Rustikálna vintage svadba v Stodolienke u Hricka
Ľubka a Jaro mali naozaj krásny svadobný deň. Ich rustikálna vintage svadba v nádhernom priestore Stodolienka u Hricka vás chytí za srdce.
Kde a ako ste sa s manželom zoznámili?
Zoznámili sme sa na študentskom festivale, kde som prišla s kamoškami oslavovať svoje narodeniny. Moja spolubývajúca a jeho spolubývajúci tvorili pár, a tak sme sa tam všetci stretli a zoznámili. Potom sme sa vďaka našim kamarátom stretli znova na bowlingu, po ktorom sme si začali písať a písali sme si každý deň. Boli sme spolu na koncerte, potom na rande v kine, a tak sa začalo naše chodenie.
Ako prebehlo vaše zasnúbenie?
Úplne inak, ako pôvodne Jarino zamýšľal. Minulého roku sme sa chystali na dovolenku do Švajčiarska, kde sme mali pochodiť nádherné Alpy a rôzne iné krásne miesta. Vedel, že ma chce požiadať o ruku práve tam. Avšak pri zaobstarávaní prsteňa nastal rad komplikácií, kvôli ktorým prsteň nedorazil včas. Po návrate z dovolenky sa už nemal kam ponáhľať a „Vezmeš si ma?“ prišlo v jeden večer doma pred dverami kúpeľne, z ktorej som práve vychádzala. Bolo to vtipné, lebo som sa strašne zľakla a vôbec som nechápala, čo sa deje. Áno, vo Švajčiarsku by to asi malo svoje čaro, ale toto bolo originálne, milé, vtipné a som rada, že si tento moment nakoniec ušetril len pre nás dvoch.
Kde a v akom štýle prebehla vaša svadba?
Svadbu sme mali v Stodolienke u Hricka v Hanušovciach nad Topľou. Ani jeden nie sme odtiaľ, ale vďaka kamošom Paťke a Jakubovi, ktorí nám dali echo na novovybudovanú Stodolienku, sme našli to najúžasnejšie miesto práve tam. Vedeli sme, že hľadáme niečo drevené, s dušou a myšlienkou, nechceli sme žiadnu sálu kultúrneho domu ani nič podobné. Hneď, ako sme do Stodolienky vkročili, dojalo ma to k slzám a bolo rozhodnuté. Štýl svadby sa odvíjal od samotného priestoru – nádherný interiér potreboval naozaj minimum práce, čo sa týka výzdoby. Stavila som na jutovinu, čipku a drevo. Vedela som, že na stoloch musia byť vresy – tie kvietky milujem (zakomponované boli aj vo všetkých našich tlačovinách) a jeseň je ich sezóna, všetko som už mala v hlave vymyslené. Takže sme všetko ladili do prírodna a vintage, čo sa so Stodolienkou krásne snúbilo a vo finále mi to bralo dych.
Čo ti bolo inšpiráciou pri prípravách svadby? A ako dlho si ju plánovala?
Inšpirácie som hľadala v dosť malej miere – vtedy som využívala priamo Google, Pinterest, ale nakoplo ma aj zopár fotiek tu na Mojej svadbe. Vedela som, že to chceme jednoduché, prírodné, jemné a ekonomicky únosné. Všetky stuhy, čipky, juty a drevené komponenty som si objednávala a kupovala priebežne. A už pri tomto nakupovaní sa mi v hlave rodilo, čo, ako a kde použijeme. Túto kreatívnu stránku a plánovanie som si neskutočne užívala. Svadbu som plánovala rok – samozrejme nie vkuse, často to bolo tak, že som sa svadbe naplno venovala dva týždne a potom som mala tri týždne pauzu, kedy nebolo čo riešiť alebo som si jednoducho potrebovala od plánovania oddýchnuť, aby sa mi to v hlave uležalo.
Na ktorý moment svadobného dňa nikdy nezabudneš?
