Sprievodca svadobnými štýlmi: Tradičná svadba

  • 21. nov 2016
  • Michaela Forrová
  • isifa / Shutterstock

Napriek tomu, že v súčasnosti sú populárne predovšetkým netradičné a moderné svadby, sobáš podľa tradičných, ľudových zvykov má nepochybne svoje čaro. Pokiaľ túžite po tradičnej slovenskej svadbe, tento článok je písaný práve pre vás.

Svadobné zvyklosti sú súčasťou každej tradičnej svadby od doby, kedy sa začali uzatvárať prvé inštitúty manželstva. Svadobné obyčaje sa preberajú z generácie na generáciu a v jednotlivých regiónoch sa svadobné tradície mierne líšia. Takmer všetky svadobné zvyky sú ovplyvnené kresťanskou vierou, majú svoju históriu a hlbšie opodstatnenie.

Niečo staré, modré, požičané…

Nevesty, ktoré sa rozhodnú nasledovať svadobné tradície, volia vo väčšine prípadoch biele, bohato zdobené svadobné šaty, biely závoj či vlečku.

Podľa tradícii samozrejme nesmie chýbať ani niečo staré (väčšinou ide o rodinný šperk, ktorý symbolizuje rodinné tradície), niečo požičané (aby si nevesta počas manželstva nechala poradiť od skúsených, vydatých žien) a niečo modré (pretože modrá farba je symbolom lásky a vernosti).

Odvážnejšie nevesty môžu siahnuť po ľudovom kroji, doplnkoch s folklórnymi prvkami, či po kvetinových venčekoch do vlasov.

Odobierka nevesty

Tradičná svadba začína odobierkou nevesty. Úvodná časť je sprevádzaná spevom a humorom, kedy ženích príde v sprievode svojej rodiny do domu svojej milej, daruje jej svadobnú kyticu a nevesta mu na oplátku pripne na sako svadobné pierko. Na konci odobierky dostane nevesta a ženích požehnanie od svadobných rodičov.

Po skončení odobierky sa všetci svadobčania odoberú do kostola alebo do obradnej siene. V minulosti sa všetci hostia presúvali peši za sprievodu ľudovej hudby, v súčasnosti je trendom prísť na miesto sobáša v luxusnej limuzíne alebo v honosnom koči.

Zvyklosti počas svadobného obradu

Do kostola alebo obradnej miestnosti vstupujú najskôr svadobní hostia, potom družičky rozhadzujúce lupene kvetov v uličke k oltáru, a ako posledný prichádza ženích so svojou matkou a nevesta so svojím otcom.

Počas svadobného obradu je zvykom, že nevesta so ženíchom spolu zapália sviečku ako symbol ich spojenia.

Po skončení obradu sa na novomanželov hádže ryža či lupene ruží. Tento zvyk symbolizuje šťastie, bohatstvo a plodnosť.

Tradičné svadby sa najčastejšie odohrávajú na tradičných miestach, teda v kostole, v sobášnej sieni a v reštauráciách či v kultúrnych domoch.

Typická je výzdoba plná kvetov, farebné štóly na stoloch a ozdobné návleky na stoličkách. Chýbať nemôžu ani obrusy či svietniky, ktoré dotvárajú atmosféru.

Nevestám, ktoré túžia po naozaj tradičnej atmosfére s príchuťou ľudových zvykov a starých čias, sa bude páčiť aj hostina plná zábavy zorganizovaná v priestoroch záhrady či dvora.

Tradície počas svadobnej hostiny

Pred vstupom novomanželov do svadobnej sály je zvykom rozbiť tanier či pohár. Črepy majú do života nevesty a ženícha priniesť šťastie a spolupráca pri ich zametaní má novomanželov naučiť vzájomne si pomáhať. Nevesta by do svadobnej sály mala vstupovať v náručí ženícha. Táto tradícia má symbolizovať nový, spoločný začiatok.

Na tradičnej svadobnej hostine nesmú chýbať chutné domáce koláče, domáci alkohol a tradičné slovenské jedlá, ako napríklad rôzne zabíjačkové špeciality. So stolovaním sa taktiež spájajú tradície a zvyklosti. Jedným z nich je spoločné jedenie polievky zo spoločného taniera, kedy sa nevesta a ženích navzájom kŕmia. Tento zvyk symbolizuje vzájomnú starostlivosť a pomoc, ktorú si novomanželia sľúbili.

Zaužívanou a obľúbenou tradíciou je i spoločné krájanie svadobnej torty. Tým, že nevesta so ženíchom osobne nakrájajú tortu a ponúknu ňou všetkých svadobčanov, prejavujú svojim hosťom úctu.

Manželský tanec

Po výdatnom hlavnom jedle nasleduje prvý manželský tanec. Tanečné kolo otvára v romantickom rytme valčíka nevesta so ženíchom.

V polovici vybranej skladby tancuje nevesta so ženíchovým otcom, ženích s nevestinou matkou a ženíchova matka s nevestiným otcom. Tento tanec sa zvykne nazývať i rodičovským tancom. Po jeho skončení nasleduje voľnejšia zábava, pre všetkých zúčastnených hostí.

Únos nevesty

Ku koncu svadobnej hostiny je zvykom únos nevesty, ktorý v minulosti symbolizoval odlúčenie nevesty od rodičov. Únos nevesty je obľúbeným, vtipným zvykom, ktorý väčšinou organizujú ženíchovi priatelia.

Začepčenie nevesty

Okolo polnoci nasleduje začepčenie nevesty. Ide o akýsi akt snímania symbolov slobody. Nevestin závoj je vymenený za šatku alebo čepiec, ktorý je symbolom vydatej panej a ženíchove pierko sa vymieňa za klobúk – symbol ženatého muža.

Začepčenie nevesty je sprevádzané vtipnými hádankami a krásnymi ľudovými piesňami. Nevesty si neraz na túto príležitosť pozývajú na svadbu profesionálne folklórne súbory.

Klobúkový tanec

Predtým, než si nevesta odíde prezliecť svadobné šaty, príde na rad klobúkový alebo aj venčekový tanec. Táto tradícia má finančne podporiť novomanželov. Klobúkový sa tento tanec nazýva preto, lebo počas tanca vhadzujú svadobní hostia do klobúka peniaze, za čo im je odmenou krátky tanec s mladomanželmi.

Hod svadobnou kyticou

Svadobnú kyticu by podľa tradícii mal zaobstarať ženích, a nevesta by ju mala prvýkrát vidieť až v deň svadby. Keďže dnešné nevesty plánujú svoj veľký deň D do najmenších detailov, len máloktorá z nich túto tradíciu dodrží a kyticu si radšej vyberie sama.

So svadobnou kyticou sa spája i ďalšia tradícia – hádzanie kytice. Tá z nezadaných družičiek, ktorej sa podarí nevestinu kyticu chytiť, by sa mala do roka a do dňa vydať.

Podobnou tradíciou je hádzanie nevestinho podväzku. V tomto prípade však podväzok hádže ženích a chytiť sa ho snažia slobodní družbovia.


Komentáre

    Pridaj príspevok