Jesenná romantická svadba v Pálenici Jelšovce

  • 11. apr 2020
  • Barbora Babicová
  • Ľuboš Steinemann

Romantická svadba v Pálenici Jelšovce vás presvedčí, že aj svadba v novembri je dobrý nápad. Jesenná atmosféra Eliškinej a Maťovej svadby má zvláštne čaro.

Kde a ako ste sa s manželom zoznámili? Zoznámili sme sa na Pokeci. Čo je však zaujímavé, písali sme si krátko a nejak to šlo najprv do stratena. Potom sme si náhodou znovu začali písať asi o dva roky neskôr. Slovo dalo slovo a bolo.

Ako prebehli vaše zásnuby? Rovnako netradične ako naše zoznámenie – romanticky (smiech). Kto pozná môjho manžela vie, že nie je romantik, no v ten deň sa prekonal. Boli sme dohodnutí, že pôjdeme na večeru k 3. výročiu nášho prvého stretnutia. V ten deň som bola ale s dcérkou na očkovaní a nebola som si istá, či je to dobrý nápad, keďže očkovanie predtým neznášala najlepšie. Maťo ma ale presvedčil, že nebudeme dlho a dobre nám padne večera k výročiu. Tak sme šli. Zabezpečil opatrovanie so starými rodičmi (keby niečo). Vybral novootvorenú reštauráciu Castellum Cafe pri nitrianskom hrade. Po večeri sme sa šli prejsť na miesto, kde sme si dali prvý bozk – tam ma požiadal o ruku. Bola som prekvapená, nevedela som, čo povedať, pretože som ho takto nepoznala. Tento okamih som očakávala oveľa neskôr, keďže sa nám v ten rok narodila dcérka, riešili sme dom a dáko mi to nevychádzalo (smiech). Ale stalo sa.

}

Čo ti bolo inšpiráciou pri prípravách svadby? A ako dlho si ju plánovala? Svadbu sme začali plánovať v januári, keď sme si rezervovali termín v Pálenici Jelšovce – čiže plánovali sme ju 11 mesiacov. Najväčšou inšpiráciou mi bol práve portál Mojasvadba.sk, albumy neviest – už manželiek (s vychytávkami na svadbu) a Pinterest.

V akom štýle sa niesla vaša svadba a kde sa odohrala? Nemali sme vyhranený štýl. Jedinou podmienkou bola marhuľová farba a aby nosným kvetom bola – netradične – gerbera. Je to kvet, ktorý nie je typickým kvetom na svadbu a to sa mi na nej páčilo. Chcela som, aby naša svadba bola jemná, decentná a vkusná.

Myslím si, že celkovo moja predstava o výzdobe zapasovala do Pálenice. Jemná marhuľová farba krásne doplnila priestory a s tmavým drevom vytvorili perfektný kontrast.

Na ktorý moment svadobného dňa nikdy nezabudneš? Je ich viac – ale nezabudnem na to, keď manžel vyhlásil, že v dome bude umývať okná on. (smiech) Máme ich dosť a sú pomerne veľké, takže ma potešil. Aj keď sa teraz tvári, že si už na to nespomína. (smiech) Ale každopádne nikdy nezabudnem na okamih, keď sme si vraveli naše sľuby.

S ktorými dodávateľmi si bola najviac spokojná? Patrím do skupiny šťastných neviest a môžem prehlásiť, že som bola maximálne spokojná so všetkými dodávateľmi. Či už so starejším Maťom Kabátom a DJ-om Martinom Majerom, ktorí sa postarali o skvelú zábavu, cukrárkou Sweet Rosi so skvelou tortou a zákuskami, šatami zo svadobného salónu Lenna, doplnkami od Mišky z Manufaktúra Mishell a náušnicami z dielne Adelina Design. Milo ma prekvapili aj na miestnom úrade Výčapy – Opatovce skvelým prístupom, vecným a dôstojným obradom, do ktorého zakomponovali aj naše sľuby. Všetkými desiatimi odporúčam make-up artistku Elišku Révayovú, ktorá zo mňa vykúzlila princeznú (postarala sa aj o účes). Taktiež musím odporúčať firmu Diamantis, ktorá nám vyrobila obrúčky presne podľa našich predstáv a firmu Mr. & Mrs. zaoberajúcu sa svadobnou výzdobou. V deň svadby ma takmer rozplakali od dojatia tým, čo naaranžovali. Vytvorili nám svetelnú stenu a Mirka zachránila svadobnú tortu, ktorá mala menšiu nehodu pri prevoze.

