Nevesta Silvia: „Moje svadobné šaty – to bola láska na prvý pohľad!“

Reálne svadby

23. feb 2016

Mnohé z vás určite poznajú Silviu, ktorá svoje prípravy a pocity pred svadbou často zdieľala aj na našej stránke. Ako sama priznáva, mojasvadba.sk jej viackrát pomohla, hlavne vďaka vám, nevestám. Teraz je čas, aby sa podelila o svoje skúsenosti, pocity a dojmy zo svadby a možno tým inšpirovala ďalšiu nevestu.

Tak poďme na začiatok: čo vás dvoch dalo dokopy? Bola som štvrtáčka na gymnáziu a ako každá správna študentka, aj ja som chcela byť nezávislá od rodičov, takže som brigádovala v McDonalde. Mala som akurát nočnú zmenu a obsluhovala som ľudí pri okienku (drive). A vtedy sa tam objavil ON. Usmieval sa na mňa, ja na neho tiež, ako správna obsluha. Objednal si, odovzdala som mu objednávku a odišiel. Bol mi veľmi sympatický, ten úsmev a jeho žiariace oči si pamätám dodnes. Asi o pol hodinu prichádzalo k okienku to isté auto – prišiel aj s kamarátom (neskôr som sa dozvedela, že ma ten jeho kamarát prišiel ohodnotiť a odobriť). Bolo mi to vtipné, keď som ho tam znovu uvidela. Vtipnejšie ale bolo, že prišiel aj do tretice. Ale tentokrát už sám. Prišiel mi zaželať pekný večer a rýchlu službu. Neskôr si ma našiel na facebooku a začali sa dlhé konverzácie, ktoré vyústili do prvého rande.

Ako dlho ste spolu? Kedy si začala tušiť, že to bude ten pravý? Sme spolu od 5.11.2010, takže je už viac ako 5 krásnych rokov. Ale ani za tie roky nemôžem povedať, že sa úplne poznáme, vždy príde niečo, čo sme o tom druhom doteraz nevedeli. 🙂 A kedy som to začala tušiť? Asi po roku vzťahu sme sa s drahým rozhodli odísť zo Slovenska za prácou. Boli sme tam 2 roky, čo náš vzťah neskutočne upevnilo. Sme pre seba ako stvorení, dopĺňame sa po každej stránke, jednoducho povedané – našli sme sa. A je fajn, že sme si to uvedomili obaja.

A tu už zabŕdneme do svadobnej tematiky. Ako prebehli zásnuby? O téme svadba sme sa bavili skoro 2 roky, neviem prečo ma ten môj drahý tak naťahoval. Veď ako každá žena, keď počuje slovo svadba, aj ja som myslela hneď na zásnuby. U nás to tak ale nebolo, riadne som sa na ne načakala. Bolo to predminulý rok na začiatku leta, akurát som dokončila v škole všetky skúšky a mala som už konečne voľno. Lenže ja som neskutočne energický človek a keďže drahý chodil do práce, ja som sa nudila a bola som sama doma smutná. Drahý to videl, tak ma zobral v jeden pekný večer na večeru. Išli sme na miesto nášho prvého bozku. Chodievali sme tam na každé naše výročie a aj vo všedné dni, takže mi to nebolo vôbec podozrivé. Nápadné mi to začalo byť až po vynikajúcej večeri, kedy sa drahý začal správať čudne. Videla som, že je celý nesvoj a vystresovaný. Dorazili sme na miesto, vychutnávali sme si krásny teplý letný deň, keď ma zrazu oslovil. Obzrela som sa cez rameno a on kľačal. Neverila som vlastným očiam, že už je to tu! Doteraz si pamätám jeho slová: „Preukázala by si mi tú nesmiernu česť a vzala by si si ma za muža?“ Po týchto slovách som ostala ako obarená, bolo to krásne. Samozrejme, že som súhlasila. Navliekol mi prstienok na ruku, a ja som sa naň nevedela vynadívať. Stáli sme tam v objatí, šťastní ako nikdy predtým a v tom začala striekať fontána! Ani si neviete predstaviť, aké to bolo čarovné. Samozrejme, drahý mi tvrdil, že to bolo dohodnuté, o čom doteraz pochybujem. Ale bola to jedna nádhera. Lepšie miesto na žiadosť o ruku si neviem ani predstaviť.

