konceptom lacnej svadby len v kruhu najbližšej rodiny. Nemáme radi pretrblietané, preružovelé a najmä predražené senzácie. Niekto sa v tom môže cítiť ako ryba vo vode, no to nebol náš prípad. Spravili sme si to po svojom a všetko sa to akosi vytváralo samo. Najväčší zaberák bolo asi uspôsobenie drevenice tak, aby sa dalo pohodlne aj najesť, aj zatancovať, aj porozprávať. To sme veľmi dlho hútali a pobehovali hore dolu so stolmi a stoličkami.

Čo všetko ste robili „handmade“ – svojpomocne? Sami sme si piekli, varili, šili šaty, pripravovali pierka (z rozmarínu a levandule), zdobili priestory – aj keď tu mi pomohla svadobná dizajnérka Sisa, ktorá mi požičala niekoľko krásnych vecí. Vlastne sme nič neobjednávali, okrem torty a medovníčkov. Ešte aj víno a mäso sme zohnali domáce.

Na akú pieseň ste tancovali svoj prvý manželský tanec? Vôbec netuším 😀 Pri príchode kapely sme neboli, lebo sme ešte boli využiť svetlo na zopár fotiek. Keď sme sa vrátili (doslova sme bežali), Muzička už hrala, no my sme sa hanbili začať tancovať. Tak sme chvíľku stáli a keď to už bolo trápnejšie ako samotný tanec (manžel vôbec nevie tancovať), začali sme teda tancovať. Ale zdá sa mi, že to bola pieseň Kade chodím, tade pijem. Veľmi romantická 😀 Odvtedy sme tancovali stále a manžel sa to dokonca aj naučil.

Ako sa vlastne cítiš po svadbe? Cítim sa skoro tak, ako pred svadbou, ibaže omnoho zamilovanejšia a s milým trojtýždňovým suvenírom zo svadobnej noci.

Tak to naozaj gratulujeme a zdá sa, že tým vyvraciaš aj mýty o svadobnej noci – že neexistuje. 😀 Ešte na záver, aké tipy by si dala budúcim nevestám? Nestresovať sa, aj keď sa to ľahko hovorí. Hlavne si to užite, lebo sa tento deň skončí oveľa rýchlejšie, ako by ste samé chceli. Manželstvo nie je len papier – ten kto to hovorí, nebol nikdy ženatý /vydatá. A keď boli, tak nešťastne. Je to neuveriteľný pocit súdržnosti, spätosti, bezhraničnej lásky a novej rodiny.