Svadobné stolovanie v minulosti. Takto vyzerala svadobná hostina našich predkov

Svadobné stolovanie súčasnosti je neodmysliteľne späté s výzdobou, zasadacím poriadkom či svadobným menu. Čo dnes pokladáme za samozrejmé, o tom kedysi nevesty v našich končinách nemali ani páru. Ako vyzeralo svadobné stolovanie v minulosti a čo nesmelo chýbať na svadobnom stole?

Svadobná hostina začínala už deň pred svadbou

V predvečer svadby do domu nevesty a ženícha zavítali muzikanti. Tých bolo treba ponúknuť, no nezvyklo sa ich pohostiť jedlom pripraveným na svadbu. Rodičia budúcich manželov aj samotná nevesta teda potrebovali navariť a napiecť aj pre nich. Nevesta si pred svadbou veru neoddýchla a obracala sa v kuchyni do poslednej chvíle.

Čo nesmelo chýbať na svadobnom stole

Svadobné raňajky našich predkov boli strohé – chlieb a čerstvý tvaroh. Kým dnes tieto suroviny pokladáme za celkom bežné, v minulosti patrili medzi tie lepšie.

Bolo bežné, že sa pred svadbou zabil dobytok, prasa či ovce. Na svadbe sa podávali zväčša dva druhy polievok – slepačí a hovädzí vývar. Ako druhé jedlo sa podávalo mäso so zemiakmi, knedľou a rôznymi druhmi omáčok, najmä chrenová a kôprová. Celkovo dostali svadobčania až deväť svadobných chodov, takže zo svadby zaručene, neodišiel nikto hladný.

V chudobných rodinách svadobných hostí ponúkli baraninou, kyslou kapustou a neplnenými koláčmi.
Typickým jedlom bola v polovici 19.storočia kaša. U bohatších hostiteľov sa podávala s medom, u chudobnejších bola kaša zo pšena. Kaše sa jedli zo spoločnej misy drevenými lyžicami. Neskôr sa varili z ryže a krupice omastené maslom a posypané škoricou.
Svoje miesto na svadobnej hostine mali aj zabíjačkové pochutiny.

Ani svadobné stolovanie v minulosti nemohlo byť bez sladkých koláčov. Najznámejším bol kysnutý svadobný koláč s makom, tvarohom či orechmi. Svadobné koláče sa zväčša piekli v rodine nevesty a ženícha, zvykli vypomôcť krstní rodičia.
Ako prvé sa však piekli a ochutnávali takzvané „predbežníky“. Boli to malé koláčiky, ktoré sa svadobčanom roznášali pred svadbou spolu s pozvaním na svadbu. Boli určené najmä slobodným dievčatám, ktoré ich mali zjesť ako prvé, aby sa čo najskôr vydali.

Chlieb náš každodenný

Chlieb bol považovaný za posvätný pokrm a presne to je dôvod, prečo nesmel chýbať pri žiadnej dôležitej životnej udalosti, vrátane zásnub a svadieb. Ženíchova rodina posielala do domu nevesty dohadzovača s chlebom – darom, ktorý symbolizoval, že to mládenec myslí s dievčinou naozaj vážne.

V časoch, keď sa snúbenci ešte nesobášili v kostole a namiesto kňaza ich oddával poverený oddávajúci, bol chlieb pravým svedkom uzatvárania manželského zväzku. Práve nad ním sa ženích a nevesta držali za ruky v momente, keď odriekali svoj manželský sľub. Počas tajných sobášov, kde boli prítomní len nevesta a ženích bol chlieb často jediným svedkom ich sobáša.

Svadobné stolovanie v minulosti

Svadobná hostina sa väčšinou konala doma u nevesty, zriedkavo u ženícha. Neexistoval oficiálny zasadací poriadok. Vo všeobecnosti platilo, že mladomanželia si sadli za vrch stola a v ich okolí sedela najbližšia rodina. Inak sa zasadací poriadok riadil nepísaným pravidlom, že bližšie k novomanželom si sadali starší a váženejší hostia. Keďže kedysi boli svadby veľké, uprednostňovali sa tradičné dlhé, nie okrúhle stoly. Tie sa zväčša požičiavali po celej dedine.

Žiadne kvety, svietniky ani darčeky pre hostí na stoloch neboli. Aj celkom obyčajný biely obrus bol považovaný za luxusný doplnok. Občas sa svadobné stoly zvykli prizdobiť čečinou.

Autorka článku: Dana Račko