Zásnubami sa odštartoval predsvadobný kolotoč, užívala si si prípravy? Alebo boli aj momenty typu: "stačí, svadba nebude!"? Áno, je to pravda, zásnubami som sa stala šialenou. Zásnuby prebehli na konci júna 2014 a už o mesiac som mala všetkých dodávateľov zajednaných na september 2015! Zo začiatku som si to neskutočne užívala, tešila sa, obzerala, nakupovala. Neverila som, keď som videla na odpočítavadle číslo 420, že sa svadby niekedy dočkám. Ale čím bola svadba bližšie, tým som mala k jej plánovaniu väčšiu nechuť. Asi mesiac pred svadbou som rezignovala a mala som sto chutí všetko zrušiť. Hádala som sa s mamou o takých hlúpostiach, že to snáď ani nebolo možné. Už aj môj drahý zaregistroval, že sa neteším, ale podporoval ma, je to moje zlatíčko a spolu sme to zvládli. 🙂

Na mojasvadba.sk patríš k tým aktívnejším nevestám, čo ti dala táto stránka? Pomohla ti nejako? Na MS som stretla hlavne veľa super žien a dievčat, s ktorými som sa mohla o svadbe voľne porozprávať, lebo nie všetci z rodiny ma chceli dookola počúvať. Nazbierala som tu neskutočne veľa nápadov a inšpirácii, dokonca som získala niekoľko skvelých kamarátok, lebo vzťahy sú tým, čo robí život pekným. 🙂

Aké boli tvoje predstavy o vašej svadbe? A aké boli predstavy tvojho manžela? Mojou hlavnou prioritou bol obrad vonku. Keďže sme zo Žiliny, na výber sme veľmi nemali. Rozmýšľala som nad hotelom Bránice, ale nevedeli zorganizovať obrad vonku, takže by sme si to museli všetko riešiť vo vlastnej réžii. Nakoniec sme teda vybrali Hotel Villa Nečas, kde majú nádherný altánok v záhrade. Behom príprav som samozrejme asi 5x zmenila farbu výzdoby, o kvetoch nehovoriac, ale konečný výsledok stojí za to, aspoň pre nás. A predstavy môjho manžela? Poviem to v skratke: „Zlatko povedz mi o koľkej a kam, a ja prídem!“ 😀 No nemilujte ho!

Ako prebiehal svadobný deň? Boli aj nejaké neočakávané situácie? Svadobný deň sa začal cestou ku kaderníčke. Odviezla som sa tam sama. Ako som šoférovala a hrali nejakú veľmi romantickú pesničku, až vtedy mi došlo, že práve dnes je ten deň D! Začala som plakať ako malá. U kaderníčky a zároveň kozmetičky som sa zdržala dlhšie, ako som plánovala, takže nám to nabúralo celý harmonogram. Obliekanie prebehlo behom 5-tich minút, všetko sa podarilo, ako sa malo, s celkovým výzorom som bola veľmi spokojná, ale stále dosť nervózna. Pripomínam, od rána som nič nejedla. Fotografka ma odviezla k drahému domov, tam sme si naplánovali prvé stretnutie, pretože som chcela, aby bol zdokumentovaný aj prvý okamih, keď ma uvidí. 🙂 Tak som na neho čakala v našej izbe a vtedy vošiel… Nezmohol sa na slovo, chudáčik môj, ledva to predýchal, a ja som bola veľmi šťastná.

Ďalej nasledoval prípitok (neformálny) s jeho rodičmi – podotýkam 67% domáca slivovica na prázdny žalúdok. Mala som jeden pohárik, ale drahý mi musel pomáhať dolu schodmi. No bolo veselo! 🙂 Na rad prišlo fotenie, jeho ukážku máte možnosť vidieť v našom svadobnom albume. Fotenie sa nieslo vo veselom duchu, keďže som už mala trošku uhnuté – ešteže som nebola tehotná. 🙂 Po fotení rýchlo domov, čakali sme na odobierku. Všetko sa vydarilo, drahý spoznal podľa rúčky svoju drahú. Potom obrad, všetko bolo milé, krásne a plné lásky. Najviac sa mi vryl do pamäte okamih, kedy drahý zvolal na plné hrdlo ÁNO a ja som vybuchla smiechom. 😀 Nečakala som, že to povie tak rázne. Našťastie to máme zachytené na kamere – spomienka na nezaplatenie! Takže sme s stali manželmi.

