Ivka a Kubo Lužinovci: Naša svadba bola jedna veľká záhradná párty

Priznám sa hneď na úvod. V tomto prípade som poznala a sledovala skôr ženícha ako nevestu. Pamätám si, ako som sledovala podcast Petush Nasklee, s ktorou sme tiež robili rozhovor na zaujímavé témy.

V ňom spovedala Kuba Lužinu a pri príbehu o snubnom prsteni v svietiacej krabičke ma osvietilo. Pred očami sa mi objavili krásne šaty jeho manželky, ktoré som videla na Instagrame, spomenula som si na ich zaujímavý cestovateľský blog Na tripe a hneď som vedela, že tento rozhovor bude zaujímavý a že by som vám ho rada priniesla.

Karta sa však obrátila a v momente, ako som si urobila lepší prehľad, začala som byť fanúšičkou aj jeho nevesty Ivky, ktorá na svojom Instagrame doslova srší pozitívnou energiou.

Aby som však predstavila oboch dnešných manželov, začnem pekne od začiatku. Nevesta Ivana Lužinová Váleková aktuálne pracuje v marketingovej agentúre a prostredníctvom blogu pravidelne prináša super tipy na zaujímavé cesty a výlety.

Ženích Jakub Lužina bude známy najmä všetkým fanúšikom drsného humoru a svojskej formy úprimnosti. Aj preto patrí právom medzi top slovenských stand-up komikov.

Ich vzťah však nie je len o cestovaní, romantike a vtipných momentoch. Tentokrát Ivke a Kubovi položíme aj najčastejšie otázky z nášho fóra a zistíme ako vnímajú svoje manželstvo s odstupom času. 🙂 Najskôr sa však poďme pozrieť na to, ako sa začala ich spoločná cesta životom.

Kde a ako ste sa s manželom zoznámili?

Na vysokej škole. Obaja sme chodili na VŠMU do toho istého ročníka, len na iné odbory. Kubo na bábkoherectvo a ja na produkciu. V rámci školských projektov som raz dostala za úlohu manažovať bábkarské predstavenie, v ktorom hral Kubo. V tom čase som mala iného priateľa, ale Kubovi sa vytrvalou snahou podarilo „prebrať ma“ vtedajšiemu frajerovi.

 

 

Ako prebehlo vaše zasnúbenie?

Tak toto je celkom vtipný príbeh. Kubo prsteň nosil niekoľko dní a stále hľadal vhodnú príležitosť, kedy ma požiada o ruku. Boli sviatky medzi Vianocami a Silvestrom a ja som mu to celkom úspešne kazila, lebo som to, samozrejme, netušila. Tak som na naše prechádzky a výlety volala vždy aj kamošov a podobne.

Až ho prešla trpezlivosť a deň pred svadbou mojej sesternice mi dal ultimátum, že dnes musíme ísť sami dvaja na romantickú prechádzku, čo znamenalo ísť venčiť nášho psa na lúku kúsok od môjho rodičovského domu v Martine. Bola tma a dosť škaredé a chladné počasie, takže sa mi moc nechcelo a nechápala som jeho naliehaniu.

 

 

Ešte predtým ako sme vyrazili, som počula ako si niečo s mojou mamou šuškajú v zmysle „Už?“ – no náramne nenápadné. 😀 Takže som už niečo tušila, ale rozhodla som sa, že to nejdem kaziť. A tak sme za úplnej tmy išli na tú lúku a ja som len tak v duchu čakala: „No už vytiahni ten prsteň!“ On ho vytiahol a bol v krabičke so svetielkom, takže to spravilo brutálny efekt. Všade úplná tma a predo mnou krásny osvetlený diamantový prsteň a Kubo na kolenách, s jedným kolenom v blate. Aj keď som to čakala, rozrevala som sa ako malé decko.

V akom štýle a kde sa odohrala vaša svadba?

Náš deň bol v skratke jedna veľká záhradná párty. A keď vravím žúrka, myslím to doslovne. Mali sme tam koncert Pary aj Veca, ohňovú show, tanečný workshop aj afterku v bazéne pri svitaní slnka.

 

Priestor sme riešili dosť dlho, lebo sme chceli mať záhradnú svadbu v stane, ale zároveň sme kvôli hosťom potrebovali, aby priestor a ubytovanie boli bezbariérové. Tiež sme riešili miesto, či vlastne Martin, odkiaľ som ja alebo nádherná Banská Štiavnica, odkiaľ je Kubo. Nakoniec to ale vyhrala Bratislava, lebo minimálne polovica hostí bola práve odtiaľ a Banská Štiavnica je všetko, len nie bezbariérová.

Svadbu sme mali v Hoteli Agátka v Chorvátskom Grobe. Je to veľmi pekný priestor a pri organizovaní svadby boli veľmi ochotní a nápomocní. Myslím si ale, že to miesto má oveľa väčší potenciál a mohla by to byť top lokácia na záhradné svadby pri Bratislave. Len by to vyžadovalo trošku viac investícií, o ktorých majiteľ vraj nechce ani počuť.

Určite by tomu priestoru pomohol modernejší mobiliár, ponuka výzdoby bola tiež dosť staromódna a stan, kde bola svadba, zažil tiež už svoje lepšie časy. My sme si teda väčšinu vecí brali od externých dodávateľov, aby sme si to spravili presne podľa našich predstáv.

