Nevesta Lucia: „Všade bolo veľa svetielok a sviečok, na záhrade sme mali tulivaky a nechýbali ani deky a vankúše na tráve.“

Reálne svadby

24. apr 2019
Silvia Blahovcová
Lukáš Krahulec

Romantická svadba nevesty Lucky chytila za srdce mnohé z nás. Ako to však celé začalo, s čím sa pri plánovaní svadby popasovali a čo si na nej najviac cenia, nám prezradila Lucka sama.

Ako by si vás dvoch opísala? My dvaja sa hlavne snažíme jeden druhého dopĺňať. Ja som tá, ktorá sa vie vytočiť za dve sekundy, on ma vždy dokáže rozosmiať. Tichá domácnosť u nás nemá šancu, často sa až prekrikujeme, koľko si toho chceme povedať. Všetci nám nadávajú, že sa pri šoférovaní rozprávame a držíme za ruky. Ja zbožňujem víno, on pivo. Ja vyhľadávam adrenalín, on má rád nohy na zemi. Ja nad všetkým premýšľam, on to má radšej v paži. Ale zato obidvaja neznášame zimu, a budeme sa ju snažiť tráviť každý rok niekde v teple.

Čo si na sebe navzájom vážite? Na manželovi si najviac vážim, že mi pomáha nájsť pokoj. Ja som tá, ktorá potrebuje mať všetko naplánované, premyslené a zorganizované, ale on ma vždy presvedčí, aby som to nechala tak a vypla hlavu. Ja ho zase dostávam do situácií, ktoré sú preňho mimo komfortnej zóny, kupujem bezhlavo letenky a urobím naňho psie oči, aby išiel so mnou. A teda ide so mnou aj na kraj sveta.

Ako ste sa zasnúbili? Zasnúbili sme za po 7 mesiacoch vzťahu. Pre niekoho šialené, pre nás prirodzené. Obaja máme za sebou vážne vzťahy bez budúcnosti, takže keď sme stretli jeden druhého, vedeli sme, že toto je naša budúcnosť. Nemohli sme urobiť lepšie. Požiadal ma o ruku na mieste, kde sme mali prvé rande. Bolo to na Bobrej hrádzi v Kuchyni, pri západe slnka. Bolo to krásne, romantické a úplne nečakané. Vraj je to pod stromčekom klišé, tak ma vytiahol do zimy o deň skôr a pokľakol. Vraj bol celý čas nervózny, či mu nevypadne prsteň a nespadne do vody.

Čo pre vás svadba znamená? Svadba bola pre mňa vždy veľmi dôležitá. Nikdy som sa nechcela vydávať ,,z nutnosti" alebo preto, lebo sa to po rokoch randenia proste čaká. Pre mňa je to prísľub, že ten muž chce byť naozaj so mnou a s nikým iným. Že ma tak miluje, že sľúbi pred rodinou a kamarátmi, že ma bude ochraňovať a milovať do konca života. Chcela som krásnu romantickú svadbu, ktorá bude o mne a o manželovi a to sa nám myslím, že aj podarilo.

Aké miesto ste vybrali pre svadbu a prečo? Miesto svadby bolo pre nás veľmi dôležité. Ja bývam v Malackách, manžel je z Trnavy ale celá moja rodina je zo stredného Slovenska. V podstate som miesto hľadala celé týždne, hlavne cez profily fotografov na instagrame, cez rôzne články a samozrejme aj cez Moju svadbu. Zo začiatku som bola presvedčená o stodole a "hipsterskej" svadbe, avšak žiadna stodola nám nevyhovovala svojou vzdialenosťou.

Nakoniec sme našli dokonalý kompromis, mesto Modra, ktoré je na polceste medzi Malackami a Trnavou. Modru sme si okamžite zamilovali, hneď ako sme vstúpili do Neco estate winery, zaľúbili sme sa. Tá atmosféra ma úplne dostala, bolo to krásne, útulné, s dušou. Pre nás naozaj splnený sen. Nikde na Slovensku som nevidela krajší priestor, ktorý by nás viac vystihol.

Aký štýl svadobných šiat si si napokon vybrala a čím ťa oslovili natoľko, že sa stali tvojimi osudovými? Šaty boli ťažký oriešok. Mala som svoju vysnívanú predstavu od návrhárky, ktorá má salón v New Yorku. Takže som si bola istá, že tie pravé šaty nikdy nenájdem. Pobehala som asi 7 salónov, vyskúšala viac ako 30 šiat a keď už boli moje družičky, mama a samozrejme aj ja, úplne unavené, našla som v salóne v Pezinku šaty. Boli krásne, úplne iné, ako som pôvodne chcela, ale naozaj mi pristali.

Takže som si ich zarezervovala (bolo to 5 mesiacov pred svadbou) a išla domov. Avšak po mesiaci, kedy som si ich vkuse pozerala na fotkách a každému ich ukazovala, som začala mať pochybnosti. Prešiel ďalší mesiac a začala som písať do salónov, kedy bude nová kolekcia, pretože si chcem nájsť iné šaty.