Myslím, že to bude asi samotný sobáš. Celý deň som sa cítila uvoľnene, ale tesne pred sobášom, keď som v podkroví kaštieľa na chodbe čakala a počúvala, ako hostia prichádzajú a usádzajú sa v obradnej miestnosti, na mňa prišla taká nervozita, až som mala pocit, že to nerozdýcham (v korzete to šlo celkom ťažko). Potom som zišla dolu schodmi, kde ma už čakal ocko, a keď sme zastali na prahu dverí a čakali na tú „moju“ melódiu pre príchod uličkou, vedela som, že je už dobre. Keď som potom šla uličkou a videla na jej konci Jarina a naokolo všetky tie tváre ľudí, ktorých máme radi, po nervozite nebolo už ani pamiatky a cítila som sa dokonalo šťastná. Z civilného sobáša sme chceli urobiť niečo osobnejšie, a preto sme poprosili kamarátku Paťku, aby nám na úvod prečítala báseň. Recitovala tak krásne a oduševnene, až som mala pocit, že tá silná emócia, ktorá naplnila celú miestnosť, musí skrátka preraziť okná a šíriť sa ďalej. Sama som sa neubránila dojatiu a vlhkým očiam, bolo to nádherné, stáť tam, mať po boku muža môjho života a cítiť to všetko.
S ktorými dodávateľmi si bola najspokojnejšia?
Všetci naši dodávatelia boli skvelí a vybrali by sme si ich určite znova. Ale ak by som mala vybrať top trojku dodávateľov, tak to bude určite košický svadobný salón Emin svet, miesto našej hostiny Stodolienka u Hricka a náš fotograf, ktorý sa zároveň postaral aj o strih videoklipu, Rado Cerula z Vranova. V Eminom svete mi ušili moje milované šaty, stačí, že po nich prejdem rukou a zaplavuje ma neha, pre mňa sú skrátka nadpozemské a dokonalé.
Stodolienka sa nám vryla do srdca nielen čo sa týka samotnej stodoly, ktorá má obrovskú dušu, ale tiež prístupom pána Hricka a personálu a v neposlednom rade naozaj vynikajúcim jedlom, ktoré si hostia nevedeli vynachváliť. A na prvom mieste je náš fotograf Rado Cerula – jeho práca sa mi vždy páčila, najmä éterické svadobné portréty, ktoré žiarili emóciou. Veľmi neskromne musím podotknúť, že tie naše sú najnádhernejšie, aké som kedy videla 🙂 Ale to si asi o portrétoch seba a svojho manžela myslí každá nevesta.
Fotky z príprav, obradu a hostiny sú plné krásne vystihnutých momentiek a naše video – to je LÁSKA, dojme ma zakaždým, keď ho pozeráme (a to je fakt často).
Čo by si chcela odkázať budúcim nevestám?
Každá nevesta je iná, každá pripisuje prípravám inú dôležitosť a časovú náročnosť, takže poradiť všeobecne všetkým neviem. Viem však poradiť takým, ktoré sú ako ja – všetko si chcú zorganizovať samy, dbajú na každý detail, neustále nad všetkým premýšľajú a túžia po dokonalosti svadobného dňa a po tom, aby sa všetci skvelo bavili. Ja som si všetko, čo sa dalo pripraviť vopred, vyrobila, naplánovala, rozpísala a zorganizovala.
Možno to niekomu pripadalo strašne skoro, ale vďaka tomu som si to mohla naozaj užiť a robiť to s pokojom. Preto som mesiac pred svadbou nebola uzlík nervov, čo nič nestíha a na všetkých kričí a háda sa (tzv. Bridezilla :D). Takže by som budúcim nevestám poradila nenechávať si veci na poslednú chvíľu a ak im to ich povaha dovolí, nechať si pomôcť a úlohy delegovať, ak už nie pri svadobných prípravách, tak vo svadobný deň určite, aby vo svoj deň nemuseli mať neustále telefón pri uchu a kŕče v žalúdku. Užite si každú minútu svadobného dňa po boku svojho milovaného a netrápte sa drobnosťami, ktoré nevyšli do bodky podľa vašich predstáv.
Viac fotografií zo svadby Ľubky a Jara:
Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa lásky!
Pridaj príspevok