Nasledovalo fotenie s rodinou, vítanie novomanželov chlebom a soľou, rozbíjanie taniera a potom hostina. Všetci sme sa výborne napapali, jedlo bolo neskutočné. Krájanie torty nechýbalo ani u nás, hlavne, že som z nej nemala ani kúsok. 🙂 Nasledoval náš prvý manželský tanec, rodičovský tanec a zábava. Náš DJ a starejší v jednom zorganizoval rôzne hry pre hostí, neskôr sme ako dar dostali koncert od jednej skupiny. Bolo to nečakané, všetci tancovali ako o život. Po super koncerte nám zaspieval môj, teraz už, švagor. Bolo to on neho veľmi milé, nechcela som ho obťažovať, ale nakoniec sa nechal prehovoriť. Neskôr pred polnocou ma uniesli drahého kamaráti – nemuselo to síce byť, ale aspoň som si na chvíľu oddýchla. Manžel ma našťastie našiel a tak hybaj naspäť. Hádzala sa kytica, podväzok a potom už len pokračovala tanečná zábava do pol piatej. Bola som rada, že už končíme, ten deň ma nesmierne vyčerpal a strašne som sa tešila do postele.

Koľko svadobných hostí ste mali? Priniesol niekto aj nečakaný svadobný dar? Mali sme okolo 60 hostí, vlastne len najbližšiu rodinu a pár kamarátov. Pozývali sme najmä tých, s ktorými sa reálne v živote aj stretávame. Nepozývala by som niekoho len preto, že sa to patrí. A svadobný dar? Všetkým sme dali dopredu vedieť, že nepotrebujeme zbytočnosti a hlavne nechceme, aby sa zdržiavali ešte aj výberom svadobného daru. Naznačili sme im, že „stačí“ hotovosť. Ale našli sa aj takí, ktorí nám darovali aj niečo iné. Nebola som nahnevaná, naopak, boli to skvelé dary, ako napríklad víkendový pobyt, aby sme si oddýchli od svadobných stresov alebo už vyššie spomínaná kapela, ktorá sa nám a rovnako aj hosťom veľmi páčila.

Aká bola vaša prvá spoločná pieseň? Mali ste na svadobný tanec nacvičenú choreografiu? Našou piesňou bola Falling Slowly od Once. Táto pieseň mala pre nás hlbší význam, preto bola jasnou voľbou. Áno, chodili sme aj nacvičovať choreografiu, ale v ten deň sme boli v takom strese, že sme si povedali, že ideme jednoducho improvizovať. Drahý sa toho prvého tanca veľmi obával, preto som ho do toho nechcela nútiť. Bolo to veľmi milé, jemné, romantické – skrátka také ako my.

Kapitola sama o sebe sú určite svadobné šaty. Čo by si povedala o tých svojich? Oooooo šaty! Bol to veľký boj! Tie moje svadobné som začala hľadať rok pred svadbou. Skúšala som rôzne typy, strihy, výstrihy, rukávky, atď. Mojej postave vraj pristali všetky, takže som mala ťažké rozhodovanie. Jedného pekného dňa som kráčala do salónu Nicole v Bratislave, aby som si tam vyskúšala moje vysnívané šaty, nádherné na modelke, čipkovaný dekolt a ¾ rukávy – jednoducho nádhera. Ale keď som prišla bližšie k predajni, zbadala som vo výklade jednoduché úzke šaty na ramienka. V momente som sa zaľúbila a chcela som ich mať čo najskôr na sebe! Bola to láska na prvý pohľad. Vzala som ich. Bolo presne 7 mesiacov do svadby. Dosť dlhý čas a samozrejme mesiac pred svadbou som začala vymýšľať, či sú to tie pravé. Našťastie ma kočky na MS prehovorili, že lepšie som si vybrať ani nemohla a mali pravdu! Za to im patrí jedno veľké ĎAKUJEM!

Čo sa hosťom na svadbe páčilo a čo chválili? Hosťom sa veľmi páčila hudobná vložka v podobe hudobnej skupiny. Chválili si krásny obrad vonku, samozrejme jedlo a nádhernú výzdobu!

Aké ste mali pocity na druhý deň? Na druhý deň sme šli do postele okolo 6-tej nad ránom. S manželom sme sa tohto momentu nevedeli dočkať. Už bolo po všetkom, všetci v zdraví prežili, zabavili sa a my sme boli už konečne manželmi. Bol to krásny pocit, úžasne sa nám s týmto vedomím zaspávalo. O to krajšie bolo ranné vstávanie, síce sme spali asi tak 3 hodiny, ale boli sme nesmierne spokojní a nadšení.

A aké máš pocity teraz, už ako vydatá žena? Moje pocity sú na nezaplatenie. Nikdy som nebola šťastnejšia. Niekedy mám síce problém s novým priezviskom, niekedy sa pozabudnem a predstavím sa starým, ale už sa to pomaly zlepšuje. Je to len o zvyku. 🙂