 

Čo ti bolo inšpiráciou pri prípravách svadby? A ako dlho si ju plánovala?

Ja nie som ten typ ženy, ktorá mala od malička nejakú tu svoju vysnívanú svadbu. Vedela som len, že chcem aby to bolo celé vonku a bola to taká uvoľnená žúrka.

Inšpirácie som hľadala najmä na Pintereste. Svadbu sme plánovali rok a pol, ale vôbec to nebolo intenzívne plánovanie. Trvalo to tak dlho hlavne kvôli mojej/našej lenivosti riešiť to. Kubo ma síce požiadal o ruku deň pred Silvestrom a keby som bola premotivovaná nevesta, do leta to zbúcham, ale mne sa nechcelo stresovať, tak sme svadbu naplánovali až o rok a pol.

Na poveru typu „Do roka a do dňa“ sme sa zvysoka vykašľali. Takže prvý rok sme len rezervovali priestor, nakoľko to naozaj treba urobiť v dostatočnom predstihu, ak chcete dátum podľa svojich predstáv. No a intenzívnejšie sme všetky ostatné veci začali riešiť až tak 7-8 mesiacov pred svadbou.

 

Mala si krásne svadobné šaty. Skrýva sa za nimi nejaký príbeh? Ako prebiehal ich výber?

Ďakujem. Boli úžasné a bez mihnutia oka by som si pokojne znovu vybrala. Výber trval dosť dlho, ale nakoniec sme si cestu k sebe našli.
Moja prvá voľba bola salón Lulu a Anna, ktoré majú podľa mňa fakt najkrajšie svadobné šaty na Slovensku a riadia sa heslom #nechcembyttorta, s ktorým som sa úplne stotožnila. Chcela som ľahké, až “vílovské” šaty. Lenže, ich šaty už nie sú na požičanie, ale len na predaj a to bolo fakt mimo moje budgetové možnosti, tak som hľadala ešte inde.

Nakoniec som si vybrala moje, v podstate vysnívané, v salóne Nicole, ktorému som sa od začiatku vyhýbala, keďže mi kamoška v minulosti povedala, že tam bola a nič moc sa jej tam nepáčilo. Vyskúšala som teda rôzne bratislavské salóny, až som zablúdila do samotného Nicole. A vtedy som pochopila rozdiel medzi kvalitne a nekvalitne ušitými šatami, ktoré odstávajú na prsiach ako Madonina ikonická podprsenka z 90-tych rokov.

Značka Pronovias, ktorú majú v salóne Nicole, mi hneď sadla ako uliata a už som sa len rozhodovala medzi dvoma typmi podobných šiat. Nakoniec tie “moje” vyhrali vďaka tylovej sukni, ktorú som vlastne chcela od začiatku.

 

Na ktorý moment svadobného dňa nikdy nezabudneš?

Tých momentov je veľa. Ale také najsmiešnejšie a najprekvapivejšie boli tri.

Nezabudnem, ako sa nám hneď ráno pokazilo auto, keď sme boli pre kyticu. To sme nachvíľku mali riadny stres, kým znovu naštartovalo. 😀

Spadla mi sánka, keď sa zrazu na svadbe objavil Vec a spolu so Škrupom nám zahrali a zaspievali. Koncert Pary bol rovnako perfektný, ale ten nebol až také prekvapko. ?

No a posledné veľké prekvapko bolo, keď počas ohňovej šou nášho kamaráta sa zapálenej tyče chytil aj Kubo (ženích) a všetkým v svadobnom obleku predviedol úžasnú fire show. Oblek to prežil, svadobná topánka si ju bude pamätať.

S ktorými dodávateľmi si bola najviac spokojná?

Veľmi spokojná som bola so spomínaným salónom Nicole. Veľmi šikovná a ochotná bola aj Zuzka z Pink Cakery, ktorá nám spravila na torte zdarma extra feature – faultline, čo je vlastne taká štrbina v strede torty.

Perfektná bola aj moja vizážistka Mirka Balúchová, ktorá nádherne učesala a nalíčila nielen mňa ale aj kamošky a maminu. Vlastne hneď na skúške som jej povedala veľmi vágne, že čo by som chcela a ona to dala hneď na prvú.

 

 

Veľmi rýchlo zareagovali a na poslednú chvíľu nám pomohli aj Granddecor s prenájmom chiavari stoličiek, ktoré sme síce mali objednané inde ale dodávateľ robil také opletačky s dovozom a odvozom, že som ho na poslednú chvíľu zrušila a kontaktovala Granddecor.

Ako môžete vidieť, dokonalé fotky aj nasadenie dodala aj Katka Roobová, naša fotografka. Portréty sme fotili až dva dni po svadbe a Katka bola veľmi ochotná a nápaditá, takže sme boli aj v botanickej záhrade, aj na streche s najlepších výhľadom v Bratislave.

Veľmi by som chcela poďakovať aj kamarátke Bejke (@vintage_bea), ktorá sa postarala o výzdobu.

Čo by si chcela odkázať budúcim nevestám?

Nehroťte to a hlavne si to spravte podľa seba. Vyhnite sa veciam, ktoré „sa patria“ ak ich sami nechcete, lebo z ich organizácie budete mať väčší stres a vôbec si ich neužijete.

Ďakujeme Ivanke a Kubovi za rozhovor a prajeme im do manželského života len to najlepšie!

---

Autor článku: Michaela Recht / Fotografie: Katka Roobová