Nakoniec som si nové šaty vybrala asi mesiac pred svadbou. Až pri tých sa mi zastavil dych, rozbúchalo srdce a vystihovali ma oveľa viac, ako predošlé šaty. Tie boli veľmi jemné, romantické s veľkou sukňou s čipkou. Moje šaty boli moderné, s kamienkami, odhaleným chrbtom, a vzdušnou jednoduchou sukňou. Každá nájde tie svoje šaty, len sa netreba vzdávať.

Mali ste nádhernú výzdobu! Aká bola a čo boli jej hlavné charakteristiky? Výzdobu som si od začiatku chcela robiť sama. Moja kamarátka viaže krásne kytice a má zmysel pre detail a mňa vymýšľanie a nakupovanie vecí veľmi bavilo. Chcela som jednoduchú výzdobu, aby vynikla atmosféra sály, kde boli hlavné prvky tehla, kameň a drevo. Hlavnou témou bola levanduľa, tú sme mali aj na pozvánkach, menovkách a samozrejme hlavne v kyticiach.

Nechýbali ani levanduľové makrónky či levanduľová limonáda. Nechcela som však pridávať žiadnu výraznú farbu, preto sme mali všetko ostatné ladené do bielej a použité prírodné materiály, ako drevo a jutovina. Na stoloch bola len váza s kvetmi a svietnik, všetko ostatné mi prišlo zbytočné. Všade bolo veľa svetielok a sviečok, na záhrade sme mali tulivaky, ktoré mali obrovský úspech hlavne u detí, a nechýbali ani deky a vankúše na tráve. Celú svadbu sme chceli ladiť do príjemnej neformálnej párty, aby sa všetci cítili dobre.

Aký ste mali svoj prvý manželský tanec? Nacvičovali ste ho? A akú pieseň ste si vybrali? Môj manžel je hrozný tanečník. Vedela som o tom od začiatku, a on v podstate pri svadbe z ničoho iného nemal stres, len zo svadobného tanca. Ja som sa zase na to tešila najviac. Vždy mám na svadbách rada prvý tanec, pretože až vtedy vidieť na mladomanželoch, že si uvedomia, že sú už vlastne svoji. Pieseň sme mali vybranú už dávno, pre mňa bola vždy svadobná pesnička od Johna Legenda – You & I (nobody in the world).

Videla som na YouTube, ako ju John spieva naživo a hovorí pritom o svojej manželke, takže pre mňa aj text a celkové posolstvo bolo to, na čom mi veľmi záležalo. Párkrát sme si skúsili na ňu zatancovať doma v obývačke, a miliónkrát som uistila môjho muža, že určite na nás nebude nikto pozerať :-).

Nakoniec sme to zvládli výborne, užívali som si to a úplne som zabudla, že je okolo nás 80 ľudí. Pretancovali sme spolu celý večer a vôbec nikomu nevadilo, že nemáme dokonale nacvičené pohyby. Pre nás by bol veľký stres mať dopredu nacvičený tanec, nikdy by som si ho nevedela tak užiť, ako naše "šlapanie kapusty".

Čo boli pre teba a pre manžela tie najkrajšie momenty celého dňa? Najkrajších momentov bolo viacero. Prvým bol určite vstup do kostola, kedy sme sa videli prvýkrát po 24 hodinách. Hneď som začala plakať a mala som čo robiť, aby som mu hneď nedala pusu. Prvý tanec bol niečo, na čo nedokážem zabudnúť, video si pozerám aj niekoľkokrát do týždňa a vždy mám pri tom slzy v očiach.

Veľa pre mňa znamenalo aj fotenie s celou rodinou, aj keď trvalo dlho, ale teraz majú všetci naše spoločné fotky vytlačené a ukazujú ich každej návšteve. Manžel sa tešil na krájanie torty, aj keď sa nám neušiel ani jeden kúsok, pretože sme vkuse tancovali. A určite pre mňa bolo nezabudnuteľné, keď sa manžel a jeho kamaráti dohodli a urobili mi prekvapenie, keď tancovali okolo mňa na Backstreet Boys.

Je niečo, čo by si spätne na vašej svadbe zmenila alebo bola dokonalá taká, aká bola? Naša svadba bola určite pre nás dokonalá. Celý čas som si myslela, že na vlastnej svadbe sa nedá zabaviť, musíš sa stále niekomu venovať a usmievať sa a ani vypiť si poriadne nemôžeme. Avšak, my sme sa celý čas bavili, náš DJ hral presne to, čo sme chceli a parket bol stále plný.

Urobili sme z toho super žúr, na ktorý spomínajú všetci doteraz a určite budú aj ďalších pár rokov. Každej neveste určite odporúčam nenechať si pokaziť deň stresom alebo drobnými chybami. Teraz by som možno urobila pár zmien, ale hlavne by som sa snažila nerobiť z toho takú vedu už týždeň dopredu. Každá svadba záleží len na ľuďoch, ktorých pozývate a na zábavu, ktorú spravíte. Na všetko ostatné časom zabudnete. Jediné, čo vám to bude pripomínať, budú fotky, takže na fotografovi, prípadne kameramanovi, sa určite neoplatí šetriť.