Veľké ďakujem patrí pánu Vargovi z Pálenice Jelšovce za ústretovosť, pretože ešte dva dni pred svadbou sa nám menil zasadací poriadok. On nás ubezpečoval, že je všetko v poriadku. Taktiež nás ohromil tím ľudí, ktorí tam pracujú – počas celého dňa i noci boli dobre naladení, usmiati, ochotní. Vďaka nim sme sa nielen my, ale každý jeden náš svadobčan cítil výnimočný a dôležitý. V neposlednom rade nemôžem zabudnúť na šikovného fotografa Ľuboša Steinemanna, vďaka ktorému som sa mohla o naše najkrajšie momenty podeliť aj s vami.

Čo by si chcela odkázať budúcim nevestám? Aby si svadbu včas organizovali, stokrát premysleli, čo tam chcú a čo nechcú mať. Ja som mala dosť času utriediť si, ako by mala vyzerať, aby som tam nemala všetko a nebolo to vtieravé, ale naopak decentné. Aby to bola svadba, na ktorú budú ľudia spomínať – aby sa tam cítili dobre a bavili sa (u nás to zabezpečil starejší a DJ).

Dôležité je včas si zarezervovať dodávateľov, pýtať si na nich recenzie. A keď máte dostatok času, viete si všetko zorganizovať, prípadne si vyrobiť, takže niečo ušetríte. Ja som si vyrábala po večeroch, keď dcérka zaspala (pierka, menu, pozvánky, sťahovala pesničky do podmazov, ktoré hrali počas prestávok či sľubov).

Čo sa týka stresu – veľmi nám pomohli aj svokrovci. V piatok porozdeľovali zákusky do výslužiek – bol to celkom chaos. Popritom dozerali spolu so švagrinou na dcérku, ktorá bola u nich, keďže my sme roznášali výslužky.

Na druhý deň sme taktiež nepociťovali až taký stres, pretože všetky dôležité úlohy boli rozdelené medzi viacerých ľudí (manžel, svokor, svedok a dve kamarátky, ktoré rozdávali svadobčanom pierka a pri blahoželaní prevzali kytice alebo obálky). Jedným z najväčších plusov bol starejší. Nielenže robil skvelú zábavu, ale postaral sa o celý harmonogram svadby, o program a bezprostrednosť (zapájal do zábavy aj svadobčanov, ktorí sa predtým nepoznali).

Na záver ešte jedna dôležitá otázka. Aké je to plánovať svadbu s malým dieťaťom? Mnoho potenciálnych neviest táto situácia odradí Plánovanie s dieťaťom bolo úplne v pohode. Ako každá matka a budúca nevesta som mala obavy, ale keď sa čas zmanažuje, tak nič nie je problém. Ako som už spomenula, veci som si vyrábala po večeroch, keď dcérka zaspala. Našťastie má nastavený režim tak, že chodí spávať skôr. Keď sme mali stretnutia s nejakým dodávateľom alebo tanečnú, strážili ju svokrovci.

Najväčšie obavy som mala z toho, ako bude prežívať svadobný deň. Nakoniec ale všetko dopadlo dobre – nezaspala len na 10 minút v aute, keď sme šli do Jelšoviec a celý čas príprav bola s nami hore v postieľke, ale ani raz nezamrnkala. Plakala, len keď ma videla a nemohla byť so mnou. Inak to bolo usmiate dievčatko, ktoré sme unavené zobrali do izby ešte pred krájaním torty, kde sa pri ňom vystriedala celá rodina, hoci sme mali so sebou aj vysielačku. Prespala od 18.00 do druhého rána 06.30. (úsmev)

Viac fotografií zo svadby Elišky a Maťa:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme len to najlepšie!


Komentáre

    Pridaj príspevok